Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Záchrana Uniperu bude stáť Nemecko ďalších 25 miliárd eur

Nemecká vláda bude musieť minúť ďalších 25 miliárd eur v rámci plánovaného znárodnenia dovozcu plynu Uniper, aby odvrátila krach firmy v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine. Uviedol to v stredu kľúčový dodávateľ plynu pre domácnosti a firmy v Nemecku.

Nemecká vláda v septembri súhlasila so znárodnením dlhmi zaťaženej spoločnosti po tom, ako Moskva uzavrela kľúčový plynovod Nord Stream 1. Uniper tak musel výpadky v dovoze ruského plynu riešiť nákupom omnoho drahšej suroviny na spotovom trhu. Výsledkom bola strata 40 miliárd eur za prvých deväť mesiacov roku 2022, jedna z najväčších strát v nemeckých firiem. Uniper tak pre vysoké ceny energií čelí bankrotu.

Nemecká vláda zasiahla, aby zachránila spoločnosť, keďže má obavy, že jej kolaps by mohol ohroziť dodávky plynu a spôsobiť zmätok v najväčšej európskej ekonomike.

Počiatočná hotovostná injekcia od vlády vo výške osem miliárd eur však "nebude postačovať na stabilizáciu Uniperu", konštatuje spoločnosť vo vyhlásení.

Bude preto potrebné ďalšie zvýšenie kapitálu o 25 miliárd eur na pokrytie "obrovských dodatočných nákladov na znižovanie dodávok ruského plynu, ktoré naďalej primárne znáša Uniper", uviedol generálny riaditeľ Klaus-Dieter Maubach.

Spoločnosť zverejnila toto číslo po tom, čo vláda v Berlíne zrušila kontroverzný plán, podľa ktorého mali nemeckí spotrebitelia platiť daň za plyn, aby pomohli dovozcom vyrovnať sa s rastúcimi cenami, čo by pokrylo časť nákladov Uniperu.

Vláda bude financovať záchranu z 200-miliardového "špeciálneho fondu" určeného na zmiernenie dôsledkov energetickej krízy pre domácnosti a podniky. Uniper požiada akcionárov o formálne schválenie záchrannej dohody na valnom zhromaždení 19. decembra.

Nemecko bolo pred vojnou na Ukrajine silne závislé od dovozu ruského plynu, ponáhľalo sa s hľadaním alternatívnych dodávateľov a naplnením zásobníkov pred zimou. Minulý týždeň oznámilo, že zásobníky plynu sú naplnené na sto percent.

Minúta  |  

G7 chce stanoviť cenový strop na ruskú ropu na 65 až 70 dolárov za barel

Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta G7 chce stanoviť cenový strop na ruskú ropu v pásme 65 dolárov až 70 dolárov (63,30 až 68,10 eura) za barel (159 litrov).

Predstavitelia krajín Európskej únie (EÚ) aktuálne rokujú o návrhu G7. Ich názory sú rozdelené, niektoré štáty požadujú stanovenie maximálnej ceny oveľa nižšie, iné, naopak, považujú navrhovaný strop za príliš nízky.

Skupina G7 by mala zaviesť strop na cenu ruskej ropy dopravovanej po mori 5. decembra. Toto opatrenie je súčasťou sankcií proti Rusku s cieľom znížiť jeho príjmy z exportu ropy, ktorými financuje útočnú vojnu na Ukrajine.

Podľa diplomatického zdroja z EÚ skupina G7 chce stanoviť strop v pásme 65 dolárov až 70 dolárov. "Podľa Poľska, Litvy a Estónska je to príliš vysoko, pretože požadujú cenu na úrovni produkčných nákladov, zatiaľ čo podľa Cypru, Grécka a Malty je to príliš nízko z dôvodu rizika vyradenia ďalších ich lodí z ich národných registrov, čo môže znamenať, že G7 našla dobrý stred," uviedol diplomat pre agentúru Reuters.

Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cieľom cenového stropu je zabrániť, aby dopravné firmy rovnako ako poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.

Produkčné náklady sa odhadujú na približne 20 dolárov na barel, takže Rusko by ropu naďalej mohlo predávať so ziskom, čím by sa zabránilo ďalším výpadkom na globálnom trhu.

Po správe o zamýšľanom cenovom pásme sa januárový kontrakt na severomorskú ropnú zmes Brent najprv oslabil na 86,54 dolárov z 87,30 dolárov za barel. Ruská ropa Urals sa už obchoduje v diskutovanom pásme, keď sa predáva približne po 68 dolárov za barel.

Podľa diplomata väčšina krajín EÚ podporuje navrhovaný cenový strop, pričom sa obávajú len o jeho účinnosť, teda spôsob jeho vynucovania.

(tasr)

Minúta  |  

Krajniak: Ak bude provizórium, nemohli by sme domácnostiam pomôcť s energiami

Ak bude rozpočtové provizórium, rezort práce by nemohol domácnostiam v roku 2023 pomôcť sumou 900 miliónov eur s energiami. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).

"Sociálna oblasť je oblasťou, kde máme v návrhu štátneho rozpočtu navýšenie o 2,8 miliardy eur. Z toho najväčšia časť sú dôchodcovia, rodiny s deťmi a pomoc s energiami. Ak by nebol schválený štátny rozpočet a museli by sme ísť do provizória, tak 900 miliónov eur by ‚viselo‘ a nevedeli by sme ich použiť na pomoc domácnostiam," upozornil.

To by podľa jeho slov bola "obrovská škoda". "Pretože máme prepočty, ako veľmi by sme vedeli domácnostiam pomôcť. Urobím všetko pre to, aby sme im aj pomohli," poznamenal.

Priblížil, že bude presviedčať poslancov v parlamente, aby štátny rozpočet na rok 2023 schválili. "Peniaze chceme bezo zvyšku použiť na pomoc ľuďom s energiami. Suma je pripravená ako pomoc na celý budúci rok, nielen na najbližšiu vykurovaciu sezónu. Vedeli by sme garantovať nižšie ceny plynu a tepla pre všetky domácnosti," dodal Krajniak. Podľa neho rozpočet na budúci rok bude schválený "skôr alebo neskôr".

(tasr)

Minúta  |  

Polícia dosiaľ začala štyri trestné stíhania v súvislosti s volebnou korupciou

Polícia dosiaľ začala štyri trestné stíhania v súvislosti s podozreniami z volebnej korupcie týkajúcimi sa októbrových spojených volieb.

Vyšetrovateľ zatiaľ obvinil jednu fyzickú osobu v jednej trestnej veci a jednu trestnú vec odmietol. Pre TASR to uviedol Michal Slivka z Prezídia Policajného zboru.

"V štádiu predprípravného konania, teda po podaní oznámenia alebo iného relevantného podnetu a pred začatím trestného stíhania, je v súčasnosti 12 trestných vecí," doplnil Slivka.

Upozornil, že počet podaní a podnetov nemusí byť konečný, keďže Národná kriminálna agentúra vykonáva svoju pôsobnosť na úseku možnej trestnej činnosti vrátane korupcie neustále.

(tasr)

Minúta  |  

Moldavsko odmietlo tvrdenia Gazpromu o odkláňaní dodávok plynu Kyjevom

Moldavsko v stredu odmietlo tvrdenia ruského energetického koncernu Gazprom, podľa ktorých Ukrajina odkláňa dodávky plynu určené pre Moldavsko. Gazprom predtým obvinil Kyjev, že zdržiava dodávky pre Kišiňov a pohrozil ich znížením, informuje správa agentúry AFP.

