Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Europarlament odobril rozpočet EÚ na rok 2023, zameraný je na Ukrajinu, energetiku a obnovu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu prijali rozpočet EÚ na budúci rok, ktorý predsedníčka EP Roberta Metsolová už aj podpísala.

Europarlamentu sa počas vyjednávaní podarilo presadiť, že viac ako jedna miliarda eur, nad rámec pôvodného návrhu eurokomisie, pôjde na kľúčové priority, ako sú humanitárna pomoc, program Erasmus+ či infraštruktúra.

Celkový rozpočet na rok 2023 je 186,6 miliardy eur vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, kým platby sú stanovené na 168,7 miliardy eur.

Za túto podobu rozpočtu zahlasovalo 492 poslancov, 66 boli proti a 46 sa hlasovania zdržali.
Budúcoročný rozpočet podľa europoslancov zaistí lepšiu a účinnejšiu podporu pri riešení dôsledkov vojny na Ukrajine a procesu obnovy po pandémii.

Poslanci zabezpečili dodatočné finančné prostriedky na viaceré programy. Humanitárna pomoc sa navýšila o 150 miliónov eur, Erasmus+ získa ďalších 120 miliónov na podporu študentov a učiteľov z Ukrajiny, Fond pre azyl, migráciu a integráciu získa navyše 36,5 milióna eur, Nástroj na riadenie hraníc a víz plus dostane o 10 miliónov eur viac, Nástroj susedstva, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa) pre južné a východné susedstvo EÚ dostane ďalších 280 miliónov eur a na vojenskú mobilitu sa pridá 58,8 milióna eur.

Poslancom sa podarilo zvýšiť financie na posilnenie energetickej nezávislosti EÚ, na podporu občanom a malým a stredným podnikom pri platení vysokých účtov za energiu a zároveň podporiť ekologickú transformáciu a biodiverzitu.

Programy s dodatočnou podporou zahŕňajú: Výskumný program Horizont Európa (10 miliónov eur naviac), Nástroj na prepájanie Európy (103,5 milióna eur), Program LIFE v oblasti životného prostredia a klímy (30 miliónov eur).

Zákonodarcovia obnovili položku 200 miliónov eur, ktoré členské štáty vyškrtli na program EU4Health, a získali ďalších 7,5 milióna eur. Ich argumentom je, že pandémia ochorenia COVID-19 ešte neskončila.
Medzi ďalšie priority, o ktoré EP bojoval a získal dodatočnú podporu, patria: Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (41,4 milióna eur navyše), Program Kreatívna Európa (7,5 milióna eur), Program Práva a hodnoty (tri milióny eur) a Európska prokuratúra (2,5 milióna eur).

V správe EP sa uvádza, že približne 94 percent rozpočtu EÚ je určených občanom, regiónom, mestám, poľnohospodárom a podnikom.

(tasr)

Minúta  |  

Záchrana Uniperu bude stáť Nemecko ďalších 25 miliárd eur

Nemecká vláda bude musieť minúť ďalších 25 miliárd eur v rámci plánovaného znárodnenia dovozcu plynu Uniper, aby odvrátila krach firmy v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu kľúčový dodávateľ plynu pre domácnosti a firmy v Nemecku.

Nemecká vláda v septembri súhlasila so znárodnením dlhmi zaťaženej spoločnosti po tom, ako Moskva uzavrela kľúčový plynovod Nord Stream 1. Uniper tak musel výpadky v dovoze ruského plynu riešiť nákupom omnoho drahšej suroviny na spotovom trhu. Výsledkom bola strata 40 miliárd eur za prvých deväť mesiacov roku 2022, jedna z najväčších strát v nemeckých firiem. Uniper tak pre vysoké ceny energií čelí bankrotu.

Nemecká vláda zasiahla, aby zachránila spoločnosť, keďže má obavy, že jej kolaps by mohol ohroziť dodávky plynu a spôsobiť zmätok v najväčšej európskej ekonomike.

