Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v stredu na Twitteri informoval, že v rámci výmeny vojnových zajatcov sa na Ukrajinu vrátilo zo zajatia v Rusku 36 ukrajinských občanov. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.
Jermak zverejnil na Twitteri aj fotografiu z návratu jedného civilistu a 35 príslušníkov ozbrojených síl.
Medzi zajatcami sú podľa Jermaka aj bojovníci z oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol a členovia národnej gardy, ktorých zajali v jadrovej elektrárni Černobyľ už v prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu.
Moskva v stredu oznámila, že v rámci dohodnutej výmeny sa z Ukrajiny vrátilo 35 ruských vojnových zajatcov, píše portál americkej stanice CNN.
Ruské ministerstvo obrany v oznámení uviedlo, že "boli v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve." Dodalo, že letecky ich dopravia do Moskvy na liečbu a rehabilitáciu v zariadeniach ruského ministerstva obrany. Všetci prepustení dostanú aj psychologickú pomoc.
Líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny Denis Pušilin už skôr na sociálnej sieti Telegram informoval, že Rusko a Ukrajina uskutočnili výmenu zajatcov podľa zásady "35 za 35".
"Medzi našimi prepustenými ľuďmi boli štyria z Doneckej ľudovej republiky a dvaja z Luhanskej ľudovej republiky," dodal, pričom spomenul aj druhú proruskú samozvanú republiku na východe Ukrajiny.
Kirgizsko v stredu oznámilo, že skúma možnosť výstavby svojej prvej jadrovej elektrárne s pomocou Ruska, a to s cieľom vyriešiť častý nedostatok energie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Kirgizské ministerstvo energetiky oznámilo, že s dcérskou spoločnosťou ruského jadrového gigantu Rosatom "podpísali dokument o spolupráci", čo zvyšuje možnosť, že Moskva si posilní vplyv v tomto regióne. Podľa ministerstva sa dokument týka "prípravy štúdie uskutočniteľnosti výstavby jadrovej elektrárne s nízkym výkonom v Kirgizsku".
Rosatom uviedol, že Rusko a Kirgizsko sa dohodli na "rozvoji spolupráce" pri výstavbe elektrárne založenej na reaktore "RITM-200N", ktorý vyvinula iná dcérska spoločnosť Rosatomu.
Kirgizsko čelí pravidelným výpadkom elektrickej energie, keďže jeho sieť je na mnohých miestach zastaraná. Zdrojom energie sú takmer výlučne vodné elektrárne a niekoľko uhoľných elektrární.
Kirgizsko ako postsovietska republika zostáva ekonomicky aj vojensky blízka Rusku, ktoré zabezpečuje viac ako tretinu dovozu do tejto hornatej a vnútrozemskej krajiny.
Ochotu vybudovať svoje vlastné jadrové elektrárne naznačili nedávno aj Kazachstan a Uzbekistan.
Moskva sa snaží udržať si svoj vplyv v Strednej Ázii o ktorú majú záujem aj Čína, Turecko a západné krajiny. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval postsovietske krajiny v Strednej Ázii bohaté na prírodné zdroje, aby posilnili vzťahy s Ankarou, usilujúc sa využiť oslabenie Ruska, ktoré "uviazlo" vo svojej vojenskej agresii na Ukrajine.
Pre vojnovú činnosť na Ukrajine treba rátať s ďalšími problémami v dodávkach ropy. V súvislosti s prerušením tranzitu smerujúceho do Maďarska to v stredu na Facebooku vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
"V dôsledku útokov na energetickú infraštruktúru boli poškodené systémy zásobovania elektrickou energiou zodpovedné za prevádzku ropovodu. Výpadky elektriny ovplyvňujú aj prevádzku ropovodu Družba," povedal minister. Poznamenal však, že poruchy priebežne odstraňujú a ubezpečil, že to nebude mať vplyv na zásobovanie Maďarska ropou.
Úsek ropovodu Družba na území Ukrajiny je čiastočne odstavený, v dôsledku čoho je prerušená dodávka ropy do Maďarska. Uviedol to v stredu server Index.hu s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu spoločnosti Transneft Igora Demina pre agentúru TASS.
Podľa servera ide o technickú poruchu a nie o následok vojnovej udalosti.
