Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Škótsko nemôže zorganizovať ďalšie referendum o nezávislosti, rozhodol britský súd

AKTUALIZOVANÉ Škótsky parlament nemôže zorganizovať druhé referendum o nezávislosti Škótska. V stredu o tom jednomyseľne rozhodol Najvyšší súd Spojeného kráľovstva. Informuje o tom správa stanice Sky News.

Škótsky parlament podľa verdiktu súdu nemá právomoc schváliť legislatívu o vypísaní nového referenda o nezávislosti bez súhlasu britskej vlády, resp. britského parlamentu.

Škótska premiérka Nicola Sturgeonová navrhovala uskutočniť referendum v októbri 2023 s otázkou: "Malo by byť Škótsko nezávislou krajinou?", píše agentúra AP.

Sturgeonová vyjadrila nad stredajším verdiktom súdu sklamanie, zároveň uviedla, že rozsudok rešpektuje. "Zákon, ktorý Škótsku nepovoľuje zvoliť si svoju vlastnú budúcnosť bez súhlasu (britského parlamentu), ukazuje, že akákoľvek predstava Spojeného kráľovstva ako dobrovoľného partnerstva je mýtus," napísala Sturgeonová na Twitteri.

 "Dnešný rozsudok blokuje jednu z ciest k tomu, aby bol hlas Škótska týkajúci sa nezávislosti vypočutý – avšak v demokracii náš hlas nemôže a nebude (definitívne) umlčaný," zdôraznila premiérka.

Britský premiér: Súdny verdikt o škótskom referende je jasný a definitívny

Britský premiér Rishi Sunak označil stredajší verdikt najvyššieho súdu týkajúci sa škótskeho referenda za "jasný a definitívny" a vyzval Edinburgh na konštruktívnu a partnerskú spoluprácu.

Britský minister pre Škótsko Alister Jack privítal rozhodnutie súdu a apeloval na vládu v Edinburghu, aby otázku nezávislosti odsunula nabok a namiesto toho sa zamerala na iné, dôležitejšie problémy obyvateľov Škótska.

"Dnešné jednomyseľné rozhodnutie Najvyššieho súdu berieme na vedomie a rešpektujeme. Ľudia v Škótsku chcú, aby obe ich vlády sústredili všetku pozornosť a zdroje na problémy, ktoré sú pre nich najdôležitejšie," zdôraznil Jack, pričom spomenul potrebu obnovenia ekonomickej stability, zmierňovanie zaťaženia ľudí vysokými cenami energií a podporu verejného zdravotníctva.

Raz za generáciu

Prvé referendum o nezávislosti sa v Škótsku konalo na jeseň 2014. Škóti sa vtedy vyjadrili proti nezávislosti v pomere 55 k 45 percentám; volebná účasť dosiahla takmer 85 percent.

Škótska autonómna vláda vtedy tvrdila, že takýto plebiscit možno uskutočniť len "raz za generáciu". Súčasná šéfka škótskej vlády by ho však chcela zopakovať už po necelých desiatich rokoch.

Sturgeonová prisľúbila, že nadchádzajúce parlamentné voľby v Británii naplánované najneskôr na január 2025, budú kampaňou za nezávislosť Škótska. Jej Škótska národná strana (SNP) v škótskych parlamentných voľbách kandidovala s tým, že jej cieľom je zorganizovať platné referendum.

Konzervatívna britská vláda dlhodobo odmieta schváliť hlasovanie o nezávislosti Škótska, pričom argumentuje, že sa o tejto otázke rozhodlo už v prvom referende. Podľa agentúry AP stredajší verdikt britského najvyššieho súdu zrejme definitívne neukončí dlhodobý spor týkajúci sa konania ďalšieho škótskeho referenda o nezávislosti.

Podľa prieskumov sú Škóti v otázke nezávislosti rozdelení približne na dva rovnaké tábory. Väčšina z nich si však neželá, aby nové referendum konalo už v blízkej budúcnosti.

