22. novembra 2022 | 17:27

Minúta | 22. novembra 2022 | 17:27

USA vyjadrili hlboké znepokojenie nad pokrokom Iránu v jadrovom programe

Spojené štáty v utorok vyjadrili "hlboké znepokojenie" nad pokrokom, ktorý Irán dosahuje v jadrovom programe a pri zlepšovaní spôsobilosti balistických striel. Teherán predtým oznámil, že začína obohacovať urán na 60 percent.

"Chystáme sa uistiť, že prezident má k dispozícii všetky možnosti," povedal pre médiá hovorca Bieleho domu pre oblasť národnej bezpečnosti John Kirby. "Určite nemeníme svoj názor na to, že Iránu nedovolíme, aby získal spôsobilosti jadrových zbraní," dodal.

Iránske média v utorok informovali, že Irán začal v podzemnom zariadení pri obci Fordú obohacovať urán na 60 percent. Ide podľa médií o odvetné opatrenie na požiadavku Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na väčšiu spoluprácu s Teheránom.

Islamská republika už urán obohacuje na 60 percent aj v iných zariadeniach, čo je síce pod úrovňou 90 percent potrebných na výrobu atómovej bomby. V rámci dohody so svetovými mocnosťami z roku 2015 to môže byť iba 3,67 percenta.

Rada guvernérov MAAE schválila vo štvrtok rezolúciu, ktorá kritizuje Irán za nedostatočnú kooperáciu s touto dozornou agentúrou OSN. Rade guvernérov – vrcholnému orgánu MAAE – ju predložili Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko. Spomedzi 35 členských krajín návrh podporilo 26, päť sa zdržalo a dve sa na hlasovaní nezúčastnili. Proti boli len Rusko a Čína.

Teherán na rezolúciu reagoval vyhrážkami o obmedzení spolupráce s MAAE. Iránska tlačová agentúra SNN tiež oznámila, že Irán vybuduje vo Fordú a v Natanze nové centrifúgy na čistenie uránu.

Dozorná agentúra OSN už dlhší čas neúspešne žiada Teherán o zodpovedanie otázok o náleze nedeklarovaného jadrového materiálu v troch iránskych lokalitách. MAAE očakáva dôveryhodné vysvetlenia vrátane prístupu do týchto lokalít i odberu vzoriek.

Agentúra Reuters pripomína, že Spojené štáty odstúpili od jadrovej dohody s Iránom v roku 2018 v čase úradu prezidenta Donalda Trumpa a znovu naň uvalili sankcie. Irán potom viedol priame rozhovory so zvyšnými stranami dohody, ale rokovania sa v marci dostali do slepej uličky.

(tasr)

22. novembra 2022 | 17:23

Minúta | 22. novembra 2022 | 17:23

Európsky parlament oslavuje 70 rokov ako "hlas občanov a demokratických hodnôt"

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) si v utorok na slávnostnej ceremónii pripomenuli vytvorenie Spoločného zhromaždenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), predchodcu europarlamentu, v roku 1952.

Predsedníčka EP Roberta Metsolová v otváracom prejave v rokovacej sále tejto inštitúcie v Štrasburgu zdôraznila, že počas 70 rokov, čiže od prvého zasadnutia Spoločného zhromaždenia ESUO v roku 1952, toto zhromaždenie naberalo na sile.

"Európsky parlament sa stal jediným priamo voleným, viacjazyčným a mnohostranným nadnárodným parlamentom na svete. Jeho 705 priamo volených členov je vyjadrením európskej verejnej mienky. Tento parlament podporuje demokratický hlas občanov a demokratické európske hodnoty," vyhlásila Metsolová.
Po jej prejave nasledovali príspevky predsedov vlád troch krajín, v ktorých sa nachádza sídlo EP – Belgicka, Francúzska a Luxemburska.

Belgický premiér Alexander de Croo uviedol, že európsky politický projekt poháňajú vizionárski občania, ľudia Európy, ktorí požadujú reakciu EÚ na krízy v oblastiach ako nelegálna migrácia, COVID-19 a energetika. Europarlament je podľa neho "jedným z najsilnejších zákonodarcov na svete" a je vyvrcholením mierového spolužitia po dlhej histórii násilia medzi európskymi krajinami.

