Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Heger: V siedmich bodoch smerujeme s lekármi k dohode. Zostáva to stáť na platoch

V siedmich bodoch smerujeme k dohode, informoval po rokovaní s Lekárskym odborovým združením (LOZ) premiér Eduard Heger (OĽaNO). Dodal, že dohoda stojí na ôsmom bode týkajúcom sa platov.

"V tomto čase, keď riešime energetickú krízu, vysokú infláciu, ponuka 309 miliónov eur, to znamená dostať sa na úroveň českých platov, je veľmi štedrá," skonštatoval Heger. Lekárov prosí o stiahnutie výpovedí.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) opakovane potvrdil, že ponuka na zvýšenie platov až o 35 percent je finálna. V stredu (23. 11.) očakáva od lekárov definitívnu odpoveď. Upozornil, že odborári trvajú na zvýšení o 59 percent a po 1. decembri má platiť pôvodná požiadavka so zvýšením až o 100 percent.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) doplnil, že pokračujú ďalšie rokovania, na ktorých sa doladia technické detaily. "Hlavné body sú dohodnuté, hľadáme cestu, akým spôsobom to najrýchlejšie dostať do legislatívy," vysvetlil. Verí, že do konca utorkových rokovaní bude hlavný náčrt vyladený na 95 percent.

https://standard.sk/280814/dohoda-medzi-vladou-a-lekarmi-ani-po-desathodinovom-rokovani-nepadla/

Visolajský: V stredu máme dostať od vlády ponuku

Lekári by mali v stredu (23. 11.) dostať ponuku, v ktorej majú byť spracované prísľuby vlády na základe požiadaviek lekárov. Informoval o tom v utorok popoludní predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

"Zajtra máme dostať ponuku. Sme ochotní prísť každý deň, aby sme dospeli k dohode. Bez 2 100 lekárov nemôžu nemocnice fungovať," uviedol šéf LOZ. Rokovania odborárov s lekármi budú pokračovať aj v utorok popoludní.

Finálnu ponuku vlády k platom lekárov Visolajský ako konečnú nevníma. "Neuzatváral by som to ako konečnú ponuku vlády, robíme všetko pre to, aby sme sa vo všetkých požiadavkách stretli na nejakom kompromise. To, čo nás delí od kompromisu v otázke platov, je 40 miliónov eur. Čo je v rozpočte zdravotníctva naozaj zanedbateľná suma," skonštatoval.

Smer: Vláda musí rešpektovať rozhodnutia NR SR a ukončiť krízu v zdravotníctve

Vláda musí rešpektovať rozhodnutia Národnej rady (NR) SR a ukončiť krízu v zdravotníctve dohodou s lekármi. Vyhlásil to Smer-SD v reakcii na pokračujúce rokovania zdravotníkov s vládou. Strana žiada vedenie parlamentu, aby premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) dôrazne pripomenulo uznesenie z 15. novembra k riešeniu krízovej situácie v zdravotníctve. Pripomenula, že uznesenie okrem iného žiada vládu, aby pristúpila k podpísaniu memoranda s lekármi.

"Vláda SR zodpovedá za svoju činnosť NR SR. Uznesenia NR SR sú pre ňu záväzné. Smer-SD odmieta poker, ktorý sa s lekármi rozhodol hrať Igor Matovič (OĽaNO)," uviedla strana v stanovisku, ktoré poskytol jej hovorca Ján Mažgút. Považuje za nepochopiteľné, ako vláda riskuje a prehlbuje nebezpečenstvo, že po 1. decembri nastane kolaps v zdravotníctve s devastačnými dôsledkami pre pacientov.

Podpredseda parlamentu a strany Juraj Blanár vyzval premiéra, aby rešpektoval uznesenie prijaté parlamentom a venoval sa rokovaniam zodpovedne a intenzívne. Podľa neho aj niektorí koaliční poslanci pochopili, že vláda koná nedostatočne. Verí preto, že aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý zaň rovnako hlasoval, bude dôsledne sledovať jeho napĺňanie v záujme vyriešenia krízy v zdravotníctve.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský rezort vnútra: Rusko plánuje druhú mobilizáciu, chce získať 700-tisíc vojakov

Kremeľ pripravuje druhé kolo mobilizácie a plánuje odviesť do 700-tisíc mužov, vyhlásil poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko. Správu priniesol v utorok portál britskej televízie Sky News.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil v septembri čiastočnú mobilizáciu záložníkov, aby sa "zaistilo bezpečie našich ľudí a ľudí na oslobodených územiach (Ukrajiny)".

