Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd: EÚ nemôže vyhostiť vážne chorého cudzinca, ak vo vlasti nemá vhodnú liečbu

Štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je vážne chorý, nemožno vyhostiť z krajiny EÚ, rozhodol v utorok Súdny dvor EÚ. Rozsudok sa týka prípadov, v ktorých by vyhosteným osobám hrozilo, že po návrate do vlasti nebudú mať zaistenú vhodnú liečbu.

Súdna inštancia EÚ tak rozhodla v rámci sporu s účasťou ruského štátneho príslušníka, ktorý v šestnástich rokoch ochorel na zriedkavú formu rakoviny krvi a ktorý sa v súčasnosti lieči v Holandsku. Jeho liečba pozostáva aj z podávania konopy na analgetické účely, ktorej používanie v Rusku nie je povolené.

Tento ruský občan podal niekoľko žiadostí o azyl v Holandsku, z ktorých posledná bola zamietnutá v roku 2020. Proti rozhodnutiu o svojom vyhostení podal žalobu na súde v Haagu. Domnieva sa, že mu musí byť vydané povolenie na pobyt alebo priznaný aspoň odklad vyhostenia z dôvodu, že liečba na báze liečebnej konopy, ktorú v Holandsku dostáva, je pre neho taká zásadná, že v prípade jej prerušenia by už nemohol viesť dôstojný život.

Súd v Haagu sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či právo Únie bráni tomu, aby bolo v takomto prípade prijaté rozhodnutie o návrate alebo opatrenie na vyhostenie.

Súdny dvor dospel k záveru, že únijné právo bráni tomu, aby členský štát EÚ prijal rozhodnutie o návrate alebo vyhostení neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý trpí vážnou chorobou. Týka sa to prípadov, keď existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že v prípade navrátenia do vlasti bude takýto cudzinec vystavený riziku rýchleho, výrazného a nezvratného zvýšenia bolesti spôsobenej jeho chorobou, a to z dôvodu nedostupnosti vhodnej zdravotnej starostlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovo o dva dni odložilo začiatok pokutovania vodičov so srbskými značkami

Kosovo odložilo v utorok o ďalších 48 hodín začiatok pokutovania vodičov, ktorí si na vozidlách ešte stále nevymenili srbské poznávacie značky za nové kosovské. O odklad tohto opatrenia Prištinu žiadali Spojené štáty aj Európska únia pre obavy, že takýto krok by mohol vyvolať etnické násilie, informuje agentúra Reuters.

Spor okolo evidenčných čísel vozidiel spôsobuje medzi oboma krajinami napätie už takmer dva roky. Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a zhruba 50-tisíc Srbov žijúcich na severe tejto bývalej srbskej provincie považuje za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu.

Napätie sa vyostrilo po tom, ako Priština v júni schválila zákon, podľa ktorého musia Srbi vymeniť staré evidenčné čísla – spred vojny z rokov 1998 až 1999, ktorá viedla k nezávislosti – za nové, vydávané kosovskými úradmi.

Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tejto legislatívnej normy až na 1. novembra. Kosovská vláda zároveň avizovala, že do 21. novembra bude srbských vodičov na ich novú povinnosť len upozorňovať. Po tomto termíne mala začať udeľovať pokuty.

Na protest proti predmetnému zákonu dali v priebehu novembra výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamastencov patriacich k srbskej menšine v Kosove.

Kosovský premiér Albin Kurti v noci na utorok na Twitteri ohlásil dvojdňový odklad začiatku pokutovania. "Prijímam žiadosť (amerického veľvyslanca) o 48-hodinový odklad… Teším sa, že počas nasledovných dvoch dní budem spolupracovať s USA a EÚ pri hľadaní riešenia (tejto situácie)," uviedol.

Kosovská polícia predtým informovala, že pokuty by sa mali začať udeľovať v utorok od 08.00 rána miestneho času. Odhadla pritom, že sa dotknú približne 10-tisíc vodičov.

Prištine sa s Belehradom v pondelok v Bruseli na mimoriadnych rokovaniach sprostredkovaných Európskou úniou nepodarilo uvedený spor vyriešiť dosiahnutím dohody. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell z neúspechu obvinil najmä Kosovo, ktoré podľa jeho slov neprijalo návrh EÚ na riešenie sporu. "Predstavili sme návrh, ktorý (srbský prezident) Vučič prijal, Kurti však nie," povedal šéf diplomacie EÚ.

