Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cena bitcoinu padla na dvojročné minimum

Cena bitcoinu v utorok padla na dvojročné minimum. Negatívny vplyv na kryptoaktíva má naďalej kolaps veľkej kryptoburzy FTX. Celková hodnota trhu kryptomien tento rok už klesla o 1,4 bilióna dolárov(1,37 bilióna eur).

Cena bitcoinu sa podľa údajov CoinDesk znížila na 15 480 dolárov, čo bolo najmenej od 11. novembra 2020. Okolo 11.20 sa najväčšia a najznámejšia kryptomena obchodovala po 15 714,70 dolára.

Celý kryptomenový trh tento rok už stratil viac než 1,4 bilióna dolárov. Odvetvia trápi viacero problémov, ako sú kolaps viacerých projektov či nedostatok likvidity. Tie ešte prehĺbil krach veľkej burzy FTX. Výrazne sa pod problémy kryptomien podpísalo sprísňovanie menovej politiky, ktoré má negatívny vplyv na rizikový apetít investorov.

Druhá najväčšia kryptomena ethereum v utorok predpoludním strácala 3,5 percenta a obchodovala sa po 1 089,42 dolára.

https://standard.sk/280398/pad-kryptoburzy-ftx-nie-je-o-bitcoine/

(tasr)

Minúta  |  

Agentúra AP prepustila novinára, ktorý písal o dopade ruských rakiet v Poľsku

Tlačová agentúra Associated Press (AP) prepustila novinára, ktorý vo svojej správe napísal, že rakety, ktoré dopadli na územie východného Poľska, patrili Rusku.

Ako pripomenul denník The Washington Post (WP), zmienená správa bola v servise AP zverejnená večer 15. novembra. Jej autor sa odvolal na zdroje americkej rozviedky. Agentúra AP neskôr túto správu stiahla.

K výbuchu v poľskej obci Przewodów došlo 15. novembra, keď ruské jednotky opäť spustili masívne ostreľovanie územia Ukrajiny. Incident, pri ktorom prišli o život dvaja ľudia, vyvolal aj v radoch členských štátov NATO obavy z ďalšej eskalácie konfliktu na Ukrajine.

Poľsko je totiž členom NATO a prípadný útok zo strany Ruska na jeho územie by mohol vyvolať vojenskú reakciu Západu – v súlade s ustanoveniami o vzájomnej obrane.

AP o deň neskôr vydala správu s opravnou poznámkou. Uviedla, že jej anonymný zdroj sa mýlil a že "následné správy ukázali, že rakety boli ruskej výroby a s najväčšou pravdepodobnosťou ich odpálila Ukrajina na obranu pred ruským útokom". Redakcia AP následne začala interné vyšetrovanie.

Novinárom prepusteným agentúrou AP je podľa WP 35-ročný James LaPorta. Ide údajne o bývalého príslušníka námornej pechoty, ktorý slúžil v Afganistane. Do AP nastúpil v apríli 2020. Niekoľko rokov pred tým pôsobil ako reportér na voľnej nohe. Pre AP pokrýval vojenské záležitosti a otázky národnej bezpečnosti.

Správy o svojom prepustení z práce v AP odmietol LaPorta komentovať, dodal denník WP, ktorému však túto informáciu potvrdili zamestnanci AP. Podľa nich prepusteniu predchádzalo interné prešetrovanie, ktoré konštatovalo porušenie interných predpisov, a to aj v súvislosti s používaním anonymných zdrojov.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojich vystúpeniach označil Rusko za plne zodpovedné za výbuch v poľskej dedine susediacej s Ukrajinou, a to bez ohľadu na to, ktorá krajina raketu odpálila. Podobne sa vyjadril aj americký prezident Joe Biden, uviedla na svojom webe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

(tasr)

Minúta  |  

Na ministerstve zdravotníctva pokračujú rokovania s lekárskymi odborármi

Na Ministerstve zdravotníctva SR pokračujú v utorok rokovania s Lekárskym odborovým združením (LOZ). Rieši sa avizovaná téma reformy vzdelávania lekárov. Šéf odborárov Peter Visolajský pred rokovaním potvrdil, že prišli s vlastným návrhom.

"Na reformu vzdelávania lekárov sme nachystali už znenie zákonných úprav. Ministerstvo to nespravilo, spravili sme to my," uviedol Visolajský s tým, že ich stačí schváliť v parlamente.

