Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Von der Leyenová oznámila makrofinančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 2,5 miliardy eur

Európska únia (EÚ) uvoľňuje ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu v objeme 2,5 miliardy eur. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to oznámila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Ako tiež uviedla, Komisia plánuje v roku 2023 podporiť Ukrajinu balíkom pomoci v hodnote 18 miliárd eur, pričom finančné prostriedky budú uvoľňovať pravidelne na naliehavé opravy a obnovu krajiny.

„Budeme naďalej podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné,“ cituje Von der Leyenovú spravodajský portál CNN.

Na pomoc z EÚ už zareagoval ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ, ktorý sa za ňu poďakoval a označil ju za „ďalší solidárny krok“.

(sita)

Minúta  |  

Iránski a ukrajinskí odborníci sa stretli, aby prediskutovali ruské používanie dronov

Odborníci z Iránu a Ukrajiny sa stretli, aby prediskutovali tvrdenia, že Rusko používa vo svojej vojne iránske útočné drony. Televízii CNN to potvrdil hovorca ukrajinského ministerstva zahraničia Oleh Nikolenko s tým, že nemôže poskytnúť viac podrobností.

„Môžem vás ale uistiť, že ukrajinská strana naďalej prijíma tie najdrastickejšie opatrenia, aby zabránila použitiu iránskych zbraní Ruskom vo vojne proti Ukrajine,“ povedal hovorca. Ukrajina podľa neho informovala Irán, že „dôsledky spoluúčasti na ruskej agresii budú neporovnateľné s potenciálnymi výhodami spolupráce s Ruskom“.

Americkí predstavitelia tvrdia, že Rusko dostalo z Iránu stovky dronov, ktorých použitie malo smrteľné dôsledky.

Hovorca iránskej misie pri OSN už skôr CNN povedal, že požiadali o „spoločné odborné stretnutie“ o zvážení daných tvrdení. „V nadväznosti na údajné tvrdenia o použití iránskych bezpilotných lietadiel v ukrajinskom konflikte Irán požiadal o spoločné stretnutie expertov s ukrajinskými úradmi, aby zvážili takéto obvinenia.

V rámci kolaboratívneho dialógu medzi iránskymi a ukrajinskými odborníkmi na obranu boli doteraz podniknuté významné kroky a bude pokračovať v objasňovaní akýchkoľvek nedorozumení v tejto veci,“ uviedol hovorca.

(sita)

Minúta  |  

USA vyjadrili hlboké znepokojenie nad pokrokom Iránu v jadrovom programe

Spojené štáty v utorok vyjadrili "hlboké znepokojenie" nad pokrokom, ktorý Irán dosahuje v jadrovom programe a pri zlepšovaní spôsobilosti balistických striel. Teherán predtým oznámil, že začína obohacovať urán na 60 percent.

"Chystáme sa uistiť, že prezident má k dispozícii všetky možnosti," povedal pre médiá hovorca Bieleho domu pre oblasť národnej bezpečnosti John Kirby. "Určite nemeníme svoj názor na to, že Iránu nedovolíme, aby získal spôsobilosti jadrových zbraní," dodal.

Iránske média v utorok informovali, že Irán začal v podzemnom zariadení pri obci Fordú obohacovať urán na 60 percent. Ide podľa médií o odvetné opatrenie na požiadavku Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na väčšiu spoluprácu s Teheránom.

Islamská republika už urán obohacuje na 60 percent aj v iných zariadeniach, čo je síce pod úrovňou 90 percent potrebných na výrobu atómovej bomby. V rámci dohody so svetovými mocnosťami z roku 2015 to môže byť iba 3,67 percenta.

Rada guvernérov MAAE schválila vo štvrtok rezolúciu, ktorá kritizuje Irán za nedostatočnú kooperáciu s touto dozornou agentúrou OSN. Rade guvernérov – vrcholnému orgánu MAAE – ju predložili Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko. Spomedzi 35 členských krajín návrh podporilo 26, päť sa zdržalo a dve sa na hlasovaní nezúčastnili. Proti boli len Rusko a Čína.

Teherán na rezolúciu reagoval vyhrážkami o obmedzení spolupráce s MAAE. Iránska tlačová agentúra SNN tiež oznámila, že Irán vybuduje vo Fordú a v Natanze nové centrifúgy na čistenie uránu.

Dozorná agentúra OSN už dlhší čas neúspešne žiada Teherán o zodpovedanie otázok o náleze nedeklarovaného jadrového materiálu v troch iránskych lokalitách. MAAE očakáva dôveryhodné vysvetlenia vrátane prístupu do týchto lokalít i odberu vzoriek.

Agentúra Reuters pripomína, že Spojené štáty odstúpili od jadrovej dohody s Iránom v roku 2018 v čase úradu prezidenta Donalda Trumpa a znovu naň uvalili sankcie. Irán potom viedol priame rozhovory so zvyšnými stranami dohody, ale rokovania sa v marci dostali do slepej uličky.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky parlament oslavuje 70 rokov ako "hlas občanov a demokratických hodnôt"

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) si v utorok na slávnostnej ceremónii pripomenuli vytvorenie Spoločného zhromaždenia Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO), predchodcu europarlamentu, v roku 1952.

