Webovú stránku Európskeho parlamentu (EP) zasiahol v stredu kyberútok. K zodpovednosti sa prihlásila prokremeľská skupina. TASR informuje podľa agentúr Reuters, AFP a AP.
Hovorca europarlamentu Jaume Duch zverejnil na Twitteri správu, že ich web sa stal terčom "DDoS útoku".
"V súčasnosti web nefunguje," dodal s tým, že stránka je zahltená požiadavkami zvonku. Technické tímy pracujú na čo najrýchlejšom vyriešení problému. Distribuovaný útok zahltením servera služby (DDoS) pomocou pochybnej aktivity obmedzí funkčnosť stránky alebo ju úplne vyradí z prevádzky.
Europoslanci krátko predtým schválili uznesenie označujúce Rusko za "štát podporujúci terorizmus".
K zodpovednosti za kyberútok na web EP sa prihlásila prokremeľská skupina, uviedla šéfka europarlamentu Roberta Metsolová. "Európsky parlament je pod sofistikovaným kyberútokom," dodala.
"Naši IT odborníci vyvíjajú protitlak a chránia naše systémy. Toto sa deje po tom, čo sme vyhlásili Rusko za štát podporujúci terorizmus. Moja odpoveď je: Sláva Ukrajine!" ukončila tweet.
V uznesení EP sa uvádza, že "úmyselné útoky a zverstvá páchané ruskými silami a ich zástupcami na civilnom obyvateľstve na Ukrajine, ničenie civilnej infraštruktúry a iné vážne porušenia medzinárodného a humanitárneho práva predstavujú teroristické činy a vojnové zločiny". Europoslanci na základe toho Rusko v stredu označili za štát podporujúci terorizmus a za štát, ktorý používa prostriedky terorizmu.
Uznesenie podporilo 494 europoslancov, 58 bolo proti a 44 sa zdržalo hlasovania.
Turecký útok dronmi v stredu zasiahol pozície Kurdov na ruskej základni v Sýrii. O život prišiel jeden bojovník. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na predstaviteľa kurdských úradov.
Pri útoku podľa tohto zdroja utrpeli zranenia traja bojovníci Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi. SDF sú kľúčovým spojencom koalície pod vedením USA, ktorá v tejto oblasti bojuje proti organizácii Islamský štát, pripomína AFP.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR), ktoré sídli v Spojenom kráľovstve, oznámilo, že počas útoku sa zranil aj ruský vojak. Moskva však túto informáciu bezprostredne nepotvrdila.
Rusko má svojich vojakov v Sýrii od roku 2015, keď vojensky podporilo sýrskeho prezidenta Bašára Asada, pripomína AFP. Hlavné ruské základne ležia na severozápade Sýrie, no od roku 2019 jej jednotky plnia funkciu nárazníkovej zóny medzi tureckými a kurdskými silami aj na severovýchode krajiny, vysvetľuje agentúra AFP.
Turecký minister obrany Hulusi Akar v stredu oznámil, že turecká armáda zasiahla takmer 500 kurdských cieľov v Iraku a Sýrii. Turecko v nedeľu spustilo vojenskú operáciu Claw-Sword ako reakciu na bombový útok v Istanbule z 13. novembra. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan z neho obvinil v Turecku zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (KPP), ktorej príslušníci pôsobia v severnom Iraku.
Erdogan v pondelok vyhlásil, že vojenské operácie tureckej armády na severe Sýrie a Iraku sa nemusia obmedziť len na údery zo vzduchu, ale môžu sa do nich zapojiť aj pozemné jednotky.
Snaha o podpísanie memoranda s Lekárskym odborovým združením podľa premiéra nateraz stroskotala.
Vláda namiesto memoranda ponúka zdravotníkom stabilizačný príspevok na tri roky. Po stredajšom rokovaní ústredného krízového štábu o tom informovali premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Príspevok pre lekárov má predstavovať desaťtisíc eur, tí s atestáciou by zároveň dostali tisíc eur za každý rok praxe, dokopy maximálne 30-tisíc eur. Pre ostatných 24 zdravotníckych profesií – laborantov, zdravotné sestry či sanitárov – má byť príspevok päťtisíc eur.
