Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Hromadné výpovede lekárov vzbudzujú obavy u 83 percent Slovákov

Hromadné výpovede lekárov vyvolávajú mierne až veľmi veľké obavy o dostupnosti zdravotnej starostlivosti u 83 percent Slovákov. Najväčšie obavy priznáva najmä staršia generácia nad 55 rokov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia realizovaného 18. – 22. novembra na reprezentatívnej vzorke 1027 respondentov nad 18 rokov. TASR o tom informovala Denisa Lakatošová z agentúry.

Rozhodnutie lekárov podať hromadné výpovede podporilo v prieskume 48 percent respondentov. Väčšiu podporu lekárom prejavujú muži (53 percent) v porovnaní so ženami (43 percent). Naopak, lekári si nenašli podporu u 42 percent slovenskej populácie.

Viac ako polovica Slovákov (59 percent) verí v dohodu medzi lekármi a ministerstvom zdravotníctva. Pesimistickejšiu časť Slovenska tvorí 21 percent populácie. Pätina opýtaných si netrúfa odhadnúť, ako sa konflikt skončí.

Len sedem percent populácie tvrdí, že nezaregistrovalo hromadné výpovede lekárov. Častejšie sú medzi nimi mladšie generácie Slovákov.

(tasr)

Minúta  |  

Chlapec, ktorý v škole v Novákoch útočil sekerou, zostáva vo väzbe

Obvinený mladistvý Alexander B., ktorý začiatkom novembra sekerou zaútočil na spolužiakov v strednej odbornej škole v Novákoch, zostáva vo väzbe. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu (NS) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.

Ako priblížila, senát odmietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, ktorým bol vzatý do väzby pre obavu z pokračovania v trestnej činnosti. "Najvyšší súd väzbu mladistvého obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka," doplnila.

Pri útoku v škole zranil útočník dve osoby. Obvinili ho z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu.

https://standard.sk/271303/javil-sa-ako-bezproblemovy-ziak-hovori-riaditelka-o-tinedzerovi-ktory-v-skole-v-novakoch-utocil-sekerou/

(tasr)

Minúta  |  

Europoslanci otvorili cestu pre nové zdroje príjmov do rozpočtu EÚ

Európsky parlament (EP) v stredu v Štrasburgu pripravil pôdu pre zavedenie ďalšej generácie "vlastných zdrojov" zo strany EÚ ako príjmov do jej rozpočtu.

Poslanci urobili dôležitý krok smerom k vykonaniu pozmeňujúceho návrhu k zákonu, upravujúcemu príjmy EÚ. Za rozhodnutie o systéme vlastných zdrojov (ORD) zahlasovalo 440 zákonodarcov, 117 bolo proti a 77 sa zdržalo hlasovania.

Tento pozmeňujúci návrh po prijatí Radou EÚ a ratifikácii všetkými členskými štátmi zavedie tri nové zdroje príjmov - príjmy z obchodovania s emisiami (ETS), zdroje vytvorené navrhovaným mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ (CBAM) a tiež podielom z prerozdelených ziskov veľkých nadnárodných spoločností.

Europoslanci vyzvali Radu EÚ (členské štáty), aby urýchlene prijala toto rozhodnutie a zabezpečila včasné zavedenie nových vlastných zdrojov. Európska komisia musí podľa nich prijať ďalšie včasné opatrenia, ak nedôjde k odobreniu tohto rozhodnutia, alebo ak sa nenaplní predpokladaná úroveň príjmov pre rozpočet Únie.

EP zdôraznil, že podľa právne záväzného plánu z decembra 2020, obsiahnutého v medziinštitucionálnej dohode, eurokomisia by mala do konca roka 2023 predložiť návrh druhého súboru nových vlastných zdrojov, ktorý by mohol zahŕňať daň z finančných transakcií a vlastný nový zdroj z korporátneho sektora.
Parlament vo svojom nedávnom uznesení o budúcoročnom rozpočte EÚ uviedol, že pokrok v oblasti nových vlastných zdrojov je nevyhnutný pre financovanie dlhu vzniknutého v rámci nástroja EÚ budúcej generácie (NGEU) a pre finančnú stabilitu a vykonávanie súčasných a budúcich viacročných finančných rámcov, čiže dlhodobých rozpočtov EÚ.

