Preskočiť na obsah
  |  

Prvý plávajúci terminál na LNG dorazil do prístavu v Nemecku

Prvá z niekoľkých lodí, ktoré budú slúžiť Nemecku ako terminály na dovoz a úpravu skvapalneného plynu (LNG), dorazila v stredu do prístavu Mukran v Baltskom mori.

Nemecko sa snaží zabezpečiť si alternatívne zdroje plynu po tom, ako Rusko zastavilo transport komodity cez plynovod Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltské more z Ruska do Nemecka, na ktoré sa krajina dlho spoliehala. Potrubie bolo zatvorené 31. augusta pôvodne na trojdňovú údržbu, ale už sa znovu neotvorilo, pričom Moskva to pôvodne pripísala technickým problémom, z ktorých obvinila západné sankcie. Medzitým došlo na plynovode k výbuchom, ktoré ho poškodili.

Nemecká vláda sa pripravuje na možné úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska počas zimy.
Prvá loď Neptún, dlhá 280 metrov, by mala začať prevádzku v neďalekom meste Lubmin 1. decembra.
Podobné plávajúce terminály na skladovanie a opätovné splyňovanie LNG majú doraziť do prístavu v Severnom mori koncom tohto roka.

Spolu s ďalšími opatreniami, ktoré prijala vláda v Berlíne, sa zdá, že "energetická bezpečnosť Nemecka je túto zimu zaistená," povedal v stredu zákonodarcom kancelár Olaf Scholz.

(tasr)

  |  

Bývalý šéf Finančnej správy Imrecze mal pod autom neznámy predmet. Zrejme išlo o GPS lokátor

Exprezident Finančnej správy SR František Imrecze si našiel pod autom neznámy predmet. Podľa všetkého ide o monitorovacie zariadenie.

Ako informuje spravodajský portál Aktuality.sk, Imrecze mal magnetom pripevnený predmet pod autom na pomerne viditeľnom mieste. Privolaní experti okamžite začali preverovať, či ide o nástražný systém, alebo lokalizačné zariadenie.

„Zrejme ide o GPS zariadenie na monitorovanie polohy, predmet bol oblepený páskou, nasadenie pôsobilo neprofesionálne," uviedli Aktuality.sk. Dodali, že momentálne sa v tejto súvislosti na mieste nálezu v bratislavskej Petržalke nachádza zásahové vozidlo, pyrotechnik, vycvičené psy a množstvo policajtov.

„Viac informácií poskytneme, až keď to situácia dovolí,“ poznamenala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Imrecze v súčasnosti spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní na objasňovaní niektorých káuz, ktoré sa týkajú činnosti predstaviteľov Smeru alebo oligarchov.

(sita, tasr)

  |  

Moldavsko hlási po ruskom raketovom útoku na Ukrajinu masívne výpadky elektriny

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobili veľké výpadky elektriny v Moldavsku. Bez prúdu ostala v stredu viac ako polovica krajiny. Uviedol to moldavský vicepremiér Andrei Spinu, ktorý zastáva aj post ministra infraštruktúry.

"Masívne výpadky elektriny v Moldavsku po dnešnom ruskom útoku na ruskú energetickú infraštruktúru," napísal Spinu na sociálnej sieti Twitter. Moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu v reakcii na tieto udalosti požiadal o predvolanie ruského veľvyslanca v Moldavsku.

V moldavskej metropole Kišiňov bola dodávka elektriny podľa redaktora agentúry Reuters obnovená približne o 15.35 miestneho času. Spinu v inom príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že sa opakuje situácia z 15. novembra, keď Moldavsko zaznamenalo výpadky prúdu po ruských raketových útokoch.

Moldavská polícia a energetická spoločnosť Premier Energy prijali preventívne opatrenia a vyzvali obyvateľov, aby zachovali pokoj.

(tasr)

  |  

Nemecko chce zaviesť daň z nadmerných ziskov pre ropu a plyn na úrovni 33 percent

Nemecká vláda plánuje zaviesť daň z nadmerných ziskov energetických spoločností vo výške 33 percent. Daň by sa týkala producentov ropy, plynu a uhlia, uviedla agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na zdroje z nemeckého ministerstva financií.