"Prečerpávanie bolo zastavené už pred troma dňami a odstavené bude ešte ďalší týždeň. Preprava cez prečerpávaciu stanicu Budkovce smerom do Českej republiky a na Slovensko nebola prerušená, pretože je tam uskladnené dostatočné množstvo na zabezpečenie dodávok," cituje server Demina.
Nič iné ako dohoda s lekármi nerieši aktuálnu situáciu s výpoveďami lekárov, myslí si podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Richard Raši. Členka mimoparlamentného KDH Monika Kolejáková považuje za nevyhnutné odložiť akékoľvek osobné animozity rokovacích strán a konečne sa dohodnúť v prospech pacienta.
Stabilizačný príspevok, ktorý zdravotníkom v stredu navrhol minister financií Igor Matovič (OĽaNO), nazval Raši ďalšou "atómovkou". "Na zvýšenie platov lekárov a ostatných zdravotníkov malo ísť 350 miliónov eur ročne, takto dostanú na tri roky 400 miliónov v hrubom. Teda približne toľko, koľko by dostávali navyše každý rok vo svojich výplatách," skonštatoval. Od decembra podľa neho vypukne v zdravotníctve najväčšia kríza za posledné roky.
KDH vyzýva vládu a Lekárske odborové združenie (LOZ), aby prestalo hazardovať so zdravím pacientov. "Z tohto kolotoča vyhlásení oboch rokovacích strán vyplýva jedno – dôsledky opäť budú pociťovať najmä pacienti," upozornila Kolejáková. Otvára sa podľa nej zásadná otázka, kto bude niesť zodpovednosť za neposkytnutie adekvátnej zdravotnej starostlivosti a v adekvátnom čase.
Vláda ponúka zdravotníkom, ktorí ostanú v nemocniciach, stabilizačný príspevok. Po stredajšom rokovaní ústredného krízového štábu o tom informovali premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Snaha o podpísanie memoranda s LOZ podľa premiéra nateraz stroskotala. Pokiaľ lekári naplnia hrozbu hromadných výpovedí, Lengvarský navrhne vláde zavedenie núdzového stavu od 1. decembra.
Spojené štáty v stredu oznámili nový balík pomoci pre Ukrajinu za 400 miliónov dolárov. Jeho súčasťou sú okrem zbraní a munície aj elektrické generátory.
Vyše 200 generátorov má "pomôcť naplniť potreby ukrajinských civilistov a armády po elektrine..., aby sa zmiernila záťaž na tamojšiu rozvodnú elektrickú sieť", uviedol tlačový tajomník Pentagónu brigádny generál Pat Ryder novinárom na palube amerického vojenského lietadla.
"Prispejeme k tomu, aby Ukrajinci mohli lepšie zvládať problémy, ktoré stále zažívajú vinou ruských útokov," dodal Ryder.
Rusko v poslednom období útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, takže milióny ľudí opakovane zažívajú výpadky elektriny.
V americkom balíku pomoci je aj munícia pre vyspelé systémy protivzdušnej obrany NASAMS, pre salvové raketomety HIMARS, ťažké guľomety s termovíznym zameriavačom na boj proti dronom a vyše 20 miliónov nábojov do ručných palebných zbraní, uviedol v oznámení Pentagón.
Vďaka najnovšiemu balíku dosiahne celková pomoc USA Ukrajine od nástupu prezidenta Joea Bidena do úradu (v januári 2021) hodnotu približne 19,7 miliardy dolárov, informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.
"Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, ako bude treba, aby sa mohla brániť a byť za rokovacím stolom v čo najsilnejšej možnej pozícii, keď príde ten čas," napísal vo vyhlásení minister zahraničných vecí Antony Blinken.
František Oľha sa v stredu slávnostným zložením sľubu v priestoroch Parku kultúry a oddychu v Prešove ujal funkcie primátora. Vystriedal Andreu Turčanovú, ktorá sa po dvoch volebných obdobiach o post primátorky už neuchádzala. Sľub počas slávnostného zasadnutia zložilo aj 29 z 31 poslancov zastupiteľstva.
Oľha v októbrových voľbách kandidoval s podporou zoskupenia SaS, Progresívne Slovensko, Spolu, DS, Šanca, ODS – Občianski demokrati Slovenska, Dobrá voľba a Umiernení. Získal 10 934 hlasov, čo predstavuje 37,26 percenta. O primátorský post sa uchádzali 12 kandidáti. Volebná účasť dosiahla 42,66 percenta.