"V ťažkej dobe budeme potrebovať zaviesť stabilizačný príplatok pre všetkých zdravotníkov v nemocniciach, ktorí 1. decembra a naďalej budú poskytovať zdravotnú starostlivosť," povedal minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Ponuka na podpísanie dodatku k pracovnej zmluve platí do konca novembra.
Príspevok vyplatia na tri roky dopredu. Ak by sa počas daného obdobia rozhodli lekári odísť, museli by vyplatiť alikvotnú časť. Príklad: ak lekár odrobí rok a potom z nemocnice odíde, bude musieť vrátiť dve tretiny príspevku.
Matovič skonštatoval, že príspevok má byť na jednej strane prejavom vďaky za zvládanie náročného obdobia počas pandémie nového koronavírusu a na druhej strane prejavom, že to vláda myslí so zdravotníctvom vážne. Zmluvy o stabilizačnom príspevku by mali byť pripravené od pondelka a lekári ich môžu podpísať na riaditeľstve nemocnice, v ktorej pracujú.
Matovič: Stratil som ilúzie
Minister financií poukázal na dlhé rokovania s Lekárskym odborovým združením. Kritizoval, že keď už považovali rokovania o siedmich z ôsmich požiadaviek odborárov za takmer dohodnuté, prišli s novým „dodatkom k pracovnej zmluve“, ktorý obsahoval ďalších desať požiadaviek. Napríklad skrátenie pracovného týždňa zo 40 na 37,5 hodín či dodatočný týždeň dovolenky. To by dokopy stálo každý rok ďalších sedemdesiat miliónov eur a vyžiadalo by si ďalších deväťsto lekárov.
"Stratil som ilúzie, že je to poctivé vyjednávanie s dobrým úmyslom," podotkol. Vzhľadom na hrozbu výpovedí lekárov musí podľa jeho slov štát prísť s nejakými krokmi a musí hovoriť aj o ostatných pracovníkoch v nemocniciach. Tvrdí, že napríklad o sanitároch, sestrách či fyzioterapeutoch a ďalších zdravotníckych povolaniach v nemocniciach s LOZ nehovorili. Avizoval ďalšie rokovanie s lekárskymi odborármi na štvrtok o 11.00 h.
Lengvarský zároveň avizoval, že navrhne vláde nariadiť núdzový stav od 1. decembra, pokiaľ lekári naplnia hrozbu hromadných výpovedí. Heger verí, že to nebude potrebné. Počas núdzového stavu možno uložiť lekárom pracovnú povinnosť. Matovič však uviedol, že ani počas núdzového stavu nebude zdravotníkov nikto nútiť poskytovať zdravotnú starostlivosť. Poslúži len na presúvanie dopravných zdravotných služieb, ktoré prevážajú pacientov, a na krytie chýb lekárov, ktorí ostanú v nemocniciach.
Platy sú uzavreté, koeficienty sa zvyšovať nebudú
Odborári zahrnuli do memoranda osem požiadaviek. Za vyriešené považujú obe strany zvyšovanie miezd zdravotným sestrám od 1. januára 2023, hoci Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek je nespokojná a požaduje ešte zvýšenie mzdy aspoň o 150 eur.
Najväčšie komplikácie nastali pri ôsmej požiadavke – platoch. Parlament už raz lekárom zvýšil platy, keď koncom októbra schválil návrh z dielne rezortu zdravotníctva. Po novom dosahuje hrubá mzda neatestovaného lekára 1,4-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Priemerný zárobok bol v roku 2021 na úrovni 1 211 eur. Na základe novely zákona dostane od budúceho roka neatestovaný lekár v hrubom 1 695 eur.
Keďže novela zákona nezvýšila koeficient atestovaným lekárom, odborári sa s vládou dohodli, že atestovaným lekárom sa zvýši koeficient z 2,3-násobku na 2,5-násobok. V hrubom by od budúceho roka zarábali skoro 3 028 eur.