Ako zdroje dodali, mimoriadnu daň, ktorá by zasiahla firmy "v počte na dolnej úrovni dvojcifernej stupnice," by podniky platili z nadmerných ziskov za roky 2022 a 2023. Do platnosti by mala vstúpiť do konca tohto roka.

Nemecká vláda preskúmala viacero možností, ako získať časť príjmov, ktoré firmy získali vďaka energetickej kríze, dodali zdroje s tým, že tento nástroj predstavuje najnižšie právne riziko. Nová daň sa líši od dane z nadmerných ziskov výrobcov elektrickej energie. Tá platí spätne od 1. septembra 2022 a minimálne do júna budúceho roka.

Podľa dokumentu nemeckého ministerstva financií nová daň bude platiť pre ropné a plynárenské spoločnosti, producentov uhlia a rafinérie, ktorých zisky za tento a budúci rok budú minimálne o 20 percent vyššie, než predstavuje ich priemer za roky 2018 až 2021. Podľa Kathariny Beckovej z nemeckých Zelených je však návrh nedostatočný. Ako uviedla, daň pre ropný a plynárenský sektor by mala dosahovať 60 až 80 percent.

(tasr)

  |  

Ruská Duma schválila v kľúčovom druhom čítaní návrh zákona o "propagande" LGBT

Ruskí zákonodarcovia v stredu v kľúčovom druhom čítaní schválili návrh zákona, ktorý výrazne obmedzuje činnosti vnímané ako podpora práv LGBT v krajine.

Zákon z roku 2013 zakazoval šírenie "propagandy v prospech netradičných sexuálnych vzťahov" pred neplnoletými osobami. Nový návrh zákona rozširuje zákaz šírenia takýchto informácií aj pred plnoletými.
Návrh zákona musí prejsť v Štátnej dume, dolnej komore ruského parlamentu aj tretím čítaním.

Potom ho musí schváliť horná komora parlamentu a potom ho musí podpísať prezident Vladimir Putin. Práve počas druhého čítania v Štátnej dume boli schvaľované hlavné dodatky, takže stredajšie schválenie predznamenáva hladké celkové schválenie.

Nový návrh zákona tiež zakazuje inzeráty, správy v médiách a na internete, knihy, filmy a divadelné predstavenia, ktoré obsahujú takúto "propagandu". Rozširuje aj existujúce obmedzenia o zákaze šírenia informácií o zmene pohlavia pred neplnoletými.

Porušenia zákona sa budú trestať pokutami a ak sa ich dopustia ľudia bez trvalého pobytu v Rusku, môže to viesť k ich vyhosteniu.

(tasr)

  |  

Prieskum: Hromadné výpovede lekárov vzbudzujú obavy u 83 percent Slovákov

Hromadné výpovede lekárov vyvolávajú mierne až veľmi veľké obavy o dostupnosti zdravotnej starostlivosti u 83 percent Slovákov. Najväčšie obavy priznáva najmä staršia generácia nad 55 rokov. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia realizovaného 18. – 22. novembra na reprezentatívnej vzorke 1027 respondentov nad 18 rokov. TASR o tom informovala Denisa Lakatošová z agentúry.

Rozhodnutie lekárov podať hromadné výpovede podporilo v prieskume 48 percent respondentov. Väčšiu podporu lekárom prejavujú muži (53 percent) v porovnaní so ženami (43 percent). Naopak, lekári si nenašli podporu u 42 percent slovenskej populácie.

Viac ako polovica Slovákov (59 percent) verí v dohodu medzi lekármi a ministerstvom zdravotníctva. Pesimistickejšiu časť Slovenska tvorí 21 percent populácie. Pätina opýtaných si netrúfa odhadnúť, ako sa konflikt skončí.

Len sedem percent populácie tvrdí, že nezaregistrovalo hromadné výpovede lekárov. Častejšie sú medzi nimi mladšie generácie Slovákov.

(tasr)