Luxemburský premiér Xavier Bettel pripomenul, že pred 70 rokmi ľudia nemali právo žiť, ak boli iní. "Nemal by som právo byť slobodný počas druhej svetovej vojny: som liberál so židovskými koreňmi a som v manželskom zväzku s mužom. Dnes som tu ako predseda vlády. Toto je európsky projekt. Môžete byť iní, ale v tom spočíva naše bohatstvo: v rôznorodosti," odkázal.

Francúzska premiérka Elisabeth Bornová pripomenula úlohu svojej krajiny pri budovaní EÚ, symbolický význam Štrasburgu ako jedného z jej oficiálnych sídiel. "Štrasburg je myšlienkou Európy – Európy, ktorá má svoju minulosť, ale ktorá má aj svoju spoločnú budúcnosť. Nesmieme stratiť poňatie o tom, čo je Európa, odkiaľ pochádza a kam smeruje," povedala.

Väčšina predsedov siedmich politických skupín v EP zdôraznila, že Európa má budúcnosť len vtedy, ak je demokratická. Napriek tomu tvrdia, že treba posilniť postavenie europarlamentu plnou legislatívnou právomocou. Údajne v prospech občanov. Európske občianstvo podľa nich posilní národné občianstvo.

Rečníci uviedli, že by bolo užitočné znovu objaviť ducha z roku 1952, ktorý viedol k vytvoreniu tejto inštitúcie. Niektorí vyjadrili aj kritické a protieurópske názory, ako však skonštatovala Metsolová, to len dokazuje, že v europarlamente existuje pluralizmus, rozmanitosť a demokracia.

Prvé zasadnutie Spoločného zhromaždenia ESUO sa uskutočnilo 10. septembra 1952. Zhromaždenie pozostávalo zo 78 poslancov z národných parlamentov každého členského štátu. V roku 1958, po založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, bolo rozšírené a premenované na Európske parlamentné zhromaždenie. V roku 1962 prijalo názov Európsky parlament.

Európania si prvý raz zvolili zástupcov do EP v priamych voľbách začiatkom júna 1979. Prostredníctvom národných volieb vybrali 410 poslancov, ktorí získali nezávislosť na národných parlamentoch.

(tasr)

22. novembra 2022 | 17:10

Minúta | 22. novembra 2022 | 17:10

Poslanec SaS Viskupič zahlasuje za odvolanie ministra vnútra Mikulca. Ostatní podľa vlastného uváženia

Poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) zahlasuje za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

Uviedol to v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní. Dodal, že to nerobí preto, aby sa k moci opäť dostala opozičná strana Smer-SD, ale preto, aby do funkcie šéfa vnútra nastúpil nový minister, ktorý podľa Viskupičových slov bude svoju prácu vykonávať lepšie ako Mikulec. Poslanec je presvedčený, že takto budú rýchlejšie a efektívnejšie postupovať vo vyšetrovaniach korupčných káuz. Zároveň uviedol, že každý poslanec zo SaS bude hlasovať podľa vlastného uváženia.

„Aktuálna migračná kríza je vážnym problémom a je zrejmé, že určite by sa dala zvládnuť výrazne lepšie. Zachytili sme veľa signálov z Českej republiky, a vôbec našich okolitých krajín, že naše ministerstvo to nerobí dobre," tvrdí Viskupič. Dodal, že ak opozícia chce naozaj odvolať Mikulca z funkcie a neberie to len ako divadlo, dáva zmysel hlasovať, keď je plénum plné poslancov.

„Hlasovanie o odvolaní sa presunulo, ale nie na začiatok riadnej parlamentnej schôdze 29. novembra, ako je to obvyklé, ale na 1. decembra. Myslím si, že to je preukázanie toho, aké typy obchodov medzi sebou koalícia a ďalší poslanci majú. Vytvorilo to priestor na špinavé dohody," myslí si Vyskupič.

Mimoriadna parlamentná schôdza k odvolaniu ministra vnútra Romana Mikulca sa konala v utorok 15. novembra. Poslanci však nerozhodli o jeho odvolaní, keďže parlament nebol uznášaniaschopný. Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) prerušil schôdzu a jej pokračovanie určil na štvrtok 1. decembra o 11.00.

(sita)

22. novembra 2022 | 17:09

Minúta | 22. novembra 2022 | 17:09

Heger: V siedmich bodoch smerujeme s lekármi k dohode. Zostáva to stáť na platoch

V siedmich bodoch smerujeme k dohode, informoval po rokovaní s Lekárskym odborovým združením (LOZ) premiér Eduard Heger (OĽaNO). Dodal, že dohoda stojí na ôsmom bode týkajúcom sa platov.