O výške koeficientov rozhoduje konkurencieschopnosť oproti okolitým štátom. Lekárov je totiž nedostatok vo všetkých okolitých štátoch, a preto sa ich snažia pretiahnuť na svoju stranu vyššími mzdami. Odborári v tomto smere spravili vláde ústupok, lebo pôvodne požadovali pre atestovaných lekárov koeficient 2,8 a pre neatestovaných lekárov koeficient 1,7.
Vláda však nevedela nájsť s odborármi spoločnú reč na takzvanej bonifikácii, teda zvýšení platu za každý odpracovaný rok.
Kabinet navrhoval zvýšiť plat neatestovaných lekárov za každý rok praxe o 0,01-násobok priemernej mzdy (dvanásť eur) a plat atestovaných lekárov o 0,02-násobok priemernej mzdy (24 eur) počas dvadsiatich rokov praxe.
Lekárski odborári požadovali, aby pre všetkých lekárov platil 0,03-násobok (36 eur) na tridsať rokov praxe. To vláda viackrát odmietla. Matovič argumentoval tým, že by to nebolo spravodlivé voči ďalším 470-tisíc štátnym zamestnancom, ktorým sa takto výrazne platy nezvýšia.
Minister financií v stredu skonštatoval, že otázku platov považuje za uzavretú. Dodal, že vzhľadom na situáciu je ponuka vlády na zvýšenie koeficientov pri platoch lekárov neplatná a tým, čo ostanú v nemocniciach, ponúkajú stabilizačný príspevok. Podmienky v nemocniciach budú po tomto opatrení podľa jeho slov porovnateľné s Českou republikou. "Veríme, že zdravotníci už z nemocníc nebudú odchádzať," povedal Matovič.
Na snímke zľava predseda Základnej odborovej organizácie LOZ v Detskom kardiocentre – NÚSCH, a.s., Bratislava Ján Sýkora, Peter Visolajský a podpredseda LOZ UNB Kramáre Zoltán Jány. Foto: TASR/Dano Veselský
Požiadavky sa zatiaľ nenaplnili
Ďalších šesť požiadaviek vláda zatiaľ nedotiahla do konca, hoci sú vraj na dobrej ceste.
V utorok riešili odborári reformu vzdelávania lekárov. "Na reformu vzdelávania lekárov sme už nachystali znenie zákonných úprav. Ministerstvo to nespravilo, spravili sme to my," uviedol šéf LOZ Peter Visolajský s dôvetkom, že ich stačí schváliť v parlamente.
Poslanci by tiež mohli vyriešiť požiadavku o zrušení nepeňažného plnenia, čiže zdaňovania vecí spojených so štúdiom lekára. Návrh poslanca Mareka Krajčího už prešiel v parlamente do druhého čítania.
Vláda sa zaviazala zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. S dekanmi lekárskych fakúlt sa podľa Lengvarského dohodli, že budúci rok príjmu minimálne o 120 medikov viac. Vrchná hranica je päťsto nových slovenských študentov.
Podľa Lengvarského sa pracuje aj na zvýšení počtu lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov na oddeleniach, tak aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta. Tieto počty bude po novom definovať zákon a nie vyhláška.
Ministerstvo vraj pracuje aj na oddlžení nemocníc. Zabezpečilo dostatočné finančné krytie na predpokladané náklady nemocníc v roku 2023 – dokopy 134 miliónov eur navyše. Systém DRG sa má plošne spustiť v roku 2024.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) navrhne vláde zavedenie núdzového stavu od 1. decembra, pokiaľ lekári naplnia hrozbu hromadných výpovedí. Avizoval to po stredajšom rokovaní ústredného krízového štábu. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) verí, že to nebude potrebné.
"Ústredný krízový štáb odporučil vyhlásenie núdzového stavu, v prípade, že do stredy nedôjde k dohode, predložíme to na vládu," vyhlásil. Cieľom je podľa jeho slov mobilizácia záchranných služieb a ich krytie. Matovič ubezpečil, že núdzový stav nebude slúžiť na to, aby niekoho do niečoho nútil. "Lekárom to môže prikazovať len svedomie," skonštatoval. Premiér verí, že k vyhláseniu núdzového stavu nepríde.