V samostatnom hlasovaní v utorok EP prijal aj uznesenie o vykonávaní stratégie vypožičiavania si na financovanie nástroja NGEU. Táto správa bola prijatá 474 hlasmi za, 80 hlasovalo proti a 78 sa zdržalo hlasovania.

ORD alebo rozhodnutie o vlastných zdrojoch je právnym základom pre zdroje príjmov z rozpočtu EÚ, a je tiež právnym základom, ktorým sa povoľuje vypožičanie finančných prostriedkov na finančných trhoch na financovanie NGEU. Rada EÚ prijíma rozhodnutie jednomyseľne po porade s europarlamentom. Pred nadobudnutím účinnosti musia ORD ratifikovať všetky členské štáty EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Europarlament odobril rozpočet EÚ na rok 2023, zameraný je na Ukrajinu, energetiku a obnovu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu prijali rozpočet EÚ na budúci rok, ktorý predsedníčka EP Roberta Metsolová už aj podpísala.

Europarlamentu sa počas vyjednávaní podarilo presadiť, že viac ako jedna miliarda eur, nad rámec pôvodného návrhu eurokomisie, pôjde na kľúčové priority, ako sú humanitárna pomoc, program Erasmus+ či infraštruktúra.

Celkový rozpočet na rok 2023 je 186,6 miliardy eur vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, kým platby sú stanovené na 168,7 miliardy eur.

Za túto podobu rozpočtu zahlasovalo 492 poslancov, 66 boli proti a 46 sa hlasovania zdržali.
Budúcoročný rozpočet podľa europoslancov zaistí lepšiu a účinnejšiu podporu pri riešení dôsledkov vojny na Ukrajine a procesu obnovy po pandémii.

Poslanci zabezpečili dodatočné finančné prostriedky na viaceré programy. Humanitárna pomoc sa navýšila o 150 miliónov eur, Erasmus+ získa ďalších 120 miliónov na podporu študentov a učiteľov z Ukrajiny, Fond pre azyl, migráciu a integráciu získa navyše 36,5 milióna eur, Nástroj na riadenie hraníc a víz plus dostane o 10 miliónov eur viac, Nástroj susedstva, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa) pre južné a východné susedstvo EÚ dostane ďalších 280 miliónov eur a na vojenskú mobilitu sa pridá 58,8 milióna eur.

Poslancom sa podarilo zvýšiť financie na posilnenie energetickej nezávislosti EÚ, na podporu občanom a malým a stredným podnikom pri platení vysokých účtov za energiu a zároveň podporiť ekologickú transformáciu a biodiverzitu.

Programy s dodatočnou podporou zahŕňajú: Výskumný program Horizont Európa (10 miliónov eur naviac), Nástroj na prepájanie Európy (103,5 milióna eur), Program LIFE v oblasti životného prostredia a klímy (30 miliónov eur).

Zákonodarcovia obnovili položku 200 miliónov eur, ktoré členské štáty vyškrtli na program EU4Health, a získali ďalších 7,5 milióna eur. Ich argumentom je, že pandémia ochorenia COVID-19 ešte neskončila.
Medzi ďalšie priority, o ktoré EP bojoval a získal dodatočnú podporu, patria: Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (41,4 milióna eur navyše), Program Kreatívna Európa (7,5 milióna eur), Program Práva a hodnoty (tri milióny eur) a Európska prokuratúra (2,5 milióna eur).

V správe EP sa uvádza, že približne 94 percent rozpočtu EÚ je určených občanom, regiónom, mestám, poľnohospodárom a podnikom.

(tasr)

Minúta  |  

Záchrana Uniperu bude stáť Nemecko ďalších 25 miliárd eur

Nemecká vláda bude musieť minúť ďalších 25 miliárd eur v rámci plánovaného znárodnenia dovozcu plynu Uniper, aby odvrátila krach firmy v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu kľúčový dodávateľ plynu pre domácnosti a firmy v Nemecku.

