Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf lekárskych odborárov Visolajský: V stredu máme dostať od vlády ponuku

Lekári by mali v stredu (23. 11.) dostať ponuku, v ktorej majú byť spracované prísľuby vlády na základe požiadaviek lekárov. Informoval o tom predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

"Zajtra máme dostať ponuku. Sme ochotní prísť každý deň, aby sme dospeli k dohode. Bez 2 100 lekárov nemôžu nemocnice fungovať," uviedol šéf LOZ. Rokovania odborárov s lekármi budú pokračovať aj v utorok popoludní.

Finálnu ponuku vlády k platom lekárov Visolajský ako konečnú nevníma. "Neuzatváral by som to ako konečnú ponuku vlády, robíme všetko pre to, aby sme sa vo všetkých požiadavkách stretli na nejakom kompromise. To, čo nás delí od kompromisu v otázke platov, je 40 miliónov eur. Čo je v rozpočte zdravotníctva naozaj zanedbateľná čiastka," skonštatoval.

V rokovaniach na Ministerstve zdravotníctva SR vláda a LOZ pokračujú po tom, ako pondelkových (21. 11.) desať hodín diskusie neprinieslo dohodu. V otázke platov lekárski odborári žiadajú navýšenie koeficientu za odpracované roky.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) túto ponuku odmieta, tvrdí, že vláda ponúkla maximum, čo rozpočet dovolí.

(tasr)

Minúta  |  

Heger a šéf Eurojustu hovorili o potrestaní vojnových zločinov na Ukrajine

Predseda vlády Slovenskej republiky Eduard Heger (OĽaNO) v pondelok navštívil Agentúru Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) so sídlom v Haagu.

Heger po oficiálnych rokovaniach s holandským premiérom Markom Ruttem navštívil sídlo Eurojustu, aby rokoval o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu pre najzávažnejšie medzinárodné trestné činy spáchané počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Predseda vlády SR sa stretol so slovenským prokurátorom Ladislavom Hamranom, ktorý bol v októbri 2020 znovuzvolený do funkcie predsedu Eurojustu. Obaja zdôraznili potrebu bojovať proti beztrestnosti vojnových zločinov počas ruskej agresie voči Ukrajine.

Hamran slovenského premiéra zároveň informoval o práci agentúry Eurojust a o slovenskom príspevku k spoločnému vyšetrovaciemu tímu na Ukrajine prostredníctvom tejto agentúry.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko sa s južnou Kóreou dohodlo na výrobe tankov

Poľsko-kórejské konzorcium bude vyrábať poľskú verziu juhokórejských tankov K2. O dohode s juhokórejskou spoločnosťou Hyundai Rotem v utorok informovala Poľská štátna zbrojovka (PGZ). Informuje o tom agentúra PAP.

Výkonný riaditeľ PGZ Sebastian Chwalek povedal televízii Polsat News, že konzorcium by malo vzniknúť do konca novembra. Poľsko tiež v súlade s dohodou kúpi 180 tankov K2, ktoré mu Hyundai Rotem dodá v rokoch 2022 až 2025. Dohoda zároveň umožní Poľsku vyrábať upravenú verziu týchto tankov pod označením K2PL.

PAP pripomína, že dohoda je súčasťou rozsiahlej modernizácie poľskej armády, ku ktorej Varšava pristúpila v dôsledku možných hrozieb po ruskej invázii na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

ECB zvýši úrokové sadzby v decembri o 50 bázických bodov, odhadujú ekonómovia

Napriek nepriaznivej ekonomickej situácii Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky. Uviedli to v utorok v najnovšom odhade ekonómovia, podľa ktorých ECB posunie úrokové sadzby nahor o 50 bázických bodov. Niektorí centrálni bankári však uprednostňujú ešte výraznejšie sprísnenie menovej politiky, ako napríklad šéf rakúskej centrálnej banky Robert Holzmann.

Inflácia v eurozóne zrýchlila v októbri na nové historické maximum 10,6 percenta po tom, ako invázia Ruska na Ukrajinu a následné západné sankcie viedli k prudkému rastu cien energií. To je viac než päťnásobok v porovnaní s inflačným cieľom ECB, ktorý je stanovený na úrovni dvoch percent.

ECB pôvodne tvrdila, že zrýchľovanie inflácie je iba dočasným javom a na rozdiel od iných centrálnych bánk až do júla úrokové sadzby nezvyšovala. Odvtedy ich však zvýšila o 200 bázických bodov.

A pokračovať v tom bude naďalej napriek tomu, že to bude znamenať ďalší tlak na ekonomiku. Ako v najnovšom prieskume agentúry Reuters, uskutočnenom v období od 15. do 21. novembra, uviedla väčšina z vyše 60 oslovených ekonómov, na najbližšom zasadnutí 15. decembra by ich mala posunúť o 50 bázických bodov. Depozitná sadzba by tak mala vzrásť na dve percentá a refinančná na 2,50 percenta.

Zo 62 anketovaných ekonómov s takýmto zvýšením úrokových sadzieb počíta 45. Zo zvyšných 17 však až 14 počíta s rastom o 75 bodov, zatiaľ čo iba traja očakávajú miernejšie zvýšenie o 25 bázických bodov.

So zvýšením o 75 bázických bodov by nemal problém ani rakúsky člen Rady guvernérov ECB Robert Holzmann. Ako povedal v utorok na tlačovej konferencii vo Viedni, vzhľadom na súčasnú situáciu sa viac prikláňa k zvýšeniu sadzieb o 0,75 percentuálneho bodu.