Po dvoch desaťročiach prestávky sa v stredu začal v Rusku znova vyrábať automobil značky Moskvič v závode neďaleko Moskvy, ktorého sa vzdala francúzska automobilka Renault. Nový Moskvič má moderný čínsky dizajn, ktorý sa vôbec nepodobá pôvodnému vozidlu zo sovietskej éry, informuje agentúra Reuters.
Po dvoch desaťročiach prestávky sa v stredu začal v Rusku znova vyrábať automobil značky Moskvič v závode neďaleko Moskvy, ktorého sa vzdala francúzska automobilka Renault. Nový Moskvič má moderný čínsky dizajn, ktorý sa vôbec nepodobá pôvodnému vozidlu zo sovietskej éry, informuje agentúra Reuters.
Zatiaľ čo predchádzajúci Moskvič bol sedan alebo hatchback, Moskvič 3 je crossover s benzínovým motorom, zliatinovými kolesami, LED štrbinovými svetlometmi a veľkým centrálnym dotykovým displejom.
Obrázky auta v skutočnosti ukazujú, že vyzerá ako kompaktný crossover Sehol X4 čínskeho výrobcu JAC, ktorý je tiež známy ako JAC JS4. Zdroje pre agentúru Reuters potvrdili, že pri výrobe ruského auta bol použitý dizajn, technika a platforma JAC, pričom diely sú dodávané z Číny.
Renault v máji predal svoj väčšinový podiel v automobilke AvtoVaz ruskému štátu údajne len za jeden rubeľ, no so šesťročnou opciou na jeho spätné odkúpenie. A svoj závod neďaleko Moskvy, teraz premenovaný na Moskovskú automobilku Moskvič, predal tiež za rubeľ.
Vzhľadom na plánovanú výrobu iba 600 vozidiel v tomto roku je nepravdepodobné, že by nové auto zmenilo pochmúrne vyhliadky širšieho odvetvia. Očakáva sa, že za celý rok sa v Rusku predá menej ako 1 milión áut, prvýkrát v modernej histórii krajiny.
Konečný cieľ vlády, ktorým je vyrábať 100-tisíc Moskvičov ročne, pričom niektoré budú elektrické, je hlboko pod priemerom pre automobilku s kapacitou 200- až 300-tisíc vozidiel.
Na ilustráciu, americká Tesla vyrába vo svojom čínskom závode v Šanghaji 22-tisíc áut týždenne.
"Prvé autá Moskvič zídu z výrobnej linky v decembri 2022," uviedol vo vyhlásení výrobca nákladných áut Kamaz, technologický partner závodu.
Sankcie Západu proti Moskve za vojnu na Ukrajine výrazne sťažili prístup ruských firiem k súčiastkam vyrobeným v zahraničí. A zároveň mnohí zahraniční výrobcovia automobilov z Ruska odišli. Kamaz a vláda založili nové dodávateľské reťazce, podrobnosti však nezverejnili.
"Úlohou pre blízku budúcnosť je do konca roku 2023 založiť menšie montážne uzly so zapojením miestnych dodávateľov," uviedol vo vyhlásení minister priemyslu a obchodu Denis Manturov.
Podľa neho spustenie výroby v plnom rozsahu poskytne prácu pre približne 40-tisíc ďalších ľudí. Auto sa začne predávať v Rusku na budúci mesiac, dodal.
Všetky tri ukrajinské jadrové elektrárne, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva, boli v stredu odpojené od energetickej siete. Oznámil to prevádzkujúci štátny podnik Enerhoatom po tom, ako Ukrajinu zasiahli ďalšie vzdušné útoky Ruska. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a Reuters.
Enerhoatom v oznámení uviedol, že v Rivnenskej, Juhoukrajinskej a Chmeľnyckej jadrovej elektrárni sa aktivovala havarijná ochrana. V dôsledku toho boli automaticky odstavené všetky energetické bloky, ktoré aktuálne pracujú v režime bez výroby elektriny.
