Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ruské útoky spôsobili "kolosálne" škody na energetickej sieti Ukrajiny. Kyjev hovorí o najväčšom útoku v dejinách

Útok ruských síl na energetickú sieť Ukrajiny z minulého týždňa spôsobil "kolosálne" škody a neporušená nezostala ani jedna tepelná či vodná elektráreň.

V utorok to vyhlásil Volodymyr Kudryckyj, šéf štátnej spoločnosti Ukrenergo, ktorá prevádzkuje elektrickú prenosovú sústavu. Informuje o tom web americkej televízie CNN.

"Toto bol najväčší útok, najväčší v dejinách. Odpálených bolo vyše sto ťažkých balistických striel. Ich cieľmi boli prevažne zariadenia ukrajinského energetického systému, trafostanice Ukrenerga a ukrajinské tepelné elektrárne vyrábajúce energiu pre ukrajinských spotrebiteľov," povedal Kudryckyj.

"Pre pochopenie rozsahu týchto útokov, s ktorými sa musíme vyrovnať, môžem uviesť, že pri raketových úderoch utrpela škody takmer všetka výroba energie veľkých elektrární. Takmer nie je rozvodňa spoločnosti Ukrenergo, ktorá by zostala neporušená. Prakticky každá trafostanica bola zasiahnutá aspoň raz a niektoré tri, päť alebo osemkrát," dodal Kudryckyj.

Ukrajinská energetická sieť je v súčasnosti "stabilizovaná" pre plánované odstávky. Masívne škody na elektrárňach po ruskom ostreľovaní spôsobili, že nie sú schopné naraz poskytovať dostatok elektriny pre celú krajinu. "Najproblematickejšou" oblasťou ostáva Cherson na juhu Ukrajiny, kde sa vojaci po stiahnutí Ruska sústreďujú na odmínovanie energetickej siete.

Ak masívne útoky nebudú pokračovať, situácia by sa mala stabilizovať pri štvorhodinových odstávkach denne, informoval šéf Ukrenerga.

"Vnímame to tak, že úlohou energetického sektoru je udržiavať funkčnosť systému tak, aby umožnil Ukrajincom zostať vo svojej vlasti a stráviť zimu tu. Je to náš každodenný boj. Zaisťovať, aby energetický systém plnil potreby Ukrajincov," dodal Kudryckyj.

Chersonské úrady vyzvali obyvateľov, aby sa evakuovali do oblasti, kde je stabilnejšia dodávka elektriny, pretože Chersonská oblasť je stále bez elektriny, píše CNN.

(tasr)

Minúta  |  

Najvyšší súd schválil vydanie daňových priznaní Trumpa Kongresu

Najvyšší súd USA v utorok po troch rokoch právnych sporov povolil odovzdanie daňových priznaní bývalého prezidenta Donalda Trumpa príslušnému výboru Kongresu. Informujú o tom správy agentúr AP a Reuters.

Súd bez bližšieho vyjadrenia odmietol žiadosť Trumpa o nariadenie, ktoré by zabránilo ministerstvu financií odovzdať kongresmanom daňové priznania exprezidenta a niektorých jeho firiem za celkovo šesť rokov.

O vydanie dokumentov žiada výbor Snemovne reprezentantov pre štátne príjmy, ktorý sa v rámci širokých právomocí zaoberá aj daňami. Tento výbor vedú demokrati, ktorých postup republikánsky exprezident označil za politicky motivovaný.

Trump bol prvým prezidentom Spojených štátov za štyri desaťročia, ktorý nezverejnil svoje daňové priznania. Snažil sa tak údajne utajiť podrobnosti o svojom majetku a činnosti svojej realitnej spoločnosti Trump Organization, píše Reuters.

Za Trumpovho pôsobenia v úrade prezidenta ministerstvo financií tieto dokumenty odmietlo Kongresu poskytnúť. Podľa vlády súčasného prezidenta Joea Bidena však federálne zákony jasne stanovujú, že zmienený výbor má právo preskúmať daňové priznania každého daňovníka vrátane prezidenta.

Nižšie súdy s tým súhlasili a odmietli tvrdenia Trumpa, že výbor prekračuje svoje kompetencie a chce získať jeho dokumenty len preto, aby mohli byť zverejnené.

Výbor pre štátne príjmy uviedol, že ak by Najvyšší súd podporil Trumpove argumenty, poškodilo by to ústavnú deľbu moci. Znemožnilo by to totiž Kongresu ukončiť akékoľvek vyšetrovanie týkajúce sa exprezidenta pri tvrdení o politickej motivácii.

Súdny spor o žiadosť kongresového výboru je jedným z právnych problémov, ktorým Trump čelí pred ďalšou kandidatúrou na prezidenta v roku 2024. Trump minulý týždeň oznámil, že sa o tento post bude znova uchádzať.

