Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Polícia dosiaľ začala štyri trestné stíhania v súvislosti s volebnou korupciou

Polícia dosiaľ začala štyri trestné stíhania v súvislosti s podozreniami z volebnej korupcie týkajúcimi sa októbrových spojených volieb.

Vyšetrovateľ zatiaľ obvinil jednu fyzickú osobu v jednej trestnej veci a jednu trestnú vec odmietol. Pre TASR to uviedol Michal Slivka z Prezídia Policajného zboru.

"V štádiu predprípravného konania, teda po podaní oznámenia alebo iného relevantného podnetu a pred začatím trestného stíhania, je v súčasnosti 12 trestných vecí," doplnil Slivka.

Upozornil, že počet podaní a podnetov nemusí byť konečný, keďže Národná kriminálna agentúra vykonáva svoju pôsobnosť na úseku možnej trestnej činnosti vrátane korupcie neustále.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko odmietlo tvrdenia Gazpromu o odkláňaní dodávok plynu Kyjevom

Moldavsko v stredu odmietlo tvrdenia ruského energetického koncernu Gazprom, podľa ktorých Ukrajina odkláňa dodávky plynu určené pre Moldavsko. Gazprom predtým obvinil Kyjev, že zdržiava dodávky pre Kišiňov a pohrozil ich znížením, informuje správa agentúry AFP.

Ukrajina je kľúčovou tranzitnou krajinou pre dodávky ruského plynu do Európy. Hrozby Gazpromu prichádzajú v období, keď Moldavsko, Ukrajina i mnohé ďalšie európske krajiny čelia energetickej kríze.
Moskva výrazne znížila dodávky do Európy v reakcii na západné sankcie v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.

Gazprom tento týždeň obvinil Kyjev, že bráni dodávke 52,52 miliónov metrov kubických plynu do Moldavska. Pohrozil pritom aj znížením objemu dodávok od budúceho týždňa v prípade, že sa táto "nerovnováha" neupraví.

"Aby bolo jasno, všetok plyn dodaný do Moldavska končí v našej krajine," uviedol v stredu na sociálnych sieťach moldavský premiér Andrei Spinu. "Objem plynu, o ktorom Gazprom hovorí, že zostáva na Ukrajine, sú naše usporené kapacity a rezervy uskladňované v zásobníkoch na Ukrajine," dodal.

"Ujasnime si tiež, že tieto objemy boli a budú plne zaplatené našou krajinou," zdôraznil moldavský premiér s tým, že jeho krajina má v zásobníkoch vyše 200 miliónov metrov kubických plynu.

Ukrajina taktiež tvrdenia Gazpromu odmietla s tým, že všetok plyn určený spotrebiteľom v Moldavsku je dodávaný "v plnom rozsahu", píše AFP. Kyjev zároveň obvinil Rusko z "manipulovania faktov", aby ospravedlnilo znižovanie dodávok do Európy.

Prozápadná moldavská prezidentka Maia Sanduová tento týždeň upozornila, že jej krajina bude v dôsledku vojny na Ukrajine túto zimu čeliť "dramatickej energetickej kríze".

(tasr)

Minúta  |  

Pred 30-timi rokmi schválili ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

Prvého januára 2023 uplynie 30 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Jej zrodu, ale aj vzniku samostatnej Českej republiky, predchádzalo schválenie ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), od prijatia ktorého uplynie v piatok 25. novembra 30 rokov.

Ústavný zákon o zániku federácie prijalo Federálne zhromaždenie (FZ) 25. novembra 1992. Zákon nadobudol účinnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Nahradil ústavný zákon prijatý v roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba prostredníctvom referenda. Na základe nového zákona a bez predchádzajúceho referenda ČSFR zanikla 31. decembra 1992 o 24-tej hodine, pričom vznikli dve samostatné republiky: Česká republika a Slovenská republika.

História československej federácie siaha do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii bol prijatý Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Zákon riešil postavenie Slovenska v rámci ČSSR pretvorením centralistického štátu na federáciu Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR).

Orgánmi federácie boli vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie, Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR 75 poslancov, a rovnaký počet bol zo SSR. Zákon o federatívnom usporiadaní ČSSR nadobudol účinnosť 1. januára 1969.

Zásadný obrat nastal po novembrových udalostiach v roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi júnových parlamentných volieb z roku 1992 – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) – prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) už 17. júla 1992 schválili deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR a vzniku samostatných republík dospeli predstavitelia HZDS a ODS v brnianskej vile Tugendhat, kde Vladimír Mečiar a Václav Klaus 26. augusta 1992 podpísali dohodu o rozdelení federácie.

SNR prijala 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa Slovenská národná rada premenovala na Národnú radu Slovenskej republiky. Nasledoval už len posledný akt zániku federácie, keď poslanci FZ ČSFR pred 30 rokmi schválili spomínaný vládny návrh ústavného zákona o zániku ČSFR.

(tasr)

Minúta  |  

Remišová je proti znižovaniu trestov za ekonomické trestné činy

Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) je proti znižovaniu trestov za ekonomické trestné činy. Sú podľa nej rovnako závažné ako iné trestné činy, "vysávajú" zdroje zo štátu a peniaze potom chýbajú inde. Uviedla to po stredajšom rokovaní vlády.