V okolí týchto elektrární nezaznamenali zvýšenú radiáciu, všetky ukazovatele sú v norme, doplnil Enerhoatom s tým, že prevádzku závodov obnovia po normalizácii prevádzky energetickej sústavy.
Juhoukrajinská jadrová elektráreň sa nachádza v Mykolajivskej oblasti asi 350 kilometrov južne od Kyjeva. Chmeľnycká a Rivnenská jadrová elektráreň ležia v rovnomenných oblastiach na západe Ukrajiny.
Štvrtú ukrajinskú jadrovú elektráreň, Záporožskú, obsadilo Rusko krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. Počas uplynulého víkendu sa opäť stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina.
Po dvoch desaťročiach prestávky sa v stredu začal v Rusku znova vyrábať automobil značky Moskvič v závode neďaleko Moskvy, ktorého sa vzdala francúzska automobilka Renault. Nový Moskvič má moderný čínsky dizajn, ktorý sa vôbec nepodobá pôvodnému vozidlu zo sovietskej éry.
Zatiaľ čo predchádzajúci Moskvič bol sedan alebo hatchback, Moskvič 3 je crossover s benzínovým motorom, zliatinovými kolesami, LED štrbinovými svetlometmi a veľkým centrálnym dotykovým displejom.
Obrázky auta v skutočnosti ukazujú, že vyzerá ako kompaktný crossover Sehol X4 čínskeho výrobcu JAC, ktorý je tiež známy aj ako JAC JS4. Zdroje pre agentúru Reuters potvrdili, že pri výrobe ruského auta bol použitý dizajn, technika a platforma JAC, pričom diely sú dodávané z Číny.
Renault v máji predal svoj väčšinový podiel v automobilke AvtoVaz ruskému štátu údajne len za jeden rubeľ, no so šesťročnou opciou na jeho spätné odkúpenie. A svoj závod neďaleko Moskvy, teraz premenovaný na Moskovskú automobilku Moskvič, predal tiež za rubeľ.
Vzhľadom na plánovanú výrobu iba 600 vozidiel v tomto roku je nepravdepodobné, že by nové auto zmenilo pochmúrne vyhliadky širšieho odvetvia. Očakáva sa, že za celý rok sa v Rusku predá menej ako 1 milión áut, prvýkrát v modernej histórii krajiny.
Konečný cieľ vlády, ktorým je vyrábať 100-tisíc Moskvičov ročne, pričom niektoré budú elektrické, je hlboko pod priemerom pre automobilku s kapacitou 200-tisíc až 300-tisíc vozidiel.
Na ilustráciu, americká Tesla vyrába vo svojom čínskom závode v Šanghaji 22-tisíc áut týždenne. "Prvé autá Moskvič zídu z výrobnej linky v decembri 2022," uviedol vo vyhlásení výrobca nákladných áut Kamaz, technologický partner závodu.
Sankcie Západu proti Moskve za vojnu na Ukrajine výrazne sťažili prístup ruských firiem k súčiastkam vyrobeným v zahraničí. A zároveň, mnohí zahraniční výrobcovia automobilov z Ruska odišli. Kamaz a vláda založili nové dodávateľské reťazce, podrobnosti však nezverejnili.
"Úlohou pre blízku budúcnosť je do konca roku 2023 založiť menšie montážne uzly so zapojením miestnych dodávateľov," uviedol vo vyhlásení minister priemyslu a obchodu Denis Manturov. Podľa neho spustenie výroby v plnom rozsahu poskytne prácu pre približne 40.000 ďalších ľudí. Auto sa začne predávať v Rusku na budúci mesiac, dodal.
Úsek ropovodu Družba na území Ukrajiny je čiastočne odstavený, v dôsledku čoho je prerušená dodávka ropy do Maďarska. Uviedol to v stredu server Index.hu s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu spoločnosti Transneft Igora Demina pre agentúru TASS.
Podľa informácií servera ide o technickú poruchu, a nie o následok vojnovej udalosti.
