Preskočiť na obsah
  |  

Moldavsko hlási po ruskom raketovom útoku na Ukrajinu masívne výpadky elektriny

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobili veľké výpadky elektriny v Moldavsku. Bez prúdu ostala v stredu viac ako polovica krajiny. Uviedol to moldavský vicepremiér Andrei Spinu, ktorý zastáva aj post ministra infraštruktúry.

"Masívne výpadky elektriny v Moldavsku po dnešnom ruskom útoku na ruskú energetickú infraštruktúru," napísal Spinu na sociálnej sieti Twitter. Moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu v reakcii na tieto udalosti požiadal o predvolanie ruského veľvyslanca v Moldavsku.

V moldavskej metropole Kišiňov bola dodávka elektriny podľa redaktora agentúry Reuters obnovená približne o 15.35 miestneho času. Spinu v inom príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že sa opakuje situácia z 15. novembra, keď Moldavsko zaznamenalo výpadky prúdu po ruských raketových útokoch.

Moldavská polícia a energetická spoločnosť Premier Energy prijali preventívne opatrenia a vyzvali obyvateľov, aby zachovali pokoj.

(tasr)

  |  

Nemecko chce zaviesť daň z nadmerných ziskov pre ropu a plyn na úrovni 33 percent

Nemecká vláda plánuje zaviesť daň z nadmerných ziskov energetických spoločností vo výške 33 percent. Daň by sa týkala producentov ropy, plynu a uhlia, uviedla agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na zdroje z nemeckého ministerstva financií.

Ako zdroje dodali, mimoriadnu daň, ktorá by zasiahla firmy "v počte na dolnej úrovni dvojcifernej stupnice," by podniky platili z nadmerných ziskov za roky 2022 a 2023. Do platnosti by mala vstúpiť do konca tohto roka.

Nemecká vláda preskúmala viacero možností, ako získať časť príjmov, ktoré firmy získali vďaka energetickej kríze, dodali zdroje s tým, že tento nástroj predstavuje najnižšie právne riziko. Nová daň sa líši od dane z nadmerných ziskov výrobcov elektrickej energie. Tá platí spätne od 1. septembra 2022 a minimálne do júna budúceho roka.

Podľa dokumentu nemeckého ministerstva financií nová daň bude platiť pre ropné a plynárenské spoločnosti, producentov uhlia a rafinérie, ktorých zisky za tento a budúci rok budú minimálne o 20 percent vyššie, než predstavuje ich priemer za roky 2018 až 2021. Podľa Kathariny Beckovej z nemeckých Zelených je však návrh nedostatočný. Ako uviedla, daň pre ropný a plynárenský sektor by mala dosahovať 60 až 80 percent.

(tasr)

  |  

Ruská Duma schválila v kľúčovom druhom čítaní návrh zákona o "propagande" LGBT

Ruskí zákonodarcovia v stredu v kľúčovom druhom čítaní schválili návrh zákona, ktorý výrazne obmedzuje činnosti vnímané ako podpora práv LGBT v krajine.

Zákon z roku 2013 zakazoval šírenie "propagandy v prospech netradičných sexuálnych vzťahov" pred neplnoletými osobami. Nový návrh zákona rozširuje zákaz šírenia takýchto informácií aj pred plnoletými.
Návrh zákona musí prejsť v Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu aj tretím čítaním.

Potom ho musí schváliť horná komora parlamentu a potom ho musí podpísať prezident Vladimir Putin. Práve počas druhého čítania v Štátnej dume boli schvaľované hlavné dodatky, takže stredajšie schválenie predznamenáva hladké celkové schválenie.

Nový návrh zákona tiež zakazuje inzeráty, správy v médiách a na internete, knihy, filmy a divadelné predstavenia, ktoré obsahujú takúto "propagandu". Rozširuje aj existujúce obmedzenia o zákaze šírenia informácií o zmene pohlavia pred neplnoletými.

Porušenia zákona sa budú trestať pokutami a ak sa ich dopustia ľudia bez trvalého pobytu v Rusku, môže to viesť k ich vyhosteniu.

(tasr)

  |  

Prieskum: Hromadné výpovede lekárov vzbudzujú obavy u 83 percent Slovákov

Hromadné výpovede lekárov vyvolávajú mierne až veľmi veľké obavy o dostupnosti zdravotnej starostlivosti u 83 percent Slovákov. Najväčšie obavy priznáva najmä staršia generácia nad 55 rokov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia realizovaného 18. – 22. novembra na reprezentatívnej vzorke 1027 respondentov nad 18 rokov. TASR o tom informovala Denisa Lakatošová z agentúry.