Mestské zastupiteľstvo (MsZ) tvorí 31 poslancov. Nezávislí sú ôsmi z nich. Za koalíciu SaS, Progresívne Slovensko, Spolu, DS, Šanca, ODS – Občianski demokrati Slovenska, Dobrá voľba a Umiernení sa do zastupiteľstva dostali siedmi kandidáti. Rovnako i František Oľha, ktorý sa však písomne vzdal mandátu poslanca. Na jeho miesto nastúpi náhradníčka, nezávislá kandidátka Marta Kollárová.
KDH má piatich poslancov a koalíciu Hlas-SD, Szövetség-Aliancia budú zastupovať štyria poslanci. Tri mandáty získala strana Smer-SD a dva mandáty koalícia OĽaNO, Nova, KÚ a Zmena zdola a jeden poslanec uspel s podporou strany Starostovia a nezávislí kandidáti.
"Je to obrovská zodpovednosť, ale aj obrovská chuť pracovať pre občanov. Dali mi dôveru, a tak ju chcem naplniť. Začíname v zlom období, veľmi náročné to bude najmä v roku 2024, keď pravdepodobne na samosprávy dopadne dlhová brzda a rozvoj miest bude spomalený. Aj napriek tomu do toho ideme s plnou vervou a budeme sa snažiť čo najlepšie hospodáriť, aby sme vedeli aj z týchto málo prostriedkov naplniť väčšinu svojich predvolebných sľubov z programového vyhlásenia primátora, ktoré v krátkom období predstavíme," uviedol po zložení sľubu novozvolený primátor František Oľha.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová povzbudila ľudí, aby sa nebáli ozvať v prípade, že vidia korupciu. Upozornila na rok fungujúci Úrad na ochranu oznamovateľov (ÚOO), ktorý nespadá pod žiadny rezort, je politicky nezávislý a podáva pomocnú ruku oznamovateľom korupcie a iných nekalých praktík. Uviedla to na sociálnej sieti po stredajšom stretnutí s predsedníčkou úradu Zuzanou Dlugošovou.
"Je dôležité, aby lídri verejných inštitúcií podporovali otvorenú komunikáciu vo svojich úradoch, podporili kultúru ozývania sa a poctivých oznamovateľov, ktorí poukážu na porušovanie zákona," skonštatovala Čaputová.
Ozvať sa a oznámiť korupciu je podľa prezidentky akt občianskej odvahy. "Vo verejnej správe je to obzvlášť dôležité, pretože odvážni úradníci tak chránia verejné zdroje a prispievajú k dôležitej očiste našej spoločnosti," dodala. Zároveň sa poďakovala všetkým odvážnym oznamovateľom, ktorí sa ÚOO ozvali za prvý rok jeho fungovania.
Rusko v stredu vypálilo na Ukrajinu približne 70 riadených striel, oznámila ukrajinská armáda. Väčšinu z rakiet zostrelila protivzdušná obrana, najnovší ruský úder na ukrajinskú energetickú infraštruktúru však spôsobil po celej krajine výpadky dodávok elektriny a vody. Dôsledky hlásili aj v susednom Moldavsku. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a AP.
"Odpálených bolo celkovo okolo 70 striel s plochou dráhou letu," uviedla ukrajinská armáda s informáciou, že zostrelila 51 rakiet a päť výbušných dronov.
Ukrajinské ministerstvo energetiky neskôr oznámilo, že "prevažná väčšina odberateľov elektriny bola odpojená".
Predstavitelia v Kyjeve uviedli, že pri zásahu dvojpodlažnej budovy v metropole prišli o život traja ľudia a deväť ďalších utrpelo zranenia. Podľa starostu Vitalija Klička vypadli dodávky vody v celom meste.
Prerušenie dodávok elektriny hlásili v častiach Kyjeva, v celej okolitej Kyjevskej oblasti, v Charkove na východe, v meste Ľvov na západe i v Černihivskej, Kirovohradskej, Odeskej a Chmeľnyckej oblasti.