Podporovatelia nezávislosti vopred avizovali na stredu zhromaždenie pred škótskym parlamentom v Edinburghu a na ďalších miestach bez ohľadu na verdikt súdu.

(tasr)

Minúta  |  

Zemanová: SaS nebude informovať o tom, koľko poslancov zahlasuje za odvolanie Mikulca

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nebude vopred informovať o tom, koľkí poslanci budú hlasovať za odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Pre agentúru SITA to uviedla predsedníčka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Rozhodnutie padlo na poslaneckom klube. „Na klube sme si dohodli zelenú kartu, nebudeme však informovať o počtoch zelených kariet. Nebudeme vopred informovať o tom, ako budú jednotliví poslanci za SaS hlasovať, pretože nepotrebujeme, aby kolegovia nejak spočítavali naše hlasy,“ povedala Zemanová.

Poslanci za SaS Juraj Krúpa a Marián Viskupič sa už v diskusných reláciách vyjadrili, že budú hlasovať za odvolanie Mikulca, pretože nezvláda situáciu s nelegálnymi migrantmi. Podľa Zemanovej ide o dlhodobý postoj týchto poslancov, ktorí sa ním netaja.

Mimoriadna parlamentná schôdza k odvolaniu ministra vnútra Romana Mikulca bola 15. novembra. Poslanci však nerozhodli o jeho odvolaní, keďže parlament nebol uznášaniaschopný. Predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) prerušil schôdzu a jej pokračovanie určil na štvrtok 1. decembra o 11.00.

Ide už o ôsmy pokus o odvolanie ministra vnútra. Pod návrh sa podpísali poslanci Smeru-SD, Hlasu-SD, Republiky a traja nezaradení poslanci Tomáš Taraba, Štefan Kuffa a Filip Kuffa (Život – národná strana). Mikulcovi vyčítajú, že nečinnosťou pri riešení migračnej krízy spôsobil medzinárodnú blamáž a bezpečnostné riziko pre Slovensko.

(sita)

Minúta  |  

Rusko takmer vyčerpalo zásoby iránskych dronov, tvrdí britský rezort obrany

Rusko už pravdepodobne takmer vyčerpalo svoje zásoby iránskych bezpilotných lietadiel, ktoré získalo za účelom útokov na Ukrajinu, a pokúsi sa ich doplniť. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter to uviedlo britské ministerstvo obrany.

Podľa Spojeného kráľovstva od septembra Rusko vypustilo proti Ukrajine stovky iránskych dronov, pričom Moskva tieto zbrane používala najmä proti taktickým vojenským cieľom a ukrajinskej energetickej sieti.

„Nedávno však ruské velenie pravdepodobne prikázalo, aby bezpilotné zariadenia iránskej výroby uprednostňovali zdravotnícke zariadenia ako možné ciele a ak by boli identifikované, zasiahli ich riadenou muníciou,“ uvádza sa v britskej správe.

Podľa britských tajných služieb sa Rusko mohlo snažiť kompenzovať kritický nedostatok riadených striel práve použitím iránskych dronov, ale táto taktika mala obmedzený úspech. Väčšinu dronov totiž zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana.

(sita)

Minúta  |  

Takmer 750-tisíc eur sa má presunúť z rozvoja cyklistiky na železnice, odsúhlasila vláda

Kapitálové výdavky z roku 2020 vo výške 749 529,51 eura, pôvodne určené na rozvoj cyklistickej dopravy, majú byť použité na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu železničnej infraštruktúry.

Vláda v stredu odsúhlasila zmenu účelu použitia nevyčerpaných kapitálových výdavkov z predchádzajúcich rozpočtových rokov v kapitole Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR.

Zmena účelu použitia kapitálových výdavkov z minulých rokov je možná len so súhlasom vlády. Táto zmena sa týka prostriedkov, ktoré boli v roku 2021 viazané v rozpočte kapitoly ministerstva dopravy na rozvoj cyklistickej dopravy. Finančné prostriedky budú použité na investičné projekty, na ktoré boli uvoľnené výdavky rozpočtovým opatrením MF pre kapitolu ministerstva dopravy, a to v rámci výstavby a obnovy železničnej siete.