Kurtiho kritizuje aj kosovská opozícia. Podľa jej slov totiž podkopáva vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré sú najbližším spojencom Prištiny. Samotný kosovský premiér uvádza, že väčší záujem, než o vyriešenie tohto sporu, má o dosiahnutie konečnej dohody so Srbskom, v rámci ktorej by Belehrad uznal Kosovo ako nezávislý štát.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v pondelok večer povedal, že Srbsko prestane vydávať alebo obnovovať platnosť poznávacích značiek pre severnú časť Kosova. Zároveň však vystríhal pred eskaláciou napätia. "Situácia je veľmi náročná; na pokraji konfliktu," povedal odvolávajúc sa na najnovšie informácie od tajných služieb.

NATO, ktoré má v rámci svojej mierovej misie v Kosove (KFOR) približne 3 700 príslušníkov, oznámilo, že v prípade ohrozenia bezpečnostnej situácie je pripravené zasiahnuť.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo dopravy a výstavby by mohlo v budúcnosti rozhodovať o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore

Ministerstvo dopravy a výstavby SR by mohlo v budúcnosti pôsobiť ako cenový orgán pre oblasť regulácie cien nájmu bytov.

Vyplýva to z predbežnej informácie k novele zákona o cenách, ktorú zverejnil rezort financií. Ako objasňuje, ministerstvo dopravy a výstavby je ako gestor bytovej politiky najkompetentnejšie rozhodovať o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore.

„Novela je reakciou na opakované vyjadrenie potreby zmeny určovania regulovaných cien nájmu bytov Ministerstvom dopravy a výstavby SR v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015, v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2020 a v koncepcii Bytová politika Slovenskej republiky do 2030," dodáva rezort financií. Predpokladaný termín začatia pripomienkového konania stanovil na prvý polrok budúceho roka.

(sita)

Minúta  |  

Rezort financií nesúhlasí so zmenou spôsobu výpočtu úľavy na dani z príjmov

Ministerstvo financií SR nesúhlasí so zmenou spôsobu výpočtu úľavy na dani z príjmov ako formy investičného stimulu, ktorú v návrhu novely zákona o regionálnej investičnej pomoci presadzuje rezort hospodárstva.

Ten chce dočasne vypustiť koeficient 0,5, ktorým sa násobí základ dane a predĺžiť obdobie, počas ktorého si prijímateľ investičnej pomoci môže úľavu na dani z príjmov uplatňovať. Ministerstvo hospodárstva argumentuje, že táto zmena umožní firmám väčšiu flexibilitu pri čerpaní tejto formy pomoci s ohľadom na nepredvídateľné okolnosti spôsobené energetickou krízou.

Rezort financií však v zásadnej pripomienke zrušenie koeficientu odmieta. Upozorňuje, že by to spôsobilo dočasný fiškálny výpadok na úrovni 15-tich miliónov eur, ktorý nie je rozpočtovo krytý. „V doložke vybraných vplyvov je ako hlavný dôvod navrhovaných zmien uvedená energetická kríza. Riešenie jej negatívnych vplyvov na podniky má za cieľ schéma štátnej pomoci, pričom v tomto prípade by išlo o dodatočnú nepriamu pomoc v podobe uvoľnenia podmienok. V predloženom materiáli chýba detailnejšia analýza, ktorá by poukazovala na potrebu zrušenia koeficientu, napríklad pre neschopnosť firiem čerpať celú daňovú úľavu v čase," zdôvodňuje ministerstvo svoju neochotu zrušiť koeficient.

Súčasné nastavenie, berúc do úvahy 10-ročný horizont a koeficient 0,5, je podľa neho dostačujúce. Na základe analýzy daňových priznaní je pritom priemerné čerpanie investičnej pomoci pod úrovňou koeficientu 0,5. „Z toho vyplýva, že nie všetky podniky už v súčasnosti využívajú tento nástroj v maximálnej možnej miere. Z pohľadu daňovej politiky nie je ideálne umožniť firme odpísať celú daňovú povinnosť z dôvodu neželanej optimalizácie daňovej povinnosti," pokračuje rezort financií. Navrhované nezapočítavanie najbližších zdaňovacích období je podľa neho neopodstatnene dlhé, keďže negatívne vplyvy energetickej krízy v podobe vysokých cien sú prognózované len na najbližšie dva roky.

Ministerstvo hospodárstva vypracovalo návrh novely zákona o regionálnej investičnej pomoci ako reakciu na energetickú krízu. Jej prostredníctvom navrhuje dočasne zmierniť niektoré podmienky a povinnosti investorov, ktorí získali investičnú pomoc. Rovnako plánuje postupovať aj v prípade nových investícií, keď sa firmy o pomoc ešte len uchádzajú alebo budú uchádzať. Nejde pritom o nové riešenie, obdobne štát reagoval aj v prípade pandémie COVID-19. Zmeny by mali platiť od apríla budúceho roku. Návrh sa pritom zameriava výlučne na zmiernenie niektorých podmienok na poskytnutie regionálnej investičnej pomoci a súvisiacich povinností z hmotného a časového hľadiska.