Štátny podnik Enerhoatom oznámil, že po útokoch v rámci núdzových opatrení odpojili od energetickej siete všetky tri jadrové elektrárne na Ukrajine, ktoré sú pod kontrolou Kyjeva. Ministerstvo energetiky informovalo o dočasnom výpadku väčšiny tepelných a vodných elektrární. Energetici pracovali na obnovení dodávok, no vzhľadom na rozsah škôd budú potrebovať čas, zdôraznil rezort.
Bez elektriny zostala aj viac ako polovica Moldavska, ktoré si predvolalo ruského veľvyslanca. V oboch krajinách zaznamenali aj výpadky internetu.
Rusko podniká rozsiahle raketové a dronové útoky na Ukrajinu od októbra. Cieľom je pred prichádzajúcou zimou najmä energetická infraštruktúra. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred stredajšími údermi uviedol, že ruské útoky už poškodili asi polovicu z nej.
Prvé vlny útokov sa odohrávali skoro ráno a dodávky elektriny sa na mnohých miestach podarilo do večera obnoviť. Stredajší útok, rovnako ako dosiaľ zrejme najväčší úder z minulého týždňa, prišiel popoludní počas krátkych zimných dní, opravy tak musia prebiehať v ťažších podmienkach po zotmení, všíma si AP.
Webovú stránku Európskeho parlamentu (EP) zasiahol v stredu kyberútok. K zodpovednosti sa prihlásila prokremeľská skupina. TASR informuje podľa agentúr Reuters, AFP a AP.
Hovorca europarlamentu Jaume Duch zverejnil na Twitteri správu, že ich web sa stal terčom "DDoS útoku".
"V súčasnosti web nefunguje," dodal s tým, že stránka je zahltená požiadavkami zvonku. Technické tímy pracujú na čo najrýchlejšom vyriešení problému. Distribuovaný útok zahltením servera služby (DDoS) pomocou pochybnej aktivity obmedzí funkčnosť stránky alebo ju úplne vyradí z prevádzky.
Europoslanci krátko predtým schválili uznesenie označujúce Rusko za "štát podporujúci terorizmus".
K zodpovednosti za kyberútok na web EP sa prihlásila prokremeľská skupina, uviedla šéfka europarlamentu Roberta Metsolová. "Európsky parlament je pod sofistikovaným kyberútokom," dodala.
"Naši IT odborníci vyvíjajú protitlak a chránia naše systémy. Toto sa deje po tom, čo sme vyhlásili Rusko za štát podporujúci terorizmus. Moja odpoveď je: Sláva Ukrajine!" ukončila tweet.
V uznesení EP sa uvádza, že "úmyselné útoky a zverstvá páchané ruskými silami a ich zástupcami na civilnom obyvateľstve na Ukrajine, ničenie civilnej infraštruktúry a iné vážne porušenia medzinárodného a humanitárneho práva predstavujú teroristické činy a vojnové zločiny". Europoslanci na základe toho Rusko v stredu označili za štát podporujúci terorizmus a za štát, ktorý používa prostriedky terorizmu.
Uznesenie podporilo 494 europoslancov, 58 bolo proti a 44 sa zdržalo hlasovania.
Turecký útok dronmi v stredu zasiahol pozície Kurdov na ruskej základni v Sýrii. O život prišiel jeden bojovník. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na predstaviteľa kurdských úradov.
Pri útoku podľa tohto zdroja utrpeli zranenia traja bojovníci Sýrskych demokratických síl (SDF) vedených Kurdmi. SDF sú kľúčovým spojencom koalície pod vedením USA, ktorá v tejto oblasti bojuje proti organizácii Islamský štát, pripomína AFP.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR), ktoré sídli v Spojenom kráľovstve, oznámilo, že počas útoku sa zranil aj ruský vojak. Moskva však túto informáciu bezprostredne nepotvrdila.
Rusko má svojich vojakov v Sýrii od roku 2015, keď vojensky podporilo sýrskeho prezidenta Bašára Asada, pripomína AFP. Hlavné ruské základne ležia na severozápade Sýrie, no od roku 2019 jej jednotky plnia funkciu nárazníkovej zóny medzi tureckými a kurdskými silami aj na severovýchode krajiny, vysvetľuje agentúra AFP.
Turecký minister obrany Hulusi Akar v stredu oznámil, že turecká armáda zasiahla takmer 500 kurdských cieľov v Iraku a Sýrii. Turecko v nedeľu spustilo vojenskú operáciu Claw-Sword ako reakciu na bombový útok v Istanbule z 13. novembra. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan z neho obvinil v Turecku zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (KPP), ktorej príslušníci pôsobia v severnom Iraku.