"Povedať, že megapodvodníci, ktorí Slovensko pripravili o desiatky miliónov, by mali dostať podmienku alebo oľutovať a nedostať žiadny trest, to považujem za neakceptovateľné," poznamenala Remišová.

V tejto súvislosti spomenula kauzu zmenky, eurofondové podvody či podvody na agrodotáciách. "To boli obrovské podvody, pri ktorých štát prichádzal o obrovské zdroje," podotkla s tým, že tam nevidí žiadny priestor na uľahčovanie života podvodníkom.

Remišová dodala, že aj keď sú generálny prokurátor Maroš Žilinka a niektorí politici za to, aby sa sadzby znižovali, Za ľudí je proti.

Znižovanie trestov za ekonomickú trestnú činnosť by mala priniesť novela Trestného zákona. Súčasný návrh novely, ktorú pripravovala exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS), bolo možné pripomienkovať do pondelka (21. 11.).

Jej nástupca Viliam Karas považuje reformu trestných kódexov za jednu z priorít. Navrhovaná legislatíva chce okrem iného motivovať sudcov k ukladaniu alternatívnych trestov. Priniesť má aj lepšiu vymožiteľnosť náhrady škody či zvýšenie hranice malej škody na 500 eur.

(tasr)

Minúta  |  

Karas: Návrh na odškodnenie nezákonných sterilizácií rómskych žien je pripravený

V súvislosti s odškodnením nezákonných sterilizácií rómskych žien sa už pripravil legislatívny návrh. Sú v ňom ešte otvorené niektoré technické otázky. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister spravodlivosti Viliam Karas.

"Máme pripravený legislatívny návrh, považujem to za jednu z priorít, túto vec chceme dotiahnuť," povedal minister novinárom. Ide podľa neho o záväzok, ktorý sa musí splniť. "Niektoré technické otázky sú tam otvorené. Zámer je predložený, chcel by som ho čo najskôr predstaviť iným rezortom," povedal.

Karas zatiaľ nekonkretizoval, na základe čoho sa bude odškodňovať. "Technický detail sa musí ešte prehodnotiť, preto budem čakať na pripomienky iných rezortov," doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

Sulík: Prechod SaS do opozície je po desiatich týždňoch ukončený

Desať týždňov po demisii ministrov za SaS už v Národnej rade (NR) SR dobehli zákony, ktoré jej poslanci podporili preto, že sa na ich príprave strana podieľala ešte vo vládnej pozícii. Tým je prechod SaS do opozície definitívne ukončený. V TASR TV to povedal predseda strany Richard Sulík. Odchod z koalície hodnotí ako správne rozhodnutie.

Dodal, že chcú byť konštruktívnou opozíciou a podporiť vládne zákony, ktoré budú považovať za kvalitné a prospešné. Automaticky však vláda s podporou SaS počítať nemôže a základné nastavenie jej poslancov pri hlasovaniach bude zdržanie sa, v prípade vyslovene zlej legislatívy aj hlasovanie proti jej prijatiu. Sulík potvrdil, že ako už SaS avizovala, jej poslanci určite nepodporia aktuálny návrh štátneho rozpočtu.

Sulík predpokladá, že pri parlamentnom hlasovaní o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) sa v klube dohodnú na tom, že každý poslanec bude hlasovať na základe vlastného uváženia. "Budeme k tomu sedieť ešte raz, tam sa rozhodneme. Osobne si myslím, že to skončí zelenou kartou, lebo je nie malá časť poslancov v klube SaS, ktorí sú za to, aby sme sa zdržali," uviedol. Sulík ale predpokladá, že Mikulec napokon odvolaný nebude.

Referendum o skrátení volebného obdobia považuje Sulík za zbytočné, nezúčastní sa ho a ani nebude vyzývať voličov SaS na účasť. V parlamente by SaS skrátenie volebného obdobia podporila, podľa Sulíka je však malá šanca na úspech takejto iniciatívy. "Na skrátenie volebného obdobia v parlamente potrebujete 90 hlasov a nie je tam na to vôľa," skonštatoval.

Začiatok predvolebnej kampane do parlamentných volieb je však podľa neho prakticky za dverami aj v prípade, že by prebehli v riadnom termíne. "Riadny termín volieb vo februári 2024 je už o 15 mesiacov, čiže je najvyšší čas venovať sa aj tomuto. Predstavíme niekoľko nových tvárí a program, ktorý, ako dúfam, bude opäť vyhodnotený ako najlepší," doplnil Sulík.

Predseda SaS sa tiež nestotožňuje so spôsobom, akým Lekárske odborové združenie presadzuje niektoré svoje požiadavky, zásadné zlyhanie však vidí skôr na strane vlády. "Malo sa vyjednávať od prvého dňa, nie až teraz na poslednú chvíľu. A bol by aj čas zo strany vlády riadne odkomunikovať, ktoré požiadavky sú primerané, ktoré nie, s ktorými nesúhlasíme a podobne," uzavrel.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.