Ruský minister obrany Sergej Šojgu neskôr spresnil, že Rusko odvedie 300-tisíc záložníkov so skúsenosťami z armády. Ako vyšlo najavo, ruské úrady povolávali aj mužov bez domova, aby doplnili stavy v armáde.

Podľa Heraščenka sa teraz blíži zrejme ďalšie kolo mobilizácie v Rusku, a to v januári. Ak sa špekulácie o druhom kole mobilizácie potvrdia, bude to znamenať, že Rusko sa pripravuje na dlhý konflikt a vojna na Ukrajine neprebieha podľa pôvodných Putinových predstáv.

(tasr)

Minúta  |  

Zoznam omamných látok sa rozšíri. Pribudne aj koncentrát konopy

Zoznam omamných a psychotropných látok sa rozšíri, doplní sa napríklad o koncentrát konopy. Vyplýva to z novely zákona o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, ktorú v utorok podpísala prezidentka Zuzana Čaputová.

Zoznam sa rozšíri o dve omamné látky pre marcové rozhodnutie Komisie pre omamné látky Úradu OSN pre omamné látky a kriminalitu. Ďalších 12 psychoaktívnych látok chce doplniť ministerstvo vnútra. Rezort zdravotníctva doň navrhol zaradiť aj koncentrát konopy, čo je poloprodukt získaný z konopy technologickým procesom koncentráciou kanabinoidov.

Cieľom zmeny je podľa rezortu zdravotníctva umožniť pružnejšie trestnoprávne postihovať nezákonnú činnosť subjektov zameraných na nezákonnú výrobu a predaj omamných či psychotropných látok.

"Návrh má výrazný potenciál prispieť k zvýšeniu sociálnej ochrany obyvateľstva a prispieť k prevencii vzniku závislosti od užívania omamných látok a psychotropných látok vrátane prevencie liečby zdravotných následkov osôb závislých od užívania týchto látok," uviedol rezort.

Novela má byť účinná od 1. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia plánuje navrhnúť strop pri cenách plynu na úrovni 275 eur za MWh

Po mesiacoch sporov a ťažkých rokovaní prichádza Európska komisia (EK) s návrhom na strop pre cenu plynu na úrovni 275 eur za megawatthodinu (MWh). To je výrazne nad súčasnou cenou približne 120 eur, ale pod vrcholmi, na ktoré sa ceny vyšplhali v lete. Vyplýva to z dokumentu, ktorý videla agentúra Bloomberg News

Podľa návrhu sa nový nástroj aktivuje po tom, keď sa bude cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v ďalšom mesiaci na burze TTF v Amsterdame dva týždne pohybovať nad stropom a rozdiel medzi cenami TTF a skvapalneného zemného plynu (LNG) bude väčší ako 58 eur počas desiatich obchodných dní. Komisia ho má predstaviť neskôr v utorok a diskusia je stále v priebehu.

Návrh budú musieť schváliť národné vlády. Prichádza však po mesiacoch lobovania niektorých členských štátov, aby Európska únia (EÚ) zasiahla proti vysokým nákladom na energie, ktoré sú ničivé pre celé európske hospodárstvo.

Ceny plynu síce v uplynulých týždňoch klesli, ale Moskva v utorok pohrozila ďalším obmedzením dodávok do Európy cez Ukrajinu, a to do Moldavska, Rumunska a Bulharka, čo zvyšuje vyhliadky na ďalší prudký nárast cien komodity.

Európa je rozdelená v tom, ako riešiť krízu. Snaží sa prísť s opatreniami, ktoré by vyhovovali všetkým členom. Ale keďže bloku sa nedarilo dospieť k dohode, Nemecko prišlo s vlastným programom na pomoc spotrebiteľom a firmám, čo nahnevalo jeho susedov, ktorí volali po jednotnom prístupe.