Rozhodnutie lekárov podať hromadné výpovede podporilo v prieskume 48 percent respondentov. Väčšiu podporu lekárom prejavujú muži (53 percent) v porovnaní so ženami (43 percent). Naopak, lekári si nenašli podporu u 42 percent slovenskej populácie.

Viac ako polovica Slovákov (59 percent) verí v dohodu medzi lekármi a ministerstvom zdravotníctva. Pesimistickejšiu časť Slovenska tvorí 21 percent populácie. Pätina opýtaných si netrúfa odhadnúť, ako sa konflikt skončí.

Len sedem percent populácie tvrdí, že nezaregistrovalo hromadné výpovede lekárov. Častejšie sú medzi nimi mladšie generácie Slovákov.

(tasr)

  |  

Chlapec, ktorý v škole v Novákoch útočil sekerou, zostáva vo väzbe

Obvinený mladistvý Alexander B., ktorý začiatkom novembra sekerou zaútočil na spolužiakov v strednej odbornej škole v Novákoch, zostáva vo väzbe. Vyplýva to z rozhodnutia Najvyššieho súdu (NS) SR. TASR o tom informovala hovorkyňa súdu Alexandra Važanová.

Ako priblížila, senát odmietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, ktorým bol vzatý do väzby pre obavu z pokračovania v trestnej činnosti. "Najvyšší súd väzbu mladistvého obvineného nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka," doplnila.

Pri útoku v škole zranil útočník dve osoby. Obvinili ho z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy spáchaného v štádiu pokusu.

https://standard.sk/271303/javil-sa-ako-bezproblemovy-ziak-hovori-riaditelka-o-tinedzerovi-ktory-v-skole-v-novakoch-utocil-sekerou/

(tasr)

  |  

Europoslanci otvorili cestu pre nové zdroje príjmov do rozpočtu EÚ

Európsky parlament (EP) v stredu v Štrasburgu pripravil pôdu pre zavedenie ďalšej generácie "vlastných zdrojov" zo strany EÚ ako príjmov do jej rozpočtu.

Poslanci urobili dôležitý krok smerom k vykonaniu pozmeňujúceho návrhu k zákonu, upravujúcemu príjmy EÚ. Za rozhodnutie o systéme vlastných zdrojov (ORD) zahlasovalo 440 zákonodarcov, 117 bolo proti a 77 sa zdržalo hlasovania.

Tento pozmeňujúci návrh po prijatí Radou EÚ a ratifikácii všetkými členskými štátmi zavedie tri nové zdroje príjmov - príjmy z obchodovania s emisiami (ETS), zdroje vytvorené navrhovaným mechanizmom kompenzácie uhlíka na hraniciach EÚ (CBAM) a tiež podielom z prerozdelených ziskov veľkých nadnárodných spoločností.

Europoslanci vyzvali Radu EÚ (členské štáty), aby urýchlene prijala toto rozhodnutie a zabezpečila včasné zavedenie nových vlastných zdrojov. Európska komisia musí podľa nich prijať ďalšie včasné opatrenia, ak nedôjde k odobreniu tohto rozhodnutia, alebo ak sa nenaplní predpokladaná úroveň príjmov pre rozpočet Únie.

EP zdôraznil, že podľa právne záväzného plánu z decembra 2020, obsiahnutého v medziinštitucionálnej dohode, eurokomisia by mala do konca roka 2023 predložiť návrh druhého súboru nových vlastných zdrojov, ktorý by mohol zahŕňať daň z finančných transakcií a vlastný nový zdroj z korporátneho sektora.
Parlament vo svojom nedávnom uznesení o budúcoročnom rozpočte EÚ uviedol, že pokrok v oblasti nových vlastných zdrojov je nevyhnutný pre financovanie dlhu vzniknutého v rámci nástroja EÚ budúcej generácie (NGEU) a pre finančnú stabilitu a vykonávanie súčasných a budúcich viacročných finančných rámcov, čiže dlhodobých rozpočtov EÚ.

V samostatnom hlasovaní v utorok EP prijal aj uznesenie o vykonávaní stratégie vypožičiavania si na financovanie nástroja NGEU. Táto správa bola prijatá 474 hlasmi za, 80 hlasovalo proti a 78 sa zdržalo hlasovania.

ORD alebo rozhodnutie o vlastných zdrojoch je právnym základom pre zdroje príjmov z rozpočtu EÚ, a je tiež právnym základom, ktorým sa povoľuje vypožičanie finančných prostriedkov na finančných trhoch na financovanie NGEU. Rada EÚ prijíma rozhodnutie jednomyseľne po porade s europarlamentom. Pred nadobudnutím účinnosti musia ORD ratifikovať všetky členské štáty EÚ.

(tasr)