Ukrajina je kľúčovou tranzitnou krajinou pre dodávky ruského plynu do Európy. Hrozby Gazpromu prichádzajú v období, keď Moldavsko, Ukrajina i mnohé ďalšie európske krajiny čelia energetickej kríze.
Moskva výrazne znížila dodávky do Európy v reakcii na západné sankcie v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou na Ukrajinu.

Gazprom tento týždeň obvinil Kyjev, že bráni dodávke 52,52 miliónov metrov kubických plynu do Moldavska. Pohrozil pritom aj znížením objemu dodávok od budúceho týždňa v prípade, že sa táto "nerovnováha" neupraví.

"Aby bolo jasno, všetok plyn dodaný do Moldavska končí v našej krajine," uviedol v stredu na sociálnych sieťach moldavský premiér Andrei Spinu. "Objem plynu, o ktorom Gazprom hovorí, že zostáva na Ukrajine, sú naše usporené kapacity a rezervy uskladňované v zásobníkoch na Ukrajine," dodal.

"Ujasnime si tiež, že tieto objemy boli a budú plne zaplatené našou krajinou," zdôraznil moldavský premiér s tým, že jeho krajina má v zásobníkoch vyše 200 miliónov metrov kubických plynu.

Ukrajina taktiež tvrdenia Gazpromu odmietla s tým, že všetok plyn určený spotrebiteľom v Moldavsku je dodávaný "v plnom rozsahu", píše AFP. Kyjev zároveň obvinil Rusko z "manipulovania faktov", aby ospravedlnilo znižovanie dodávok do Európy.

Prozápadná moldavská prezidentka Maia Sanduová tento týždeň upozornila, že jej krajina bude v dôsledku vojny na Ukrajine túto zimu čeliť "dramatickej energetickej kríze".

(tasr)

Minúta  |  

Pred 30-timi rokmi schválili ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

Prvého januára 2023 uplynie 30 rokov od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Jej zrodu, ale aj vzniku samostatnej Českej republiky, predchádzalo schválenie ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), od prijatia ktorého uplynie v piatok 25. novembra 30 rokov.

Ústavný zákon o zániku federácie prijalo Federálne zhromaždenie (FZ) 25. novembra 1992. Zákon nadobudol účinnosť o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Nahradil ústavný zákon prijatý v roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba prostredníctvom referenda. Na základe nového zákona a bez predchádzajúceho referenda ČSFR zanikla 31. decembra 1992 o 24-tej hodine, pričom vznikli dve samostatné republiky: Česká republika a Slovenská republika.

História československej federácie siaha do čias bývalého socialistického Československa. Ústavný zákon o československej federácii bol prijatý Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky (ČSSR) 27. októbra 1968. Zákon riešil postavenie Slovenska v rámci ČSSR pretvorením centralistického štátu na federáciu Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR).

Orgánmi federácie boli vláda, Federálne zhromaždenie, prezident a Ústavný súd. Federálne zhromaždenie ČSSR pozostávalo zo Snemovne ľudu, ktorá mala 200 poslancov volených z celého územia federácie, Snemovne národov, v ktorej zastupovalo ČSR 75 poslancov, a rovnaký počet bol zo SSR. Zákon o federatívnom usporiadaní ČSSR nadobudol účinnosť 1. januára 1969.

Zásadný obrat nastal po novembrových udalostiach v roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi júnových parlamentných volieb z roku 1992 – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) – prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Poslanci Slovenskej národnej rady (SNR) už 17. júla 1992 schválili deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR a vzniku samostatných republík dospeli predstavitelia HZDS a ODS v brnianskej vile Tugendhat, kde Vladimír Mečiar a Václav Klaus 26. augusta 1992 podpísali dohodu o rozdelení federácie.

SNR prijala 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa Slovenská národná rada premenovala na Národnú radu Slovenskej republiky. Nasledoval už len posledný akt zániku federácie, keď poslanci FZ ČSFR pred 30 rokmi schválili spomínaný vládny návrh ústavného zákona o zániku ČSFR.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.