EÚ už navrhla obmedzenie dopytu, väčšinou s dobrovoľnými cieľmi, a tiež opatrenia, ktoré vládam umožnia zaviesť dane z neočakávaných príjmov energetických spoločností a použiť ich na zmiernenie záťaže domácností. Napriek množstvu samitov a rokovaní sa však bloku zatiaľ nepodarilo zaviesť žiadne obmedzenie.

Štáty na čele s Talianskom, Poľskom, Gréckom a Belgickom požadovali činy ešte pred rozhodnutím o širšom balíku na udržanie prudko rastúcich cien plynu. Šéfovia vlád minulý mesiac jednomyseľne vyzvali EK, aby navrhla opatrenia, vrátane dočasného "dynamického cenového koridoru" pre transakcie s plynom.
Komisia má však obavy z rizík, ktoré môže obmedzenie cien plynu predstavovať pre bezpečnosť dodávok, keď sa štáty snažia nahradiť ruský plyn inými zdrojmi. Takéto obavy vyjadrilo aj Nemecko.

O návrhu by mali najskôr rokovať ministri energetiky na svojom mimoriadnom zasadnutí vo štvrtok (24. 11.) v Bruseli. Národné vlády majú právo predkladať pozmeňujúce návrhy.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidenti Ruska a Kuby v Moskve odhalili sochu Fidela Castra

Kubánsky prezident Miquel Díaz-Canel a šéf Kremľa Vladimir Putin v utorok v Moskve odhalili sochu bývalého kubánskeho prezidenta Fidela Castra. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a webovej stránky španielskeho denníka ABC.

Obaja prezidenti tiež rokovali o strategickej spolupráci a zaviazali sa prehĺbiť priateľstvo Ruska a Kuby, píše Reuters. Pripomína, že obe krajiny čelia americkým sankciám. Putin povedal, že Rusko a Kuba potrebujú stavať na "pevných základoch priateľstva", ktoré vytvoril Castro a lídri bývalého Sovietskeho zväzu.

Fidel Castro sa dostal k moci v roku 1959, no budovaním sôch si ho na Kube nepripomínajú. Jeho brat Raúl Castro po smrti Fidela v roku 2016 povedal, že sa chce vyhnúť budovaniu kultu osobnosti, píše Reuters.

Díaz-Canel na sociálnej sieti oznámil, že v Moskve sa stretol aj s predsedom Štátnej dumy (dolná komora parlamentu) Viačeslavom Volodinom, predsedníčkou hornej komory Valentinou Matvijenkovou, podpredsedom Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrijom Medvedevom a moskovským patriarchom Kirillom.

Stretnutie s patriarchom Kirillom kubánsky prezident označil za "poctu" a zaželal mu dobré zdravie i úspechy v osobnom živote. "Potvrdil som vôľu našej vlády pokračovať v rozvíjaní priateľských vzťahov, solidarity a rešpektu s Ruskou pravoslávnou cirkvou," napísal.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf Parlamentného zhromaždenia NATO: Poľsko potrebuje viac aliančných vojenských síl

Severoatlantická aliancia (NATO) by mala zvýšiť svoju vojenskú prítomnosť v Poľsku vzhľadom na pribúdajúce hrozby vyplývajúce z rusko-ukrajinskej vojny. V utorok to vyhlásil predseda Parlamentného zhromaždenia (PZ) NATO Gerald Connolly.

Nedávny výbuch zablúdenej rakety ukrajinskej protivzdušnej obrany vo východnom Poľsku je typickým príkladom nebezpečenstiev, aké vojna na Ukrajine predstavuje pre Poľsko, uviedol Connolly pre španielsky denník La Razón.

Predseda PZ NATO, ktorý je tiež kongresmanom za americký štát Virgínia, považuje podobné hrozby za oprávnený dôvod na rozmiestnenie ďalších vojakov NATO v Poľsku.

Rusko vďaka tlaku Číny v súčasnosti neplánuje útok jadrovými zbraňami, pokračoval Connolly. Podľa neho sa však vojna neskončí rýchlo, pretože to by pre prezidenta Vladimira Putina znamenalo ponižujúcu porážku.

PZ NATO zasadalo v španielskom Madride od piatka do pondelka (18. až 21. novembra). Poslanci z 30-tich krajín v jeho rámci diskutovali o otázkach bezpečnostnej a obrannej politiky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.