Erdogan v pondelok vyhlásil, že vojenské operácie tureckej armády na severe Sýrie a Iraku sa nemusia obmedziť len na údery zo vzduchu, ale môžu sa do nich zapojiť aj pozemné jednotky.
Snaha o podpísanie memoranda s Lekárskym odborovým združením podľa premiéra nateraz stroskotala.
Vláda namiesto memoranda ponúka zdravotníkom stabilizačný príspevok na tri roky. Po stredajšom rokovaní ústredného krízového štábu o tom informovali premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).
Príspevok pre lekárov má predstavovať desaťtisíc eur, tí s atestáciou by zároveň dostali tisíc eur za každý rok praxe, dokopy maximálne 30-tisíc eur. Pre ostatných 24 zdravotníckych profesií – laborantov, zdravotné sestry či sanitárov – má byť príspevok päťtisíc eur.
"V ťažkej dobe budeme potrebovať zaviesť stabilizačný príplatok pre všetkých zdravotníkov v nemocniciach, ktorí 1. decembra a naďalej budú poskytovať zdravotnú starostlivosť," povedal minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Ponuka na podpísanie dodatku k pracovnej zmluve platí do konca novembra.
Príspevok vyplatia na tri roky dopredu. Ak by sa počas daného obdobia rozhodli lekári odísť, museli by vyplatiť alikvotnú časť. Príklad: ak lekár odrobí rok a potom z nemocnice odíde, bude musieť vrátiť dve tretiny príspevku.
Matovič skonštatoval, že príspevok má byť na jednej strane prejavom vďaky za zvládanie náročného obdobia počas pandémie nového koronavírusu a na druhej strane prejavom, že to vláda myslí so zdravotníctvom vážne. Zmluvy o stabilizačnom príspevku by mali byť pripravené od pondelka a lekári ich môžu podpísať na riaditeľstve nemocnice, v ktorej pracujú.
Matovič: Stratil som ilúzie
Minister financií poukázal na dlhé rokovania s Lekárskym odborovým združením. Kritizoval, že keď už považovali rokovania o siedmich z ôsmich požiadaviek odborárov za takmer dohodnuté, prišli s novým „dodatkom k pracovnej zmluve“, ktorý obsahoval ďalších desať požiadaviek. Napríklad skrátenie pracovného týždňa zo 40 na 37,5 hodín či dodatočný týždeň dovolenky. To by dokopy stálo každý rok ďalších sedemdesiat miliónov eur a vyžiadalo by si ďalších deväťsto lekárov.
"Stratil som ilúzie, že je to poctivé vyjednávanie s dobrým úmyslom," podotkol. Vzhľadom na hrozbu výpovedí lekárov musí podľa jeho slov štát prísť s nejakými krokmi a musí hovoriť aj o ostatných pracovníkoch v nemocniciach. Tvrdí, že napríklad o sanitároch, sestrách či fyzioterapeutoch a ďalších zdravotníckych povolaniach v nemocniciach s LOZ nehovorili. Avizoval ďalšie rokovanie s lekárskymi odborármi na štvrtok o 11.00 h.
Lengvarský zároveň avizoval, že navrhne vláde nariadiť núdzový stav od 1. decembra, pokiaľ lekári naplnia hrozbu hromadných výpovedí. Heger verí, že to nebude potrebné. Počas núdzového stavu možno uložiť lekárom pracovnú povinnosť. Matovič však uviedol, že ani počas núdzového stavu nebude zdravotníkov nikto nútiť poskytovať zdravotnú starostlivosť. Poslúži len na presúvanie dopravných zdravotných služieb, ktoré prevážajú pacientov, a na krytie chýb lekárov, ktorí ostanú v nemocniciach.
Platy sú uzavreté, koeficienty sa zvyšovať nebudú
Odborári zahrnuli do memoranda osem požiadaviek. Za vyriešené považujú obe strany zvyšovanie miezd zdravotným sestrám od 1. januára 2023, hoci Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek je nespokojná a požaduje ešte zvýšenie mzdy aspoň o 150 eur.
