Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sulík: Prechod SaS do opozície je po desiatich týždňoch ukončený

Desať týždňov po demisii ministrov za SaS už v Národnej rade (NR) SR dobehli zákony, ktoré jej poslanci podporili preto, že sa na ich príprave strana podieľala ešte vo vládnej pozícii. Tým je prechod SaS do opozície definitívne ukončený. V TASR TV to povedal predseda strany Richard Sulík. Odchod z koalície hodnotí ako správne rozhodnutie.

Dodal, že chcú byť konštruktívnou opozíciou a podporiť vládne zákony, ktoré budú považovať za kvalitné a prospešné. Automaticky však vláda s podporou SaS počítať nemôže a základné nastavenie jej poslancov pri hlasovaniach bude zdržanie sa, v prípade vyslovene zlej legislatívy aj hlasovanie proti jej prijatiu. Sulík potvrdil, že ako už SaS avizovala, jej poslanci určite nepodporia aktuálny návrh štátneho rozpočtu.

Sulík predpokladá, že pri parlamentnom hlasovaní o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) sa v klube dohodnú na tom, že každý poslanec bude hlasovať na základe vlastného uváženia. "Budeme k tomu sedieť ešte raz, tam sa rozhodneme. Osobne si myslím, že to skončí zelenou kartou, lebo je nie malá časť poslancov v klube SaS, ktorí sú za to, aby sme sa zdržali," uviedol. Sulík ale predpokladá, že Mikulec napokon odvolaný nebude.

Referendum o skrátení volebného obdobia považuje Sulík za zbytočné, nezúčastní sa ho a ani nebude vyzývať voličov SaS na účasť. V parlamente by SaS skrátenie volebného obdobia podporila, podľa Sulíka je však malá šanca na úspech takejto iniciatívy. "Na skrátenie volebného obdobia v parlamente potrebujete 90 hlasov a nie je tam na to vôľa," skonštatoval.

Začiatok predvolebnej kampane do parlamentných volieb je však podľa neho prakticky za dverami aj v prípade, že by prebehli v riadnom termíne. "Riadny termín volieb vo februári 2024 je už o 15 mesiacov, čiže je najvyšší čas venovať sa aj tomuto. Predstavíme niekoľko nových tvárí a program, ktorý, ako dúfam, bude opäť vyhodnotený ako najlepší," doplnil Sulík.

Predseda SaS sa tiež nestotožňuje so spôsobom, akým Lekárske odborové združenie presadzuje niektoré svoje požiadavky, zásadné zlyhanie však vidí skôr na strane vlády. "Malo sa vyjednávať od prvého dňa, nie až teraz na poslednú chvíľu. A bol by aj čas zo strany vlády riadne odkomunikovať, ktoré požiadavky sú primerané, ktoré nie, s ktorými nesúhlasíme a podobne," uzavrel.

(tasr)

Minúta  |  

Európsky parlament označil Rusko za štát podporujúci terorizmus

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu schválili rezolúciu, v ktorej označili Rusko v súvislosti s agresiou voči Ukrajine za štát podporujúci terorizmus. Zároveň vyzvali 27-člennú EÚ, aby nasledovala príklad europarlamentu.

Uznesenie podporilo 494 poslancov, 58 bolo proti a 44 sa zdržalo hlasovania.

V uznesení sa uvádza, že "úmyselné útoky a zverstvá páchané ruskými silami a ich zástupcami na civilnom obyvateľstve na Ukrajine, ničenie civilnej infraštruktúry a iné vážne porušenia medzinárodného a humanitárneho práva predstavujú teroristické činy a vojnové zločiny". Poslanci na základe týchto skutočností označili Rusko ako štát podporujúci terorizmus a za štát, ktorý používa prostriedky terorizmu.

Politická skupina Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) uviedla, že táto iniciatíva prišla na jej podnet. Nakoniec sa v pléne EP hlasovalo o spoločnom návrhu ECR, liberálnej skupiny Obnovme Európu (RE) a frakcie európskych ľudovcov (EPP). Poslanci z ECR pri tejto príležitosti predložili dlhý zoznam "teroristických činov" spáchaných Ruskom na území Ukrajiny.