Dostať infláciu pod kontrolu však bude ECB trvať dlhší čas, domnievajú sa ekonómovia. Aj keď 13 z 23 oslovených uviedlo, že miera inflácie v eurozóne už pravdepodobne dosiahla svoj strop, na úroveň inflačného cieľa ECB sa nedostane skôr ako v roku 2025.

Očakávajú, že v budúcom kvartáli sa inflácia zmierni na 8,9 percenta z 10,5 percenta v tomto kvartáli a v zmierňovaní bude pokračovať naďalej. Tento rok by mala inflácia dosiahnuť 8,5 percenta, v budúcom roku 6 percent a v roku 2024 2,3 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny plynu vzrástli. Rusko znižuje dodávky cez Ukrajinu do východnej Európy

Ceny plynu v Európe v utorok opäť vzrástli po tom, ako ruský plynárenský monopol Gazprom oznámil, že od budúceho týždňa zníži dodávky cez Ukrajinu do Moldavska a ďalších krajín na východe kontinentu. Informuje o tom správa Bloombergu.

Podľa Gazpromu je toto opatrenie reakciou na to, že Ukrajina nedokázala prepraviť plyn do Moldavska, jednej z najchudobnejších krajín Európy.

Plynovod, ktorý prechádza cez Moldavsko a Rumunsko smerom do Bulharska, je pritom jediný, ktorým Gazprom ešte stále prepravuje zmysluplné objemy plynu do krajín Európskej únie (EÚ). Ruský štátny monopol totiž začiatkom tohto roka obmedzil a neskôr zastavil dodávky cez plynovod Nord Stream 1 do Nemecka a znížil objem dodávok cez hlavný plynovod, ktorý prechádza cez Ukrajinu na Slovensko.

Hoci ešte nedošlo k úplnému zastaveniu všetkých dodávok, kroky Moskvy sa zhodujú s očakávaniami v Bruseli a ďalších európskych hlavných mestách, že Rusko, kedysi najväčší dodávateľ plynu do EÚ pred tým, ako vo februári napadlo Ukrajinu, nebude bloku dodávať žiadny zemný plyn počas tejto zimy.

Gazprom a Ukrajina majú dlhú históriu sporov v súvislosti s tranzitom plynu, od nezákonného odčerpávania zo strany ukrajinských spoločností v 90. rokoch minulého storočia, ktoré Moskva spočiatku tolerovala ako cenu za udržanie vplyvu na svojho suseda. No keď v roku 2005 Ukrajina prvýkrát hlasovala za svoj výrazný posun smerom k EÚ, Rusko zaujalo tvrdý prístup ku Kyjevu.

Celkovo je podľa Gazpromu v súčasnosti na Ukrajine "uviaznutých" viac ako 52 miliónov kubických metrov (m3) plynu určeného pre Moldavsko, čo predstavuje celodenné dodávky do tejto bývalej sovietskej republiky.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová v pondelok na konferencii v Paríži povedala delegátom, že jej krajina (ktorá je v počiatočnom štádiu procesu vstupu do EÚ) čelí "akútnej energetickej kríze", ktorá by mohla "ohroziť sociálny mier a bezpečnosť".

Referenčný európsky kontrakt na plyn s dodávkou v budúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame do 13.55 zdražel o 1,2 percenta na 117,5 eura za megawatthodinu.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Bývalej sekretárke koncentračného tábora v Poľsku hrozí dvojročný trest

Nemecká prokuratúra v utorok oznámila, že pre 97-ročnú bývalú sekretárku v koncentračnom tábore Stutthof žiada dvojročný podmienečný trest. Informovala o tom agentúra AFP.

Prokurátorka Maxi Wantzenová na súdnom pojednávaní uviedla, že Irmgard Furchnerová je spoluzodpovedná za "kruté a zákerné vraždy" vyše 10-tisíc väzňov, ku ktorým došlo v nacistickom tábore Stutthof, nachádzajúcom sa na severe dnešného Poľska.

Furchnerová je prvou ženou za celé desaťročia, ktorá je v Nemecku súdená za zločiny z obdobia nacizmu. Keď sa mal v septembri 2021 začať súdny proces, bývalá sekretárka utiekla z domova dôchodcov a namierila si to k najbližšej stanici metra. Pred políciou sa dokázala skrývať jedenásť hodín, až ju napokon zadržali v blízkom Hamburgu a umiestnili na päť dní do väzby.

Obvinená odmietla na súde vypovedať, no svedecké výpovede v jej prípade poskytli viacerí ľudia, ktorým sa pobyt v Stutthofe podarilo prežiť.

"Tento proces má mimoriadny význam," uviedla prokurátorka Wantzenová, podľa ktorej by mohlo ísť vzhľadom na veľký časový odstup od obdobia druhej svetovej vojny "o posledný takýto proces svojho druhu".

Podľa agentúry AFP Furchnerová pracovala v rokoch 1943 až 1945 ako sekretárka veliteľa Stutthofu Paula Wernera Hoppeho. Podľa obžaloby pôsobila ako jeho sekretárka, písala ním diktované dopisy a starala sa o jeho korešpondenciu. Zaisťovala tak "hladké fungovanie tábora" a vedela o "všetkom, čo sa v Stutthofe udialo", uvádza prokuratúra.

V Stutthofe prišlo počas jeho fungovania o život približne 65-tisíc väzňov vrátane Židov, poľských partizánov a sovietskych vojnových zajatcov.

AFP pripomína, že v uplynulých rokoch museli byť viaceré súdne procesy s bývalými nacistickými dozorcami zastavené, pretože obvinení zomreli alebo neboli z dôvodu vysokého veku či zdravotného stavu schopní zúčastniť sa na pojednávaní.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.