Predsedníčka EP Roberta Metsolová v otváracom prejave v rokovacej sále tejto inštitúcie v Štrasburgu zdôraznila, že počas 70 rokov, čiže od prvého zasadnutia Spoločného zhromaždenia ESUO v roku 1952, toto zhromaždenie naberalo na sile.

"Európsky parlament sa stal jediným priamo voleným, viacjazyčným a mnohostranným nadnárodným parlamentom na svete. Jeho 705 priamo volených členov je vyjadrením európskej verejnej mienky. Tento parlament podporuje demokratický hlas občanov a demokratické európske hodnoty," vyhlásila Metsolová.
Po jej prejave nasledovali príspevky predsedov vlád troch krajín, v ktorých sa nachádza sídlo EP – Belgicka, Francúzska a Luxemburska.

Belgický premiér Alexander de Croo uviedol, že európsky politický projekt poháňajú vizionárski občania, ľudia Európy, ktorí požadujú reakciu EÚ na krízy v oblastiach ako nelegálna migrácia, COVID-19 a energetika. Europarlament je podľa neho "jedným z najsilnejších zákonodarcov na svete" a je vyvrcholením mierového spolužitia po dlhej histórii násilia medzi európskymi krajinami.

Luxemburský premiér Xavier Bettel pripomenul, že pred 70 rokmi ľudia nemali právo žiť, ak boli iní. "Nemal by som právo byť slobodný počas druhej svetovej vojny: som liberál so židovskými koreňmi a som v manželskom zväzku s mužom. Dnes som tu ako predseda vlády. Toto je európsky projekt. Môžete byť iní, ale v tom spočíva naše bohatstvo: v rôznorodosti," odkázal.

Francúzska premiérka Elisabeth Bornová pripomenula úlohu svojej krajiny pri budovaní EÚ, symbolický význam Štrasburgu ako jedného z jej oficiálnych sídiel. "Štrasburg je myšlienkou Európy – Európy, ktorá má svoju minulosť, ale ktorá má aj svoju spoločnú budúcnosť. Nesmieme stratiť poňatie o tom, čo je Európa, odkiaľ pochádza a kam smeruje," povedala.

Väčšina predsedov siedmich politických skupín v EP zdôraznila, že Európa má budúcnosť len vtedy, ak je demokratická. Napriek tomu tvrdia, že treba posilniť postavenie europarlamentu plnou legislatívnou právomocou. Údajne v prospech občanov. Európske občianstvo podľa nich posilní národné občianstvo.

Rečníci uviedli, že by bolo užitočné znovu objaviť ducha z roku 1952, ktorý viedol k vytvoreniu tejto inštitúcie. Niektorí vyjadrili aj kritické a protieurópske názory, ako však skonštatovala Metsolová, to len dokazuje, že v europarlamente existuje pluralizmus, rozmanitosť a demokracia.

Prvé zasadnutie Spoločného zhromaždenia ESUO sa uskutočnilo 10. septembra 1952. Zhromaždenie pozostávalo zo 78 poslancov z národných parlamentov každého členského štátu. V roku 1958, po založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, bolo rozšírené a premenované na Európske parlamentné zhromaždenie. V roku 1962 prijalo názov Európsky parlament.

Európania si prvý raz zvolili zástupcov do EP v priamych voľbách začiatkom júna 1979. Prostredníctvom národných volieb vybrali 410 poslancov, ktorí získali nezávislosť na národných parlamentoch.

(tasr)

Minúta  |  

Poslanec SaS Viskupič zahlasuje za odvolanie ministra vnútra Mikulca. Ostatní podľa vlastného uváženia

Poslanec Národnej rady (NR) SR a predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) zahlasuje za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO).

Uviedol to v diskusnej relácii Karty na stôl týždenníka Plus 7 dní. Dodal, že to nerobí preto, aby sa k moci opäť dostala opozičná strana Smer-SD, ale preto, aby do funkcie šéfa vnútra nastúpil nový minister, ktorý podľa Viskupičových slov bude svoju prácu vykonávať lepšie ako Mikulec. Poslanec je presvedčený, že takto budú rýchlejšie a efektívnejšie postupovať vo vyšetrovaniach korupčných káuz. Zároveň uviedol, že každý poslanec zo SaS bude hlasovať podľa vlastného uváženia.

„Aktuálna migračná kríza je vážnym problémom a je zrejmé, že určite by sa dala zvládnuť výrazne lepšie. Zachytili sme veľa signálov z Českej republiky, a vôbec našich okolitých krajín, že naše ministerstvo to nerobí dobre," tvrdí Viskupič. Dodal, že ak opozícia chce naozaj odvolať Mikulca z funkcie a neberie to len ako divadlo, dáva zmysel hlasovať, keď je plénum plné poslancov.