Poľská europoslankyňa a koordinátorka zahraničnej politiky ECR Anna Fotyga uviedla, že minulosť a súčasnosť ukázali, že Rusko je teroristický štát. "V tomto uznesení to hovoríme jasne. Malo by to mať aj následky. Teroristický štát Rusko by mal byť porazený. Nemôžeme s teroristami vyjednávať ani s nimi obchodovať. Rusko by malo byť medzinárodne izolované, vrátane vylúčenia z Bezpečnostnej rady OSN," povedala.

Keďže EÚ v súčasnosti nemôže oficiálne označiť štáty za podporovateľov terorizmu, EP vyzval Úniu a jej členské štáty, aby zaviedli vhodný právny rámec a zvážili pridanie Ruska na takýto zoznam.

Europoslanci okrem toho vyzvali členské štáty, aby zahrnuli ruskú polovojenskú organizáciu známu ako Vagnerova skupina, 141. špeciálny motorizovaný pluk známy aj ako "kadyrovci" a ďalšie ozbrojené skupiny, milície a osoby financované Ruskom na úniový zoznam teroristov.

Zákonodarci ďalej vyzvali EÚ, aby neprestávala medzinárodne izolovať Rusko, a to aj pokiaľ ide o jeho členstvo v medzinárodných organizáciách a orgánoch. Žiadajú obmedzenie diplomatických stykov s Ruskom, ako aj uzavretie a zákaz pôsobenia ruských štátnych inštitúcií v EÚ, ktoré šíria propagandu po celom svete.

Na pozadí eskalujúceho násilia Ruska voči ukrajinským civilistom uznesenie EP vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene dokončili deviaty balík sankcií proti Moskve.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: SR nie je zdroj ani cieľ nelegálnej migrácie, problém riešime na úrovni EÚ

Slovensko nie je cieľom ani zdrojom nelegálnej migrácie, problém od počiatku riešime na európskej úrovni. Skonštatoval to minister zahraničných vecí Rastislav Káčer po stredajšom rokovaní vlády.

Podčiarkol, že SR si riadne plní svoje povinnosti a svoju vonkajšiu hranicu Schengenu aj riadne chráni.
"Sme krajina sekundárnej migrácie. Samozrejme, že sa prihovárame za európske riešenia," uviedol Káčer s tým, že výhody otvorených hraníc v rámci Schengenu sú obrovské. Pripomenul zatváranie hraníc počas pandémie nového koronavírusu.

Aktuálny problém podľa jeho slov vzniká najmä na balkánskej trase a na vonkajšej schengenskej hranici. Poukázal nielen na zodpovednosť krajín, ktoré majú aj vonkajšiu hranicu schengenského priestoru, ale aj na zodpovednosť spoločných orgánov Európskej únie, ako je Frontex. "Sami prispievame k stráženiu, máme tam celý kontingent," ozrejmil.

Čo sa týka readmisných dohôd, minister ich označil za trochu zastaralé a zložité pri uplatňovaní. Podčiarkol, že v rámci EÚ sa rokuje o celom novom súbore legislatívy v tejto oblasti a sú aj nové smernice.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko chce zmraziť ceny plynu pre domácnosti na tohtoročnej úrovni

Poľská vláda chce zmraziť ceny plynu pre domácnosti zhruba na tohtoročnej úrovni.

Povedal to v stredu poľský premiér Mateusz Morawiecki s tým, že návrh zákona by mohol ísť do parlamentu na budúci týždeň. Zároveň však dodal, že súčasťou navrhovaných opatrení by mohli byť príjmové kritériá.

Súčasné limity na ceny plynu pre poľské domácnosti vypršia v závere tohto roka. Morawiecki v tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie by malo padnúť do niekoľkých dní. "Chceme zmraziť ceny plynu pre všetky domácnosti na úrovni podobnej tej, ktorá platí v tomto roku," povedal Morawiecki na tlačovej konferencii. "Je možné, že sa rozhodneme uplatniť v tomto prípade príjmové kritériá," dodal s tým, že takýto prístup je spravodlivý.

V utorok (22. 11.) Európska komisia navrhla zastropovanie cien plynu v Európskej únii na najbližšie mesiace na úrovni 275 eur za megawatthodinu. Pre poľskú vládu je to vysoko. "Návrh Európskej únie je na veľmi vysokej úrovni," povedal poľský premiér.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf MAAE hovoril s ruskou delegáciou o Záporožskej elektrárni v Istanbule

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi sa v stredu v Istanbule stretol s ruskou delegáciou s na rokovaniach o bezpečnosti ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), ktorú v súčasnosti ovládajú ruské sily. MAAE to uviedla vo vyhlásení zverejnenom na Twitteri, informuje TASR na základe správy denníka The Guardian.