Počiatočná hotovostná injekcia od vlády vo výške osem miliárd eur však "nebude postačovať na stabilizáciu Uniperu", konštatuje spoločnosť vo vyhlásení.

Bude preto potrebné ďalšie zvýšenie kapitálu o 25 miliárd eur na pokrytie "obrovských dodatočných nákladov na znižovanie dodávok ruského plynu, ktoré naďalej primárne znáša Uniper", uviedol generálny riaditeľ Klaus-Dieter Maubach.

Spoločnosť zverejnila toto číslo po tom, čo vláda v Berlíne zrušila kontroverzný plán, podľa ktorého mali nemeckí spotrebitelia platiť daň za plyn, aby pomohli dovozcom vyrovnať sa s rastúcimi cenami, čo by pokrylo časť nákladov Uniperu.

Vláda bude financovať záchranu z 200-miliardového "špeciálneho fondu" určeného na zmiernenie dôsledkov energetickej krízy pre domácnosti a podniky. Uniper požiada akcionárov o formálne schválenie záchrannej dohody na valnom zhromaždení 19. decembra.

Nemecko bolo pred vojnou na Ukrajine silne závislé od dovozu ruského plynu, ponáhľalo sa s hľadaním alternatívnych dodávateľov a naplnením zásobníkov pred zimou. Minulý týždeň oznámilo, že zásobníky plynu sú naplnené na sto percent.

Minúta  |  

G7 chce stanoviť cenový strop na ruskú ropu na 65 až 70 dolárov za barel

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 chce stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 dolárov až 70 dolárov (63,30 až 68,10 eura) za barel (159 litrov).

Predstavitelia krajín Európskej únie (EÚ) aktuálne rokujú o návrhu G7. Ich názory sú rozdelené, niektoré štáty požadujú stanovenie maximálnej ceny oveľa nižšie, iné, naopak, považujú navrhovaný strop za príliš nízky.

Skupina G7 by mala zaviesť strop na cenu ruskej ropy dopravovanej po mori 5. decembra. Toto opatrenie je súčasťou sankcií proti Rusku s cieľom znížiť jeho príjmy z exportu ropy, ktorými financuje útočnú vojnu na Ukrajine.

Podľa diplomatického zdroja z EÚ skupina G7 chce stanoviť strop v pásme 65 dolárov až 70 dolárov. "Podľa Poľska, Litvy a Estónska je to príliš vysoko, pretože požadujú cenu na úrovni produkčných nákladov, zatiaľ čo podľa Cypru, Grécka a Malty je to príliš nízko z dôvodu rizika vyradenia ďalších ich lodí z ich národných registrov, čo môže znamenať, že G7 našla dobrý stred," uviedol diplomat pre agentúru Reuters.

Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy rovnako ako poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.

Produkčné náklady sa odhadujú na približne 20 dolárov na barel, takže Rusko by ropu naďalej mohlo predávať so ziskom, čím by sa zabránilo ďalším výpadkom na globálnom trhu.

Po správe o zamýšľanom cenovom pásme sa januárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent najprv oslabil na 86,54 dolárov z 87,30 dolárov za barel. Ruská ropa Urals sa už obchoduje v diskutovanom pásme, keď sa predáva približne po 68 dolárov za barel.

Podľa diplomata väčšina krajín EÚ podporuje navrhovaný cenový strop, pričom sa obávajú len o jeho účinnosť, teda spôsob jeho vynucovania.

(tasr)

Minúta  |  

Krajniak: Ak bude provizórium, nemohli by sme domácnostiam pomôcť s energiami

Ak bude rozpočtové provizórium, rezort práce by nemohol domácnostiam v roku 2023 pomôcť sumou 900 miliónov eur s energiami. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

"Sociálna oblasť je oblasťou, kde máme v návrhu štátneho rozpočtu navýšenie o 2,8 miliardy eur. Z toho najväčšia časť sú dôchodcovia, rodiny s deťmi a pomoc s energiami. Ak by nebol schválený štátny rozpočet a museli by sme ísť do provizória, tak 900 miliónov eur by ‚viselo‘ a nevedeli by sme ich použiť na pomoc domácnostiam," upozornil.