Nerozumie ultimátu zo strany vlády k otázke platov. "Nerozumiem, v čom je ultimátum, keď dnes ideme riešiť otázky vzdelávania," skonštatoval Visolajský. Tvrdí tiež, že takéto kroky situácii neprospievajú a "rozbíjajú" snahu o konštruktívny dialóg. "Výsledkom takýchto útokov je nárast napätia medzi lekármi a návrhy ďalších výpovedí. Ako príklad môžeme uviesť nových 32 výpovedí lekárov v Prešove," priblížil. LOZ podľa neho trvá na ústupkoch v otázke platov, ktoré predstavilo cez víkend.

"Včera sme dostali ústny prísľub, že sumou približne 300 miliónov eur oddlžia štátne nemocnice. Keď sa na to dali zrazu nájsť peniaze, nerozumieme, prečo je problém nájsť 40 miliónov eur na personálnu stabilizáciu nemocníc," poznamenal šéf odborárov. Neodpovedal, či sú ochotní ustúpiť ešte viac a prijať finálnu ponuku vlády.

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) verí, že s odborármi majú spoločný cieľ, aby si slovenské zdravotníctvo plnilo svoju funkciu. Teda aby liečilo, zachraňovalo zdravie i životy ľudí a aby sa vytvárali dobré a spravodlivé podmienky pre zdravotníkov. "My vás nielen počúvame, ale snažíme sa aj pomôcť. Mnohé zmeny sme naštartovali, presadili, iné si však vyžadujú čas," vyhlásil na sociálnej sieti s tým, že rozumie frustrácii a vyčerpanosti lekárov po pandémii a rokoch neriešenia problémov zdravotníctva.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) po pondelkovom (21. 11.) rokovaní s LOZ informoval, že v otázke platov stále nie je dohoda a lekárski odborári majú do utorka do 12.00 povedať, či ustúpia v platových požiadavkách.

Na rokovania s LOZ prišli Heger a Matovič osobne, prítomný je i minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Rokujú o obsahu memoranda.

V rokovaniach na Ministerstve zdravotníctva SR pokračujú po tom, ako pondelkových (21. 11.) desať hodín diskusie neprinieslo dohodu.

(tasr)

Minúta  |  

Súd: EÚ nemôže vyhostiť vážne chorého cudzinca, ak vo vlasti nemá vhodnú liečbu

Štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je vážne chorý, nemožno vyhostiť z krajiny EÚ, rozhodol v utorok Súdny dvor EÚ. Rozsudok sa týka prípadov, v ktorých by vyhosteným osobám hrozilo, že po návrate do vlasti nebudú mať zaistenú vhodnú liečbu.

Súdna inštancia EÚ tak rozhodla v rámci sporu s účasťou ruského štátneho príslušníka, ktorý v šestnástich rokoch ochorel na zriedkavú formu rakoviny krvi a ktorý sa v súčasnosti lieči v Holandsku. Jeho liečba pozostáva aj z podávania konopy na analgetické účely, ktorej používanie v Rusku nie je povolené.

Tento ruský občan podal niekoľko žiadostí o azyl v Holandsku, z ktorých posledná bola zamietnutá v roku 2020. Proti rozhodnutiu o svojom vyhostení podal žalobu na súde v Haagu. Domnieva sa, že mu musí byť vydané povolenie na pobyt alebo priznaný aspoň odklad vyhostenia z dôvodu, že liečba na báze liečebnej konopy, ktorú v Holandsku dostáva, je pre neho taká zásadná, že v prípade jej prerušenia by už nemohol viesť dôstojný život.

Súd v Haagu sa obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkou, či právo Únie bráni tomu, aby bolo v takomto prípade prijaté rozhodnutie o návrate alebo opatrenie na vyhostenie.

Súdny dvor dospel k záveru, že únijné právo bráni tomu, aby členský štát EÚ prijal rozhodnutie o návrate alebo vyhostení neoprávnene sa zdržiavajúceho štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý trpí vážnou chorobou. Týka sa to prípadov, keď existujú závažné a preukázané dôvody domnievať sa, že v prípade navrátenia do vlasti bude takýto cudzinec vystavený riziku rýchleho, výrazného a nezvratného zvýšenia bolesti spôsobenej jeho chorobou, a to z dôvodu nedostupnosti vhodnej zdravotnej starostlivosti.