(sita)

Minúta  |  

Nemecká vláda chce aplikovať zastropovanie cien plynu už od januára

Nemecká vláda chce aplikovať zastropovanie cien plynu, ktoré má vstúpiť do platnosti v marci, retroaktívne už od začiatku budúceho roka. Informujú o tom správy agentúr DPA a Reuters.

Takzvaná cenová brzda na plyn (Gaspreisbremse) by mala pomôcť občanom a malým firmám aj v januári a vo februári. Doteraz sa počítalo s jej platnosťou od marca 2023 do jari 2024. Podľa vládneho zákona, ktorý mala k dispozícii agentúra DPA, by zákazníci mali spätne dostať pomoc stanovenú pre mesiac marec aj pre január a február.

Táto cenová brzda bude financovaná z balíka pomoci v objeme 200 miliárd eur, ktorý spolková vláda schválila v reakcii na prudký nárast cien energií vyvolaný energetickou krízou po ruskom nevyprovokovanom útoku na Ukrajinu. Podľa agentúry DPA vláda plánuje aj zastropovanie cien elektriny.

Obe komory parlamentu, Spolkový snem a Spolková rada, zatiaľ schválili decembrovú jednorazovú platbu, ktorá má koncovým odberateľom pomôcť s platbami za energie. Cenová brzda na plyn garantuje pre domácnosti a malé a stredné firmy na 80 percent ich doterajšej spotreby brutto cenu 12 centov za kilowatthodinu (kWh). Za zvyšných 20 percent budú zákazníci platiť zmluvnú cenu. Pre diaľkové dodávky tepla platí garantovaná brutto cena 9,5 centa.

(tasr)

Minúta  |  

Viceprezidentka USA navštívila ostrov v oblasti, ktorú si nárokuje Čína

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová v utorok navštívila filipínsky ostrov Palawan nachádzajúci sa v blízkosti vôd Juhočínskeho mora, v oblasti,na ktorú si robí nároky Čína.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej Harrisová takto prejavila podporu Filipínam ako dlhoročnému spojencovi Spojených štátov a postavila sa proti rastúcemu vplyvu Pekingu v danom regióne.

Harrisová je súčasne najvyšším predstaviteľom USA, aký kedy navštívil ostrov Palawan v Juhočínskom mori.

AFP vo svojej správe objasnila, že Peking si nárokuje suverenitu takmer nad celým Juhočínskym morom a ignoruje rozhodnutie medzinárodného súdu, že jeho nároky nemajú právny základ. O časti Juhočínskeho mora sa sporia aj Filipíny, Vietnam, Malajzia a Brunej.

Harrisová sa na Palawane stretla s miestnymi rybármi a príslušníkmi filipínskej pobrežnej stráže. Vo svojom príhovore zdôraznila nutnosť dodržiavať medzinárodné pravidlá a normy a rešpektovať rozhodnutie tribunálu podporovaného OSN, ktorým sa zamietajú nároky Číny na Juhočínske more.

Ubezpečila tiež, že "tvárou v tvár zastrašovaniu a nátlaku v Juhočínskom mori" majú Filipíny plnú podporu Spojených štátov.

Harrisovej cesta na Palawan sa uskutočnila deň po tom, čo v Manile rokovala s filipínskym prezidentom Ferdinandom Marcosom, pričom opätovne potvrdila záväzok Spojených štátov brániť Filipíny v prípade napadnutia ich plavidiel alebo lietadiel v Juhočínskom mori.

AFP pripomenula, že Washington má s Filipínami desaťročia trvajúcu bezpečnostnú alianciu, ktorá zahŕňa aj vzájomnú obrannú zmluvu a Dohodu o zintenzívnení obrannej spolupráce (EDCA) podpísanú v roku 2014.

EDCA umožňuje americkej armáde skladovať obranné vybavenie a zásoby na piatich filipínskych základniach. Umožňuje tiež americkým jednotkám, aby sa na týchto základniach uskutočňovali takzvané rotácie vojenského personálu.

EDCA bola pozastavená za vlády bývalého prezidenta Rodriga Duterteho. Spojené štáty a Filipíny však teraz vyjadrili podporu urýchleniu jej implementácie vzhľadom na čoraz razantnejšiu politiku Pekingu v regióne.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.