Najväčšie komplikácie nastali pri ôsmej požiadavke – platoch. Parlament už raz lekárom zvýšil platy, keď koncom októbra schválil návrh z dielne rezortu zdravotníctva. Po novom dosahuje hrubá mzda neatestovaného lekára 1,4-násobok priemernej mzdy spred dvoch rokov. Priemerný zárobok bol v roku 2021 na úrovni 1 211 eur. Na základe novely zákona dostane od budúceho roka neatestovaný lekár v hrubom 1 695 eur.
Keďže novela zákona nezvýšila koeficient atestovaným lekárom, odborári sa s vládou dohodli, že atestovaným lekárom sa zvýši koeficient z 2,3-násobku na 2,5-násobok. V hrubom by od budúceho roka zarábali skoro 3 028 eur.
O výške koeficientov rozhoduje konkurencieschopnosť oproti okolitým štátom. Lekárov je totiž nedostatok vo všetkých okolitých štátoch, a preto sa ich snažia pretiahnuť na svoju stranu vyššími mzdami. Odborári v tomto smere spravili vláde ústupok, lebo pôvodne požadovali pre atestovaných lekárov koeficient 2,8 a pre neatestovaných lekárov koeficient 1,7.
Vláda však nevedela nájsť s odborármi spoločnú reč na takzvanej bonifikácii, teda zvýšení platu za každý odpracovaný rok.
Kabinet navrhoval zvýšiť plat neatestovaných lekárov za každý rok praxe o 0,01-násobok priemernej mzdy (dvanásť eur) a plat atestovaných lekárov o 0,02-násobok priemernej mzdy (24 eur) počas dvadsiatich rokov praxe.
Lekárski odborári požadovali, aby pre všetkých lekárov platil 0,03-násobok (36 eur) na tridsať rokov praxe. To vláda viackrát odmietla. Matovič argumentoval tým, že by to nebolo spravodlivé voči ďalším 470-tisíc štátnym zamestnancom, ktorým sa takto výrazne platy nezvýšia.
Minister financií v stredu skonštatoval, že otázku platov považuje za uzavretú. Dodal, že vzhľadom na situáciu je ponuka vlády na zvýšenie koeficientov pri platoch lekárov neplatná a tým, čo ostanú v nemocniciach, ponúkajú stabilizačný príspevok. Podmienky v nemocniciach budú po tomto opatrení podľa jeho slov porovnateľné s Českou republikou. "Veríme, že zdravotníci už z nemocníc nebudú odchádzať," povedal Matovič.
Na snímke zľava predseda Základnej odborovej organizácie LOZ v Detskom kardiocentre – NÚSCH, a.s., Bratislava Ján Sýkora, Peter Visolajský a podpredseda LOZ UNB Kramáre Zoltán Jány. Foto: TASR/Dano Veselský
Požiadavky sa zatiaľ nenaplnili
Ďalších šesť požiadaviek vláda zatiaľ nedotiahla do konca, hoci sú vraj na dobrej ceste.
V utorok riešili odborári reformu vzdelávania lekárov. "Na reformu vzdelávania lekárov sme už nachystali znenie zákonných úprav. Ministerstvo to nespravilo, spravili sme to my," uviedol šéf LOZ Peter Visolajský s dôvetkom, že ich stačí schváliť v parlamente.
Poslanci by tiež mohli vyriešiť požiadavku o zrušení nepeňažného plnenia, čiže zdaňovania vecí spojených so štúdiom lekára. Návrh poslanca Mareka Krajčího už prešiel v parlamente do druhého čítania.
Vláda sa zaviazala zabezpečiť lekárske fakulty tak, aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov. S dekanmi lekárskych fakúlt sa podľa Lengvarského dohodli, že budúci rok príjmu minimálne o 120 medikov viac. Vrchná hranica je päťsto nových slovenských študentov.
Podľa Lengvarského sa pracuje aj na zvýšení počtu lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov na oddeleniach, tak aby bola zabezpečená kvalitná zdravotná starostlivosť pre pacienta. Tieto počty bude po novom definovať zákon a nie vyhláška.
Ministerstvo vraj pracuje aj na oddlžení nemocníc. Zabezpečilo dostatočné finančné krytie na predpokladané náklady nemocníc v roku 2023 – dokopy 134 miliónov eur navyše. Systém DRG sa má plošne spustiť v roku 2024.