To by podľa jeho slov bola "obrovská škoda". "Pretože máme prepočty, ako veľmi by sme vedeli domácnostiam pomôcť. Urobím všetko pre to, aby sme im aj pomohli," poznamenal.

Priblížil, že bude presviedčať poslancov v parlamente, aby štátny rozpočet na rok 2023 schválili. "Peniaze chceme bezo zvyšku použiť na pomoc ľuďom s energiami. Suma je pripravená ako pomoc na celý budúci rok, nielen na najbližšiu vykurovaciu sezónu. Vedeli by sme garantovať nižšie ceny plynu a tepla pre všetky domácnosti," dodal Krajniak. Podľa neho rozpočet na budúci rok bude schválený "skôr alebo neskôr".

(tasr)

Minúta  |  

Polícia dosiaľ začala štyri trestné stíhania v súvislosti s volebnou korupciou

Polícia dosiaľ začala štyri trestné stíhania v súvislosti s podozreniami z volebnej korupcie týkajúcimi sa októbrových spojených volieb.

Vyšetrovateľ zatiaľ obvinil jednu fyzickú osobu v jednej trestnej veci a jednu trestnú vec odmietol. Pre TASR to uviedol Michal Slivka z Prezídia Policajného zboru.

"V štádiu predprípravného konania, teda po podaní oznámenia alebo iného relevantného podnetu a pred začatím trestného stíhania, je v súčasnosti 12 trestných vecí," doplnil Slivka.

Upozornil, že počet podaní a podnetov nemusí byť konečný, keďže Národná kriminálna agentúra vykonáva svoju pôsobnosť na úseku možnej trestnej činnosti vrátane korupcie neustále.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko odmietlo tvrdenia Gazpromu o odkláňaní dodávok plynu Kyjevom

Moldavsko v stredu odmietlo tvrdenia ruského energetického koncernu Gazprom, podľa ktorých Ukrajina odkláňa dodávky plynu určené pre Moldavsko. Gazprom predtým obvinil Kyjev, že zdržiava dodávky pre Kišiňov a pohrozil ich znížením, informuje správa agentúry AFP.

Ukrajina je kľúčovou tranzitnou krajinou pre dodávky ruského plynu do Európy. Hrozby Gazpromu prichádzajú v období, keď Moldavsko, Ukrajina i mnohé ďalšie európske krajiny čelia energetickej kríze.
Moskva výrazne znížila dodávky do Európy v reakcii na západné sankcie v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.

Gazprom tento týždeň obvinil Kyjev, že bráni dodávke 52,52 miliónov metrov kubických plynu do Moldavska. Pohrozil pritom aj znížením objemu dodávok od budúceho týždňa v prípade, že sa táto "nerovnováha" neupraví.

"Aby bolo jasno, všetok plyn dodaný do Moldavska končí v našej krajine," uviedol v stredu na sociálnych sieťach moldavský premiér Andrei Spinu. "Objem plynu, o ktorom Gazprom hovorí, že zostáva na Ukrajine, sú naše usporené kapacity a rezervy uskladňované v zásobníkoch na Ukrajine," dodal.

"Ujasnime si tiež, že tieto objemy boli a budú plne zaplatené našou krajinou," zdôraznil moldavský premiér s tým, že jeho krajina má v zásobníkoch vyše 200 miliónov metrov kubických plynu.

Ukrajina taktiež tvrdenia Gazpromu odmietla s tým, že všetok plyn určený spotrebiteľom v Moldavsku je dodávaný "v plnom rozsahu", píše AFP. Kyjev zároveň obvinil Rusko z "manipulovania faktov", aby ospravedlnilo znižovanie dodávok do Európy.

Prozápadná moldavská prezidentka Maia Sanduová tento týždeň upozornila, že jej krajina bude v dôsledku vojny na Ukrajine túto zimu čeliť "dramatickej energetickej kríze".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.