"V tomto čase, keď riešime energetickú krízu, vysokú infláciu, ponuka 309 miliónov eur, to znamená dostať sa na úroveň českých platov, je veľmi štedrá," skonštatoval Heger. Lekárov prosí o stiahnutie výpovedí.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) opakovane potvrdil, že ponuka na zvýšenie platov až o 35 percent je finálna. V stredu (23. 11.) očakáva od lekárov definitívnu odpoveď. Upozornil, že odborári trvajú na zvýšení o 59 percent a po 1. decembri má platiť pôvodná požiadavka so zvýšením až o 100 percent.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) doplnil, že pokračujú ďalšie rokovania, na ktorých sa doladia technické detaily. "Hlavné body sú dohodnuté, hľadáme cestu, akým spôsobom to najrýchlejšie dostať do legislatívy," vysvetlil. Verí, že do konca utorkových rokovaní bude hlavný náčrt vyladený na 95 percent.

https://standard.sk/280814/dohoda-medzi-vladou-a-lekarmi-ani-po-desathodinovom-rokovani-nepadla/

Visolajský: V stredu máme dostať od vlády ponuku

Lekári by mali v stredu (23. 11.) dostať ponuku, v ktorej majú byť spracované prísľuby vlády na základe požiadaviek lekárov. Informoval o tom v utorok popoludní predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

"Zajtra máme dostať ponuku. Sme ochotní prísť každý deň, aby sme dospeli k dohode. Bez 2 100 lekárov nemôžu nemocnice fungovať," uviedol šéf LOZ. Rokovania odborárov s lekármi budú pokračovať aj v utorok popoludní.

Finálnu ponuku vlády k platom lekárov Visolajský ako konečnú nevníma. "Neuzatváral by som to ako konečnú ponuku vlády, robíme všetko pre to, aby sme sa vo všetkých požiadavkách stretli na nejakom kompromise. To, čo nás delí od kompromisu v otázke platov, je 40 miliónov eur. Čo je v rozpočte zdravotníctva naozaj zanedbateľná suma," skonštatoval.

Smer: Vláda musí rešpektovať rozhodnutia NR SR a ukončiť krízu v zdravotníctve

Vláda musí rešpektovať rozhodnutia Národnej rady (NR) SR a ukončiť krízu v zdravotníctve dohodou s lekármi. Vyhlásil to Smer-SD v reakcii na pokračujúce rokovania zdravotníkov s vládou. Strana žiada vedenie parlamentu, aby premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) dôrazne pripomenulo uznesenie z 15. novembra k riešeniu krízovej situácie v zdravotníctve. Pripomenula, že uznesenie okrem iného žiada vládu, aby pristúpila k podpísaniu memoranda s lekármi.

"Vláda SR zodpovedá za svoju činnosť NR SR. Uznesenia NR SR sú pre ňu záväzné. Smer-SD odmieta poker, ktorý sa s lekármi rozhodol hrať Igor Matovič (OĽaNO)," uviedla strana v stanovisku, ktoré poskytol jej hovorca Ján Mažgút. Považuje za nepochopiteľné, ako vláda riskuje a prehlbuje nebezpečenstvo, že po 1. decembri nastane kolaps v zdravotníctve s devastačnými dôsledkami pre pacientov.

Podpredseda parlamentu a strany Juraj Blanár vyzval premiéra, aby rešpektoval uznesenie prijaté parlamentom a venoval sa rokovaniam zodpovedne a intenzívne. Podľa neho aj niektorí koaliční poslanci pochopili, že vláda koná nedostatočne. Verí preto, že aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý zaň rovnako hlasoval, bude dôsledne sledovať jeho napĺňanie v záujme vyriešenia krízy v zdravotníctve.

(tasr)

22. novembra 2022 | 17:05

Minúta | 22. novembra 2022 | 17:05

Ukrajinský rezort vnútra: Rusko plánuje druhú mobilizáciu, chce získať 700-tisíc vojakov

Kremeľ pripravuje druhé kolo mobilizácie a plánuje odviesť do 700-tisíc mužov, vyhlásil poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Správu priniesol v utorok portál britskej televízie Sky News.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v septembri čiastočnú mobilizáciu záložníkov, aby sa "zaistilo bezpečie našich ľudí a ľudí na oslobodených územiach (Ukrajiny)".