(tasr)

Minúta  |  

Kosovo o dva dni odložilo začiatok pokutovania vodičov so srbskými značkami

Kosovo odložilo v utorok o ďalších 48 hodín začiatok pokutovania vodičov, ktorí si na vozidlách ešte stále nevymenili srbské poznávacie značky za nové kosovské. O odklad tohto opatrenia Prištinu žiadali Spojené štáty aj Európska únia pre obavy, že takýto krok by mohol vyvolať etnické násilie, informuje agentúra Reuters.

Spor okolo evidenčných čísel vozidiel spôsobuje medzi oboma krajinami napätie už takmer dva roky. Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú Kosovo vyhlásilo v roku 2008, a zhruba 50-tisíc Srbov žijúcich na severe tejto bývalej srbskej provincie považuje za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu.

Napätie sa vyostrilo po tom, ako Priština v júni schválila zákon, podľa ktorého musia Srbi vymeniť staré evidenčné čísla – spred vojny z rokov 1998 až 1999, ktorá viedla k nezávislosti – za nové, vydávané kosovskými úradmi.

Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tejto legislatívnej normy až na 1. novembra. Kosovská vláda zároveň avizovala, že do 21. novembra bude srbských vodičov na ich novú povinnosť len upozorňovať. Po tomto termíne mala začať udeľovať pokuty.

Na protest proti predmetnému zákonu dali v priebehu novembra výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamastencov patriacich k srbskej menšine v Kosove.

Kosovský premiér Albin Kurti v noci na utorok na Twitteri ohlásil dvojdňový odklad začiatku pokutovania. "Prijímam žiadosť (amerického veľvyslanca) o 48-hodinový odklad… Teším sa, že počas nasledovných dvoch dní budem spolupracovať s USA a EÚ pri hľadaní riešenia (tejto situácie)," uviedol.

Kosovská polícia predtým informovala, že pokuty by sa mali začať udeľovať v utorok od 08.00 rána miestneho času. Odhadla pritom, že sa dotknú približne 10-tisíc vodičov.

Prištine sa s Belehradom v pondelok v Bruseli na mimoriadnych rokovaniach sprostredkovaných Európskou úniou nepodarilo uvedený spor vyriešiť dosiahnutím dohody. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell z neúspechu obvinil najmä Kosovo, ktoré podľa jeho slov neprijalo návrh EÚ na riešenie sporu. "Predstavili sme návrh, ktorý (srbský prezident) Vučič prijal, Kurti však nie," povedal šéf diplomacie EÚ.

Kurtiho kritizuje aj kosovská opozícia. Podľa jej slov totiž podkopáva vzťahy so Spojenými štátmi, ktoré sú najbližším spojencom Prištiny. Samotný kosovský premiér uvádza, že väčší záujem, než o vyriešenie tohto sporu, má o dosiahnutie konečnej dohody so Srbskom, v rámci ktorej by Belehrad uznal Kosovo ako nezávislý štát.

Srbský prezident Aleksandar Vučič v pondelok večer povedal, že Srbsko prestane vydávať alebo obnovovať platnosť poznávacích značiek pre severnú časť Kosova. Zároveň však vystríhal pred eskaláciou napätia. "Situácia je veľmi náročná; na pokraji konfliktu," povedal odvolávajúc sa na najnovšie informácie od tajných služieb.

NATO, ktoré má v rámci svojej mierovej misie v Kosove (KFOR) približne 3 700 príslušníkov, oznámilo, že v prípade ohrozenia bezpečnostnej situácie je pripravené zasiahnuť.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo dopravy a výstavby by mohlo v budúcnosti rozhodovať o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore

Ministerstvo dopravy a výstavby SR by mohlo v budúcnosti pôsobiť ako cenový orgán pre oblasť regulácie cien nájmu bytov.

Vyplýva to z predbežnej informácie k novele zákona o cenách, ktorú zverejnil rezort financií. Ako objasňuje, ministerstvo dopravy a výstavby je ako gestor bytovej politiky najkompetentnejšie rozhodovať o regulácii cien nájmu bytov vo verejnom sektore.

„Novela je reakciou na opakované vyjadrenie potreby zmeny určovania regulovaných cien nájmu bytov Ministerstvom dopravy a výstavby SR v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015, v Koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2020 a v koncepcii Bytová politika Slovenskej republiky do 2030," dodáva rezort financií. Predpokladaný termín začatia pripomienkového konania stanovil na prvý polrok budúceho roka.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.