(tasr)

Minúta  |  

Republikáni chcú zastaviť predčasné hlasovanie vo voľbách senátora v Georgii

Organizácie v rámci americkej Republikánskej strany sa v utorok obrátili na Najvyšší súd štátu Georgia s cieľom zakázať predčasné hlasovanie v decembrovom rozhodujúcom kole volieb senátora v tomto štáte.

Predčasné hlasovanie sa má konať v sobotu 26. novembra. Podľa súdov nižšej inštancie je takéto hlasovanie možné, republikánske skupiny sa preto obrátili na Najvyšší súd v Georgii.

Rozhodujúce kolo je naplánované na 6. decembra a rozhodne sa medzi súčasným demokratickým senátorom Raphaelom Warnockom a republikánom Herschelom Walkerom.

Člen regionálnej vlády v Georgii republikán Brad Raffensperger voleným úradom v štáte vydal pokyny, podľa ktorých sa hlasovanie 26. novembra nemá konať. Podľa neho zákony štátu sobotné hlasovanie zakazujú, ak na predchádzajúci piatok alebo štvrtok pripadne štátny sviatok. Američania si vo štvrtok pripomínajú Deň vďakyvzdania a piatok je štátny sviatok, pripomína agentúra AP.

Členovia Warnockovej kampane spolu s Demokratickou stranou v Georgii však tvrdia, že zákaz sa nevzťahuje na dodatočné – rozhodujúce – kolo volieb.

Obyvatelia Georgie si senátorov volili 8. novembra počas celonárodných volieb do amerického Kongresu. Ani jeden z kandidátov však nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, preto sa 6. decembra koná rozhodujúce kolo medzi dvomi najúspešnejšími kandidátmi – Warnockom a Walkerom.

(tasr)

Minúta  |  

Z nemeckého múzea ukradli zlaté keltské mince za milióny eur

Súbor keltských mincí v hodnote niekoľkých miliónov eur odcudzili v utorok z múzea v nemeckom meste Manching. Zamestnanci tejto inštitúcie zistili, že predmetná "vitrína je rozbitá a celá zbierka zlatých mincí je preč", uviedla pre tlačovú agentúru AFP miestna polícia.

Vyšetrovatelia bezprostredne neposkytli žiadne ďalšie podrobnosti o okolnostiach lúpeže, ale tamojšie úrady upozornili na prerušenie telefonických a internetových služieb.

"Odrezali celý Manching. Múzeum je prísne strážené miesto, ale všetky spojenia s políciou boli prerušené. Pracovali tu profesionáli," povedal starosta Herbert Nerb. Zmiznutie pokladu je pre toto bavorské mesto "úplnou katastrofou", dodal.

Súbor 450-tich zlatých mincí bol ozdobou Keltského a rímskeho múzea v Manchingu (KRMM). Mince objavené v roku 1999 pochádzajú z tretieho storočia pred Kristom a podľa vyjadrenia polície majú hodnotu "niekoľko miliónov eur", konštatuje AFP.

Tento prípad je najnovším zo série "veľkých" a publicitu priťahujúcich krádeží v nemeckých múzeách.

V roku 2017 ukradli z prestížneho Bodeho múzea v Berlíne nadrozmernú zlatú mincu v nominálnej hodnote milión kanadských dolárov. Išlo o jeden z exemplárov šesťdielnej série s názvom Veľký javorový list (Big Maple Leaf).

Minca s hmotnosťou sto kilogramov je považovaná za druhú najväčšiu zlatú mincu na svete. Jej trhová hodnota bola v danom čase približne štyri milióny dolárov.

V roku 2019 si zlodeji z múzea Zelená klenba v Drážďanoch odniesli 21 historických šperkov a ďalších cenností. Po klenotoch nezostala dodnes žiadna stopa. Krádežou vznikla škoda za najmenej 113,8 milióna eur, tvrdia experti.

(tasr)

Minúta  |  

Do USA sa vrátil cestovný zhon spojený s Dňom vďakyvzdania

Do Spojených štátov sa tento rok vrátil cestovný zhon spojený s Dňom vďakyvzdania. Dopyt po leteckej doprave dosahuje úrovne, aké USA už pár rokov nezažili. Nezastavili ho ani obavy z inflácie. Ľudia sa po dvoch rokoch obmedzení spojených s pandémiou ochorenia COVID-19 chcú opäť stretnúť s blízkymi a užiť si trochu "normálnosti".

Zmena zvykov v rámci práce však môže rozptýliť davy a zmierniť zvyčajný stres spojený s cestovaním na sviatky. Podľa expertov mnohí ľudia vyrazia na cestu skôr alebo sa vrátia domov neskôr ako v minulosti, pretože budú niekoľko dní pracovať na diaľku.

