Predsedníčka EP Roberta Metsolová v otváracom prejave v rokovacej sále tejto inštitúcie v Štrasburgu zdôraznila, že počas 70 rokov, čiže od prvého zasadnutia Spoločného zhromaždenia ESUO v roku 1952, toto zhromaždenie naberalo na sile.

"Európsky parlament sa stal jediným priamo voleným, viacjazyčným a mnohostranným nadnárodným parlamentom na svete. Jeho 705 priamo volených členov je vyjadrením európskej verejnej mienky. Tento parlament podporuje demokratický hlas občanov a demokratické európske hodnoty," vyhlásila Metsolová.
Po jej prejave nasledovali príspevky predsedov vlád troch krajín, v ktorých sa nachádza sídlo EP – Belgicka, Francúzska a Luxemburska.

Belgický premiér Alexander de Croo uviedol, že európsky politický projekt poháňajú vizionárski občania, ľudia Európy, ktorí požadujú reakciu EÚ na krízy v oblastiach ako nelegálna migrácia, COVID-19 a energetika. Europarlament je podľa neho "jedným z najsilnejších zákonodarcov na svete" a je vyvrcholením mierového spolužitia po dlhej histórii násilia medzi európskymi krajinami.

Luxemburský premiér Xavier Bettel pripomenul, že pred 70 rokmi ľudia nemali právo žiť, ak boli iní. "Nemal by som právo byť slobodný počas druhej svetovej vojny: som liberál so židovskými koreňmi a som v manželskom zväzku s mužom. Dnes som tu ako predseda vlády. Toto je európsky projekt. Môžete byť iní, ale v tom spočíva naše bohatstvo: v rôznorodosti," odkázal.

Francúzska premiérka Elisabeth Bornová pripomenula úlohu svojej krajiny pri budovaní EÚ, symbolický význam Štrasburgu ako jedného z jej oficiálnych sídiel. "Štrasburg je myšlienkou Európy – Európy, ktorá má svoju minulosť, ale ktorá má aj svoju spoločnú budúcnosť. Nesmieme stratiť poňatie o tom, čo je Európa, odkiaľ pochádza a kam smeruje," povedala.

Väčšina predsedov siedmich politických skupín v EP zdôraznila, že Európa má budúcnosť len vtedy, ak je demokratická. Napriek tomu tvrdia, že treba posilniť postavenie europarlamentu plnou legislatívnou právomocou. Údajne v prospech občanov. Európske občianstvo podľa nich posilní národné občianstvo.

Rečníci uviedli, že by bolo užitočné znovu objaviť ducha z roku 1952, ktorý viedol k vytvoreniu tejto inštitúcie. Niektorí vyjadrili aj kritické a protieurópske názory, ako však skonštatovala Metsolová, to len dokazuje, že v europarlamente existuje pluralizmus, rozmanitosť a demokracia.

Prvé zasadnutie Spoločného zhromaždenia ESUO sa uskutočnilo 10. septembra 1952. Zhromaždenie pozostávalo zo 78 poslancov z národných parlamentov každého členského štátu. V roku 1958, po založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, bolo rozšírené a premenované na Európske parlamentné zhromaždenie. V roku 1962 prijalo názov Európsky parlament.

Európania si prvý raz zvolili zástupcov do EP v priamych voľbách začiatkom júna 1979. Prostredníctvom národných volieb vybrali 410 poslancov, ktorí získali nezávislosť na národných parlamentoch.

(tasr)