Ruský minister obrany Sergej Šojgu neskôr spresnil, že Rusko odvedie 300-tisíc záložníkov so skúsenosťami z armády. Ako vyšlo najavo, ruské úrady povolávali aj mužov bez domova, aby doplnili stavy v armáde.

Podľa Heraščenka sa teraz blíži zrejme ďalšie kolo mobilizácie v Rusku, a to v januári. Ak sa špekulácie o druhom kole mobilizácie potvrdia, bude to znamenať, že Rusko sa pripravuje na dlhý konflikt a vojna na Ukrajine neprebieha podľa pôvodných Putinových predstáv.

(tasr)

22. novembra 2022 | 16:58

Minúta | 22. novembra 2022 | 16:58

Zoznam omamných látok sa rozšíri. Pribudne aj koncentrát konopy

Zoznam omamných a psychotropných látok sa rozšíri, doplní sa napríklad o koncentrát konopy. Vyplýva to z novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ktorú v utorok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.

Zoznam sa rozšíri o dve omamné látky pre marcové rozhodnutie Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu. Ďalších 12 psychoaktívnych látok chce doplniť ministerstvo vnútra. Rezort zdravotníctva doň navrhol zaradiť aj koncentrát konopy, čo je poloprodukt získaný z konopy technologickým procesom koncentráciou kanabinoidov.

Cieľom zmeny je podľa rezortu zdravotníctva umožniť pružnejšie trestnoprávne postihovať nezákonnú činnosť subjektov zameraných na nezákonnú výrobu a predaj omamných či psychotropných látok.

"Návrh má výrazný potenciál prispieť k zvýšeniu sociálnej ochrany obyvateľstva a prispieť k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok vrátane prevencie liečby zdravotných následkov osôb závislých od užívania týchto látok," uviedol rezort.

Novela má byť účinná od 1. decembra.

(tasr)

22. novembra 2022 | 16:51

Minúta | 22. novembra 2022 | 16:51

Eurokomisia plánuje navrhnúť strop pri cenách plynu na úrovni 275 eur za MWh

Po mesiacoch sporov a ťažkých rokovaní prichádza Európska komisia (EK) s návrhom na strop pre cenu plynu na úrovni 275 eur za megawatthodinu (MWh). To je výrazne nad súčasnou cenou približne 120 eur, ale pod vrcholmi, na ktoré sa ceny vyšplhali v lete. Vyplýva to z dokumentu, ktorý videla agentúra Bloomberg News

Podľa návrhu sa nový nástroj aktivuje po tom, keď sa bude cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v ďalšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame dva týždne pohybovať nad stropom a rozdiel medzi cenami TTF a skvapalneného zemného plynu (LNG) bude väčší ako 58 eur počas desiatich obchodných dní. Komisia ho má predstaviť neskôr v utorok a diskusia je stále v priebehu.

Návrh budú musieť schváliť národné vlády. Prichádza však po mesiacoch lobovania niektorých členských štátov, aby Európska únia (EÚ) zasiahla proti vysokým nákladom na energie, ktoré sú ničivé pre celé európske hospodárstvo.

Ceny plynu síce v uplynulých týždňoch klesli, ale Moskva v utorok pohrozila ďalším obmedzením dodávok do Európy cez Ukrajinu, a to do Moldavska, Rumunska a Bulharka, čo zvyšuje vyhliadky na ďalší prudký nárast cien komodity.

Európa je rozdelená v tom, ako riešiť krízu. Snaží sa prísť s opatreniami, ktoré by vyhovovali všetkým členom. Ale keďže bloku sa nedarilo dospieť k dohode, Nemecko prišlo s vlastným programom na pomoc spotrebiteľom a firmám, čo nahnevalo jeho susedov, ktorí volali po jednotnom prístupe.

EÚ už navrhla obmedzenie dopytu, väčšinou s dobrovoľnými cieľmi, a tiež opatrenia, ktoré vládam umožnia zaviesť dane z neočakávaných príjmov energetických spoločností a použiť ich na zmiernenie záťaže domácností. Napriek množstvu samitov a rokovaní sa však bloku zatiaľ nepodarilo zaviesť žiadne obmedzenie.