Najrušnejšími dňami z hľadiska cestovania počas týždňa, v ktorom sa oslavuje Deň vďakyvzdania, sú zvyčajne utorok, streda a nedeľa po sviatku. Tento rok Federálny úrad pre letectvo (FAA) očakáva, že utorok bude najrušnejším dňom s približne 48-tisíc plánovanými letmi.

Úrad pre bezpečnosť dopravy (TSA) zase informoval, že v pondelok (21.11.) skontroloval viac ako 2,6 milióna cestujúcich, čím prekonal pondelok pred Dňom vďakyvzdania v roku 2019, keď skontroloval 2,5 milióna ľudí. Podobná situácia bola aj v nedeľu (20.11.), keď počet cestujúcich na letiskách pred nadchádzajúcim sviatkom bol vyšší ako pred pandémiou.

"Ľudia cestujú v rôzne dni. Nie každý cestuje v stredu (23.11.) večer," povedala Sharon Pinkertonová, viceprezidentka skupiny aerolínií Airlines for America. "Ľudia si rozložili cestovanie na celý týždeň, čo pomôže zabezpečiť hladšiu prevádzku," dodala.

Experti odhadujú, že 54,6 milióna ľudí v USA precestuje tento týždeň aspoň 50 míľ (80,47 kilometra) od domova, čo bude o 1,5 percenta viac ako v minulom roku na Deň vďakyvzdania a len o dve percentá menej ako v roku 2019. Podľa americkej automobilovej asociácie AAA takmer 49 miliónov z nich bude cestovať autom a ďalších zhruba 4,5 milióna ľudí v čase od stredy do nedele (27.11.) poletí.

Americké letecké spoločnosti majú problém držať krok s dopytom, pretože počet cestujúcich tento rok prudko vzrástol, ale chýbal personál, a nielen aerolíniám, ale aj letiskám.

"Mali sme náročné leto," povedala Pinkertonová, ktorej skupina zastupuje veľké letecké spoločnosti ako American United a Delta Air Lines. Verí však, že všetko dobre dopadne, keďže letecké spoločnosti už najali tisíce ľudí.

Napriek tomu aerolínie v USA plánujú tento týždeň prevádzkovať o 13 percent menej letov ako počas týždňa vďakyvzdania v roku 2019. Dôvodom sú pretrvávajúce problémy s nedostatkom personálu v oblasti riadenia letovej prevádzky, najmä na Floride, ktorá je hlavnou dovolenkovou destináciou. Ale zároveň vďaka nasadeniu väčších lietadiel klesne počet sedadiel len o dve percentá.

V každom prípade letiská v USA budú tento týždeň rušnejšie ako minulý rok a očakáva sa, že počet cestujúcich bude približne rovnaký ako v roku 2019.

Úrad pre bezpečnosť dopravy uviedol, že doposiaľ najrušnejším dňom v histórii TSA bola nedeľa po Dni vďakyvzdania v roku 2019, keď na kontrolných stanovištiach preverili takmer 2,9 milióna cestujúcich.

(tasr)

Minúta  |  

Británia, Francúzsko a Nemecko odsúdili rozširovanie jadrového programu Iránu

Británia, Francúzsko a Nemecko odsúdili v utorok rozširovanie jadrového programu Iránu po tom, ako islamská republika oznámila, že začala vyrábať urán obohatený na úroveň 60 percent.

Irán sa pohybuje za hranicami, ktoré boli určené v jadrovej dohode z roku 2015, uviedla trojica európskych signatárov tejto dohody vo vyhlásení zverejnenom britskou vládou. Uvádza sa v ňom, že Irán "podnikol ďalšie významné kroky" v porušovaní dohody.

Irán v utorok oznámil, že začal v podzemnom zariadení pri obci Fordú obohacovať urán na 60 percent. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) tento krok potvrdila a uviedla, že ide o reakciu Teheránu na minulotýždňovú rezolúciu MAAE, ktorá kritizuje Irán za nedostatočnú spoluprácu s touto dozornou agentúrou OSN.

"Tento krok, ktorý predstavuje významné riziko v spojitosti s obohacovaním (uránu), nemá dôveryhodné civilné odôvodnenie," uviedli Británia, Francúzsko a Nemecko. Doplnili, že spolu s medzinárodnými partnermi budú naďalej pokračovať v konzultáciách s cieľom čo najlepšie reagovať na pokračovanie "jadrovej eskalácie" Iránu.

Hlboké znepokojenie nad pokračovaním iránskeho jadrového programu vyjadrili v utorok i Spojené štáty.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.