"Prečerpávanie bolo zastavené už pred troma dňami a odstavené bude ešte ďalší týždeň. Preprava cez prečerpávaciu stanicu Budkovce smerom do Českej republiky a na Slovensko nebolo prerušené, pretože je tam uskladnené dostatočné množstvo na zabezpečenie dodávok," cituje server Demina.
Index.hu s odvolaním sa na nemenované zdroje z oblasti energetiky uviedol, že v poslednej dobe je prerušenie tranzitu ropy smerom do Maďarska čoraz častejšie. Príčinou podľa týchto zdrojov sú pravdepodobne technické problémy, napríklad zlyhanie čerpadiel.
Prvá z niekoľkých lodí, ktoré budú slúžiť Nemecku ako terminály na dovoz a úpravu skvapalneného plynu (LNG), dorazila v stredu do prístavu Mukran v Baltskom mori.
Nemecko sa snaží zabezpečiť si alternatívne zdroje plynu po tom, ako Rusko zastavilo transport komodity cez plynovod Nord Stream 1, ktorý vedie cez Baltské more z Ruska do Nemecka, na ktoré sa krajina dlho spoliehala. Potrubie bolo zatvorené 31. augusta pôvodne na trojdňovú údržbu, ale už sa znovu neotvorilo, pričom Moskva to pôvodne pripísala technickým problémom, z ktorých obvinila západné sankcie. Medzitým došlo na plynovode k výbuchom, ktoré ho poškodili.
Nemecká vláda sa pripravuje na možné úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska počas zimy. Prvá loď Neptún, dlhá 280 metrov, by mala začať prevádzku v neďalekom meste Lubmin 1. decembra. Podobné plávajúce terminály na skladovanie a opätovné splyňovanie LNG majú doraziť do prístavu v Severnom mori koncom tohto roka.
Spolu s ďalšími opatreniami, ktoré prijala vláda v Berlíne, sa zdá, že "energetická bezpečnosť Nemecka je túto zimu zaistená," povedal v stredu zákonodarcom kancelár Olaf Scholz.
Exprezident Finančnej správy SR František Imrecze si našiel pod autom neznámy predmet. Podľa všetkého ide o monitorovacie zariadenie.
Ako informuje spravodajský portál Aktuality.sk, Imrecze mal magnetom pripevnený predmet pod autom na pomerne viditeľnom mieste. Privolaní experti okamžite začali preverovať, či ide o nástražný systém, alebo lokalizačné zariadenie.
„Zrejme ide o GPS zariadenie na monitorovanie polohy, predmet bol oblepený páskou, nasadenie pôsobilo neprofesionálne," uviedli Aktuality.sk. Dodali, že momentálne sa v tejto súvislosti na mieste nálezu v bratislavskej Petržalke nachádza zásahové vozidlo, pyrotechnik, vycvičené psy a množstvo policajtov.
„Viac informácií poskytneme, až keď to situácia dovolí,“ poznamenala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.
Imrecze v súčasnosti spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní na objasňovaní niektorých káuz, ktoré sa týkajú činnosti predstaviteľov Smeru alebo oligarchov.
Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobili veľké výpadky elektriny v Moldavsku. Bez prúdu ostala v stredu viac ako polovica krajiny. Uviedol to moldavský vicepremiér Andrei Spinu, ktorý zastáva aj post ministra infraštruktúry.
"Masívne výpadky elektriny v Moldavsku po dnešnom ruskom útoku na ruskú energetickú infraštruktúru," napísal Spinu na sociálnej sieti Twitter. Moldavský minister zahraničných vecí Nicu Popescu v reakcii na tieto udalosti požiadal o predvolanie ruského veľvyslanca v Moldavsku.
V moldavskej metropole Kišiňov bola dodávka elektriny podľa redaktora agentúry Reuters obnovená približne o 15.35 miestneho času. Spinu v inom príspevku na sociálnej sieti Telegram uviedol, že sa opakuje situácia z 15. novembra, keď Moldavsko zaznamenalo výpadky prúdu po ruských raketových útokoch.
Moldavská polícia a energetická spoločnosť Premier Energy prijali preventívne opatrenia a vyzvali obyvateľov, aby zachovali pokoj.