"Generálny riaditeľ MAAE Rafael M. Grossi sa dnes v Istanbule stretol s ruskou delegáciou vedenou generálnym riaditeľom (ruskej štátnej agentúry) Rosatom Alexejom Lichačevom na konzultáciách o prevádzkových aspektoch súvisiacich s bezpečnosťou Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine a o urgentnom vytvorení bezpečnosti zóny," napísala MAAE.

Grossi už niekoľko mesiacov upozorňuje na hrozbu potenciálnej jadrovej katastrofy v dôsledku ostreľovania elektrárne, pripomína The Guardian. ZAES je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe a pred ruskou inváziou pokrývala približne jednu pätinu spotreby elektrickej energie na Ukrajine.

Záporožskú jadrovú elektráreň Rusko obsadilo krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Počas uplynulého víkendu sa opäť stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňujú Rusko a Ukrajina.

V dôsledku najnovšieho ostreľovania došlo k poškodeniu budov a elektrického vedenia, ktoré je nevyhnutné pre chladenie paliva šiestich reaktorov. Reaktory sú v súčasnosti odstavené, avšak existuje riziko, že jadrové palivo sa prehreje, ak budú prerušené dodávky energie. Elektráreň bola v posledných mesiacoch už viackrát nútená použiť záložné generátory.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko má veľký potenciál pre výstavbu veterných elektrární

Na Slovensku by mohli vyrásť veterné elektrárne s celkovým výkonom približne 168 tisíc megawattov. Ako ďalej vyplýva zo Štúdie rozvoja veternej energetiky na Slovensku, ktorú v stredu predstavila Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), spomínaný prírodný potenciál bol lokalizovaný na približne 20 percent územia krajiny.

„Výsledky štúdie potvrdzujú, že veterná energia môže zohrať významnú úlohu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti Slovenska, ktorá vzhľadom na aktuálnu krízu čelí veľkým výzvam. Je na čase, aby sa prestalo na projekty veterných elektrární pozerať ako na strašiaka, najmä ak už desiatky rokov pomáhajú v krajinách s často prísnejšími environmentálnymi normami riešiť tie isté výzvy, aké čakajú aj nás,“ uviedol člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko.

Štúdia SAPI odkrýva viacero bariér pri výstavbe veterných elektrární na Slovensku. V prvom rade ide o legislatívne, regulačné, ako aj o administratívne bariéry. Pri technických bariérach hovorí SAPI predovšetkým o vysokej nákladovosti a netransparentnosti poplatku za pripojenie do siete. Ako problematické hodnotí štúdia aj negatívne vnímanie a postoj verejnosti k veternej energetike, vysoký počet nevysporiadaných pozemkov, či nepriaznivo nastavené podmienky v investičných aukciách.

„Všetky bariéry, ktoré štúdia identifikovala, majú svoje riešenia, o ktorých presnej podobe sme pripravení viesť otvorenú odbornú diskusiu. Zistenia, ku ktorým sme dospeli, jednoznačným spôsobom demonštrujú, že veterná energetika už viac nepotrebuje finančne náročné dotačné schémy, ale predovšetkým systémový a medzirezortne koordinovaný prístup, ktorý bude smerovať prostredníctvom odstránenia alebo zásadného zmiernenia pretrvávajúcich bariér k plneniu dekarbonizačných cieľov SR,“ dodal autor štúdie Boris Valach.

SAPI upozorňuje, že od roku 2003 nevznikla na Slovensku žiadna nová veterná elektráreň. „Aktuálny trend tiež nenasvedčuje tomu, že by sa Slovensku mohlo podariť splniť cieľ 500 megawattov veternej energie do roku 2030. Zvlášť, ak si uvedomíme, že do roku 2022 sme plánovali mať už sto megawattov inštalovanej kapacity a máme stále iba 3 megawatty. Je skvelé, že máme plány, no vyzerá to tak, že máme iba veľmi chabé predstavy a spôsobe ich realizovania,“ konštatoval riaditeľ SAPI Ján Karaba.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.