V roku 2021 boli ministerstvu dopravy v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách viazané kapitálové výdavky z roku 2020 vo výške 749 529,51 eura, určené na rozvoj cyklistickej dopravy. V súlade so zákonom o poskytovaní dotácií na podporu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky bola koncom septembra 2021 vyhlásená výzva Výstavba cyklistickej infraštruktúry v areáloch základných a stredných škôl, resp. ich bezprostrednom okolí.

Oprávneným obdobím pre realizáciu projektov je obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2023. Termín uzávierky na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácií bol do konca roka 2021. Výzva však bola vyhodnotená až 31. mája 2022.

(tasr)

Minúta  |  

Turecko tvrdí, že v Sýrii a Iraku zasiahlo takmer 500 kurdských cieľov

Turecká armáda pri leteckých útokoch vykonaných v uplynulých dňoch zasiahla takmer 500 kurdských cieľov v Iraku a Sýrii. Uviedol to v stredu turecký minister obrany Hulusi Akar.

"Doposiaľ bolo v rámci operácie zasiahnutých 471 cieľov a zneškodnených 254 teroristov," cituje Akara agentúra Anadolu.

Ankara začala so sériou náletov v nedeľu. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok pohrozil aj spustením pozemnej vojenskej operácie v Sýrii, do ktorej by boli zapojené tanky a pechota, hoci niektoré štáty ho vyzvali, aby k takémuto kroku nepristúpil.

Turecko spustilo nálety po bombovom útoku v Istanbule z 13. novembra, pri ktorom prišlo o život šesť ľudí a 81 utrpelo zranenia. Ankara z útoku obvinila ozbrojencov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Európska únia i Spojené štáty zaradili na zoznam teroristických organizácií.

PKK, ktorá vedie od roku 1984 ozbrojený boj proti tureckému štátu, poprela akúkoľvek účasť na bombovom útoku v Istanbule, ktorý bol najsmrtiacejším v Turecku za uplynulých päť rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Zdravotnú poisťovňu zmení od budúceho roka 180-tisíc ľudí

Zdravotnú poisťovňu zmení od budúceho roka 180-tisíc ľudí. Informovala o tom hovorkyňa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Monika Hudecová. Zdravotnú poisťovňu je možné zmeniť raz ročne, a to k 1. januáru kalendárneho roka.

ÚDZS v tomto roku eviduje 213 395 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Predbežne akceptoval 180 399 prihlášok a neakceptoval 32 996 prihlášok. Počet neakceptovaných prihlášok oproti minulému roku klesol. Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako jedinej ubudne z poistného kmeňa, a to takmer 20-tisíc poistencov. Dôvere pribudne takmer 13,3 tisíca nových klientov a poisťovni Union 6,7 tisíca nových poistencov.

Za posledných päť rokov sa päťkrát prepoistilo 6 526 poistencov, štyrikrát 18 764 ľudí a trikrát 33 234 ľudí. Dvakrát za uvedené obdobie zmenilo zdravotnú poisťovňu 79 525 ľudí. Najvyšší počet prepoisťovaných klientov za roky 2018 až 2022 má obec Lomnička v okrese Stará Ľubovňa. V tejto obci sa tri a viackrát prepoistilo 40 percent obyvateľov obce. Nasleduje Ruská Voľa v okrese Vranov nad Topľou a obec Lipovec v okrese Rimavská Sobota. Z dát vyplýva, že v najchudobnejších obciach Slovenska sa za 5 rokov tri a viackrát prepoistilo takmer 60-tisíc poistencov.

Zdravotná poisťovňa oznamuje úradu potvrdenie prihlášky pri zmene zdravotnej poisťovne podľa zákona do 5. decembra príslušného kalendárneho roka. Ide preto o predbežné výsledky prepoistenia.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.