Nemecká vláda v septembri súhlasila so znárodnením dlhmi zaťaženej spoločnosti po tom, ako Moskva uzavrela kľúčový plynovod Nord Stream 1. Uniper tak musel výpadky v dovoze ruského plynu riešiť nákupom omnoho drahšej suroviny na spotovom trhu. Výsledkom bola strata 40 miliárd eur za prvých deväť mesiacov roku 2022, jedna z najväčších strát v nemeckých firiem. Uniper tak pre vysoké ceny energií čelí bankrotu.

Nemecká vláda zasiahla, aby zachránila spoločnosť, keďže má obavy, že jej kolaps by mohol ohroziť dodávky plynu a spôsobiť zmätok v najväčšej európskej ekonomike.

Počiatočná hotovostná injekcia od vlády vo výške osem miliárd eur však "nebude postačovať na stabilizáciu Uniperu", konštatuje spoločnosť vo vyhlásení.

Bude preto potrebné ďalšie zvýšenie kapitálu o 25 miliárd eur na pokrytie "obrovských dodatočných nákladov na znižovanie dodávok ruského plynu, ktoré naďalej primárne znáša Uniper", uviedol generálny riaditeľ Klaus-Dieter Maubach.

Spoločnosť zverejnila toto číslo po tom, čo vláda v Berlíne zrušila kontroverzný plán, podľa ktorého mali nemeckí spotrebitelia platiť daň za plyn, aby pomohli dovozcom vyrovnať sa s rastúcimi cenami, čo by pokrylo časť nákladov Uniperu.

Vláda bude financovať záchranu z 200-miliardového "špeciálneho fondu" určeného na zmiernenie dôsledkov energetickej krízy pre domácnosti a podniky. Uniper požiada akcionárov o formálne schválenie záchrannej dohody na valnom zhromaždení 19. decembra.

Nemecko bolo pred vojnou na Ukrajine silne závislé od dovozu ruského plynu, ponáhľalo sa s hľadaním alternatívnych dodávateľov a naplnením zásobníkov pred zimou. Minulý týždeň oznámilo, že zásobníky plynu sú naplnené na sto percent.

Minúta  |  

G7 chce stanoviť cenový strop na ruskú ropu na 65 až 70 dolárov za barel

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 chce stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 dolárov až 70 dolárov (63,30 až 68,10 eura) za barel (159 litrov).

Predstavitelia krajín Európskej únie (EÚ) aktuálne rokujú o návrhu G7. Ich názory sú rozdelené, niektoré štáty požadujú stanovenie maximálnej ceny oveľa nižšie, iné, naopak, považujú navrhovaný strop za príliš nízky.

Skupina G7 by mala zaviesť strop na cenu ruskej ropy dopravovanej po mori 5. decembra. Toto opatrenie je súčasťou sankcií proti Rusku s cieľom znížiť jeho príjmy z exportu ropy, ktorými financuje útočnú vojnu na Ukrajine.

Podľa diplomatického zdroja z EÚ skupina G7 chce stanoviť strop v pásme 65 dolárov až 70 dolárov. "Podľa Poľska, Litvy a Estónska je to príliš vysoko, pretože požadujú cenu na úrovni produkčných nákladov, zatiaľ čo podľa Cypru, Grécka a Malty je to príliš nízko z dôvodu rizika vyradenia ďalších ich lodí z ich národných registrov, čo môže znamenať, že G7 našla dobrý stred," uviedol diplomat pre agentúru Reuters.

Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy rovnako ako poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.

Produkčné náklady sa odhadujú na približne 20 dolárov na barel, takže Rusko by ropu naďalej mohlo predávať so ziskom, čím by sa zabránilo ďalším výpadkom na globálnom trhu.

Po správe o zamýšľanom cenovom pásme sa januárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent najprv oslabil na 86,54 dolárov z 87,30 dolárov za barel. Ruská ropa Urals sa už obchoduje v diskutovanom pásme, keď sa predáva približne po 68 dolárov za barel.

Podľa diplomata väčšina krajín EÚ podporuje navrhovaný cenový strop, pričom sa obávajú len o jeho účinnosť, teda spôsob jeho vynucovania.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.