Štáty na čele s Talianskom, Poľskom, Gréckom a Belgickom požadovali činy ešte pred rozhodnutím o širšom balíku na udržanie prudko rastúcich cien plynu. Šéfovia vlád minulý mesiac jednomyseľne vyzvali EK, aby navrhla opatrenia, vrátane dočasného "dynamického cenového koridoru" pre transakcie s plynom.
Komisia má však obavy z rizík, ktoré môže obmedzenie cien plynu predstavovať pre bezpečnosť dodávok, keď sa štáty snažia nahradiť ruský plyn inými zdrojmi. Takéto obavy vyjadrilo aj Nemecko.

O návrhu by mali najskôr rokovať ministri energetiky na svojom mimoriadnom zasadnutí vo štvrtok (24. 11.) v Bruseli. Národné vlády majú právo predkladať pozmeňujúce návrhy.

(tasr)

22. novembra 2022 | 16:34

Minúta | 22. novembra 2022 | 16:34

Prezidenti Ruska a Kuby v Moskve odhalili sochu Fidela Castra

Kubánsky prezident Miquel Díaz-Canel a šéf Kremľa Vladimir Putin v utorok v Moskve odhalili sochu bývalého kubánskeho prezidenta Fidela Castra. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a webovej stránky španielskeho denníka ABC.

Obaja prezidenti tiež rokovali o strategickej spolupráci a zaviazali sa prehĺbiť priateľstvo Ruska a Kuby, píše Reuters. Pripomína, že obe krajiny čelia americkým sankciám. Putin povedal, že Rusko a Kuba potrebujú stavať na "pevných základoch priateľstva", ktoré vytvoril Castro a lídri bývalého Sovietskeho zväzu.

Fidel Castro sa dostal k moci v roku 1959, no budovaním sôch si ho na Kube nepripomínajú. Jeho brat Raúl Castro po smrti Fidela v roku 2016 povedal, že sa chce vyhnúť budovaniu kultu osobnosti, píše Reuters.

Díaz-Canel na sociálnej sieti oznámil, že v Moskve sa stretol aj s predsedom Štátnej dumy (dolná komora parlamentu) Viačeslavom Volodinom, predsedníčkou hornej komory Valentinou Matvijenkovou, podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrijom Medvedevom a moskovským patriarchom Kirillom.

Stretnutie s patriarchom Kirillom kubánsky prezident označil za "poctu" a zaželal mu dobré zdravie i úspechy v osobnom živote. "Potvrdil som vôľu našej vlády pokračovať v rozvíjaní priateľských vzťahov, solidarity a rešpektu s Ruskou pravoslávnou cirkvou," napísal.

(tasr)

22. novembra 2022 | 16:16

Minúta | 22. novembra 2022 | 16:16

Šéf Parlamentného zhromaždenia NATO: Poľsko potrebuje viac aliančných vojenských síl

Severoatlantická aliancia (NATO) by mala zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v Poľsku vzhľadom na pribúdajúce hrozby vyplývajúce z rusko-ukrajinskej vojny. V utorok to vyhlásil predseda Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO Gerald Connolly.

Nedávny výbuch zablúdenej rakety ukrajinskej protivzdušnej obrany vo východnom Poľsku je typickým príkladom nebezpečenstiev, aké vojna na Ukrajine predstavuje pre Poľsko, uviedol Connolly pre španielsky denník La Razón.

Predseda PZ NATO, ktorý je tiež kongresmanom za americký štát Virgínia, považuje podobné hrozby za oprávnený dôvod na rozmiestnenie ďalších vojakov NATO v Poľsku.

Rusko vďaka tlaku Číny v súčasnosti neplánuje útok jadrovými zbraňami, pokračoval Connolly. Podľa neho sa však vojna neskončí rýchlo, pretože to by pre prezidenta Vladimira Putina znamenalo ponižujúcu porážku.

PZ NATO zasadalo v španielskom Madride od piatka do pondelka (18. až 21. novembra). Poslanci z 30-tich krajín v jeho rámci diskutovali o otázkach bezpečnostnej a obrannej politiky.

(tasr)

22. novembra 2022 | 15:47

Minúta | 22. novembra 2022 | 15:47

Česko a Ukrajina sa dohodli na vzájomnom uznávaní školských predmetov a osnov

Česko a Ukrajina si budú navzájom uznávať predmety, vyučovacie osnovy aj získané vzdelanie. Dohodli sa na tom ministri školstva Vladimír Balaš a Serhij Škarlet. Obaja v utorok podpísali dohodu o spolupráci.