„Hlasovanie o odvolaní sa presunulo, ale nie na začiatok riadnej parlamentnej schôdze 29. novembra, ako je to obvyklé, ale na 1. decembra. Myslím si, že to je preukázanie toho, aké typy obchodov medzi sebou koalícia a ďalší poslanci majú. Vytvorilo to priestor na špinavé dohody," myslí si Vyskupič.

Mimoriadna parlamentná schôdza k odvolaniu ministra vnútra Romana Mikulca sa konala v utorok 15. novembra. Poslanci však nerozhodli o jeho odvolaní, keďže parlament nebol uznášaniaschopný. Predseda NR SR Boris Kollár (Sme rodina) prerušil schôdzu a jej pokračovanie určil na štvrtok 1. decembra o 11.00.

(sita)

Minúta  |  

Heger: V siedmich bodoch smerujeme s lekármi k dohode. Zostáva to stáť na platoch

V siedmich bodoch smerujeme k dohode, informoval po rokovaní s Lekárskym odborovým združením (LOZ) premiér Eduard Heger (OĽaNO). Dodal, že dohoda stojí na ôsmom bode týkajúcom sa platov.

"V tomto čase, keď riešime energetickú krízu, vysokú infláciu, ponuka 309 miliónov eur, to znamená dostať sa na úroveň českých platov, je veľmi štedrá," skonštatoval Heger. Lekárov prosí o stiahnutie výpovedí.

Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) opakovane potvrdil, že ponuka na zvýšenie platov až o 35 percent je finálna. V stredu (23. 11.) očakáva od lekárov definitívnu odpoveď. Upozornil, že odborári trvajú na zvýšení o 59 percent a po 1. decembri má platiť pôvodná požiadavka so zvýšením až o 100 percent.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) doplnil, že pokračujú ďalšie rokovania, na ktorých sa doladia technické detaily. "Hlavné body sú dohodnuté, hľadáme cestu, akým spôsobom to najrýchlejšie dostať do legislatívy," vysvetlil. Verí, že do konca utorkových rokovaní bude hlavný náčrt vyladený na 95 percent.

https://standard.sk/280814/dohoda-medzi-vladou-a-lekarmi-ani-po-desathodinovom-rokovani-nepadla/

Visolajský: V stredu máme dostať od vlády ponuku

Lekári by mali v stredu (23. 11.) dostať ponuku, v ktorej majú byť spracované prísľuby vlády na základe požiadaviek lekárov. Informoval o tom v utorok popoludní predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.

"Zajtra máme dostať ponuku. Sme ochotní prísť každý deň, aby sme dospeli k dohode. Bez 2 100 lekárov nemôžu nemocnice fungovať," uviedol šéf LOZ. Rokovania odborárov s lekármi budú pokračovať aj v utorok popoludní.

Finálnu ponuku vlády k platom lekárov Visolajský ako konečnú nevníma. "Neuzatváral by som to ako konečnú ponuku vlády, robíme všetko pre to, aby sme sa vo všetkých požiadavkách stretli na nejakom kompromise. To, čo nás delí od kompromisu v otázke platov, je 40 miliónov eur. Čo je v rozpočte zdravotníctva naozaj zanedbateľná suma," skonštatoval.

Smer: Vláda musí rešpektovať rozhodnutia NR SR a ukončiť krízu v zdravotníctve

Vláda musí rešpektovať rozhodnutia Národnej rady (NR) SR a ukončiť krízu v zdravotníctve dohodou s lekármi. Vyhlásil to Smer-SD v reakcii na pokračujúce rokovania zdravotníkov s vládou. Strana žiada vedenie parlamentu, aby premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) dôrazne pripomenulo uznesenie z 15. novembra k riešeniu krízovej situácie v zdravotníctve. Pripomenula, že uznesenie okrem iného žiada vládu, aby pristúpila k podpísaniu memoranda s lekármi.

"Vláda SR zodpovedá za svoju činnosť NR SR. Uznesenia NR SR sú pre ňu záväzné. Smer-SD odmieta poker, ktorý sa s lekármi rozhodol hrať Igor Matovič (OĽaNO)," uviedla strana v stanovisku, ktoré poskytol jej hovorca Ján Mažgút. Považuje za nepochopiteľné, ako vláda riskuje a prehlbuje nebezpečenstvo, že po 1. decembri nastane kolaps v zdravotníctve s devastačnými dôsledkami pre pacientov.

Podpredseda parlamentu a strany Juraj Blanár vyzval premiéra, aby rešpektoval uznesenie prijaté parlamentom a venoval sa rokovaniam zodpovedne a intenzívne. Podľa neho aj niektorí koaliční poslanci pochopili, že vláda koná nedostatočne. Verí preto, že aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina), ktorý zaň rovnako hlasoval, bude dôsledne sledovať jeho napĺňanie v záujme vyriešenia krízy v zdravotníctve.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.