Dohoda sa týka všetkých oblastí vzdelávania od materských po vysoké školy. Jedným z jej bodov je takzvané dvojité vyučovanie. Mnoho ukrajinských žiakov sa v Česku stále učí podľa ukrajinských osnov online. Dohoda o vzájomnom uznávaní kurikula umožní obmedzenie online vyučovania z Ukrajiny len na niektoré predmety, napríklad ukrajinský jazyk či ukrajinské reálie.

"Vďaka takejto redukcii predmetov, ktoré sa vyučujú online, dôjde k odbremeneniu ukrajinských žiakov od dvojitej výučby a budú mať viac času na socializáciu," povedal Balaš.

Český minister školstva uviedol, že ukrajinskí žiaci získajú na konci školského roka vysvedčenie, ktoré umožní uznanie ich vzdelávania počas pobytu v Českej republike. V prípade stredného a vyššieho odborného vzdelávania bude možné posúdiť získané kompetencie prostredníctvom dokumentu Europass.

"Pre české ministerstvo školstva je kľúčové umožniť žiakom stredných aj vyšších odborných škôl pokračovať v štúdiu tak, aby naň mohli po návrate na Ukrajinu nadviazať alebo dokončiť štúdium na území ČR a následne na Ukrajine už vykonávať príslušnú profesiu. V tomto je nutná súčinnosť ukrajinského ministerstva," vysvetlil minister.

Dohoda o česko-ukrajinskej spolupráci v oblasti školstva sa pripravovala podľa Balaša ešte v období pred covidom. Po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine museli dohodu prepracovať.

"Pre Ukrajinu ide o veľmi dôležitú spoluprácu, nielen v oblasti vysokých škôl, ale v školstve všeobecne. Ďakujeme českému národu za všetku podporu," povedal ukrajinský minister školstva Serhij Škarlet.

(tasr)

Najčítanejšie

Vedci používajú RNA interferenciu na blokovanie genetických správ.

Technológie|Veda

Minúta

Poskytnite prosím svoj súhlas

Podmienky používania osobných údajov

Iránski a ukrajinskí odborníci sa stretli, aby prediskutovali ruské používanie dronov

USA vyjadrili hlboké znepokojenie nad pokrokom Iránu v jadrovom programe

Európsky parlament oslavuje 70 rokov ako "hlas občanov a demokratických hodnôt"

Poslanec SaS Viskupič zahlasuje za odvolanie ministra vnútra Mikulca. Ostatní podľa vlastného uváženia

Heger: V siedmich bodoch smerujeme s lekármi k dohode. Zostáva to stáť na platoch

Ukrajinský rezort vnútra: Rusko plánuje druhú mobilizáciu, chce získať 700-tisíc vojakov

Zoznam omamných látok sa rozšíri. Pribudne aj koncentrát konopy

Eurokomisia plánuje navrhnúť strop pri cenách plynu na úrovni 275 eur za MWh

Prezidenti Ruska a Kuby v Moskve odhalili sochu Fidela Castra

Šéf Parlamentného zhromaždenia NATO: Poľsko potrebuje viac aliančných vojenských síl

Česko a Ukrajina sa dohodli na vzájomnom uznávaní školských predmetov a osnov

Najčítanejšie

Vedci našli spôsob, ako umlčať gény. Teraz ho chcú dostať z pečene do mozgu

Rozpočet ešte nie je hotový. Tomáš hovorí o dohode, Viskupič o riziku pre financie

Jahody a paradajky po brexite: Británia sa rozchádza s prísnymi pravidlami pre GMO

Evolúcia sa neskončila. V Bolívii objavili nový druh mačky

Americké súdy zakazujú misgendering

Kríza vládnej koalície: Fico pripustil januárové voľby a sťahuje odvolanie Tarabu

Štát sa chystá pomôcť obciam s kúpeľmi. Peniaze však nemajú isté

Zamestnanec dostane 1 200 eur, no firmu vyjde o tisícku viac. Koľko nás stojí štát?

Test kresťanstva: roky sedíme vedľa seba v kostole, no poznáme meno suseda?

Leto prinieslo masové nasadenie ruských prúdových dronov. Z výroby putujú hneď na Ukrajinu

Prekonal tri ploty a potrhal ovce. Medvede na Liptove a Turci hľadajú aj dronmi