Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Arménsky premiér kritizoval prístup OZKB k sporu o Náhorný Karabach

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v stredu kritizoval Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vedenú Ruskom v súvislosti s riešením konfliktu v Náhornom Karabachu, ktorý označil ako agresiu Azerbajdžanu voči Arménsku. Uviedol to počas stretnutia lídrov OZKB v arménskej metropole Jerevan, kam pricestoval aj ruský prezident Vladimir Putin. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Pašinjan v príhovore na zasadnutí spochybnil efektívnosť tejto bezpečnostnej aliancie šiestich krajín.

"Je deprimujúce, že členstvo Arménska v OZKB neodradilo Azerbajdžan od agresívnych činov," povedal arménsky premiér. Dodal, že členské krajiny OZKB doteraz nedospeli k rozhodnutiu ako reagovať na azerbajdžanskú agresiu proti Arménsku. "Tieto skutočnosti vážne poškodzujú imidž OZKB v našej krajine aj mimo nej," uviedol.

Rusko má v OZKB dominantné postavenie a dlhodobo vystupuje ako hlavný sprostredkovateľ v regióne južného Kaukazu.

Jerevan a Baku viedli už dve vojny o Náhorný Karabach – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 sa boje obnovili. Vyžiadali si vyše 280 životov a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Arménsko požiadalo v septembri OZKB o pomoc, jedinou reakciou bol prísľub vyslania pozorovateľov do krajiny. Pašinjan to dal do protikladu s rýchlym rozhodnutím OZKB vyslať vojakov do Kazachstanu počas januárových nepokojov.

Moskva riskuje stratu vplyvu v tejto oblasti pre svoju zložitú situáciu počas vojny na Ukrajine, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Jermak: Na Ukrajinu sa z Ruska vrátilo 36 vojnových zajatcov

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v stredu na Twitteri informoval, že v rámci výmeny vojnových zajatcov sa na Ukrajinu vrátilo zo zajatia v Rusku 36 ukrajinských občanov. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Jermak zverejnil na Twitteri aj fotografiu z návratu jedného civilistu a 35 príslušníkov ozbrojených síl.

Medzi zajatcami sú podľa Jermaka aj bojovníci z oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol a členovia národnej gardy, ktorých zajali v jadrovej elektrárni Černobyľ už v prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu.

Moskva v stredu oznámila, že v rámci dohodnutej výmeny sa z Ukrajiny vrátilo 35 ruských vojnových zajatcov, píše portál americkej stanice CNN.

Ruské ministerstvo obrany v oznámení uviedlo, že "boli v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve." Dodalo, že letecky ich dopravia do Moskvy na liečbu a rehabilitáciu v zariadeniach ruského ministerstva obrany. Všetci prepustení dostanú aj psychologickú pomoc.

Líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny Denis Pušilin už skôr na sociálnej sieti Telegram informoval, že Rusko a Ukrajina uskutočnili výmenu zajatcov podľa zásady "35 za 35".

"Medzi našimi prepustenými ľuďmi boli štyria z Doneckej ľudovej republiky a dvaja z Luhanskej ľudovej republiky," dodal, pričom spomenul aj druhú proruskú samozvanú republiku na východe Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Kirgizsko uvažuje o výstavbe jadrovej elektrárne s pomocou Ruska

Kirgizsko v stredu oznámilo, že skúma možnosť výstavby svojej prvej jadrovej elektrárne s pomocou Ruska, a to s cieľom vyriešiť častý nedostatok energie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Kirgizské ministerstvo energetiky oznámilo, že s dcérskou spoločnosťou ruského jadrového gigantu Rosatom "podpísali dokument o spolupráci", čo zvyšuje možnosť, že Moskva si posilní vplyv v tomto regióne. Podľa ministerstva sa dokument týka "prípravy štúdie uskutočniteľnosti výstavby jadrovej elektrárne s nízkym výkonom v Kirgizsku".

Rosatom uviedol, že Rusko a Kirgizsko sa dohodli na "rozvoji spolupráce" pri výstavbe elektrárne založenej na reaktore "RITM-200N", ktorý vyvinula iná dcérska spoločnosť Rosatomu.

Kirgizsko čelí pravidelným výpadkom elektrickej energie, keďže jeho sieť je na mnohých miestach zastaraná. Zdrojom energie sú takmer výlučne vodné elektrárne a niekoľko uhoľných elektrární.

Kirgizsko ako postsovietska republika zostáva ekonomicky aj vojensky blízka Rusku, ktoré zabezpečuje viac ako tretinu dovozu do tejto hornatej a vnútrozemskej krajiny.

Ochotu vybudovať svoje vlastné jadrové elektrárne naznačili nedávno aj Kazachstan a Uzbekistan.

Moskva sa snaží udržať si svoj vplyv v Strednej Ázii o ktorú majú záujem aj Čína, Turecko a západné krajiny. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval postsovietske krajiny v Strednej Ázii bohaté na prírodné zdroje, aby posilnili vzťahy s Ankarou, usilujúc sa využiť oslabenie Ruska, ktoré "uviazlo" vo svojej vojenskej agresii na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Treba rátať s ďalšími problémami pri tranzite ropy

Pre vojnovú činnosť na Ukrajine treba rátať s ďalšími problémami v dodávkach ropy. V súvislosti s prerušením tranzitu smerujúceho do Maďarska to v stredu na Facebooku vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"V dôsledku útokov na energetickú infraštruktúru boli poškodené systémy zásobovania elektrickou energiou zodpovedné za prevádzku ropovodu. Výpadky elektriny ovplyvňujú aj prevádzku ropovodu Družba," povedal minister. Poznamenal však, že poruchy priebežne odstraňujú a ubezpečil, že to nebude mať vplyv na zásobovanie Maďarska ropou.

Úsek ropovodu Družba na území Ukrajiny je čiastočne odstavený, v dôsledku čoho je prerušená dodávka ropy do Maďarska. Uviedol to v stredu server Index.hu s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu spoločnosti Transneft Igora Demina pre agentúru TASS.

Podľa servera ide o technickú poruchu a nie o následok vojnovej udalosti.

"Prečerpávanie bolo zastavené už pred troma dňami a odstavené bude ešte ďalší týždeň. Preprava cez prečerpávaciu stanicu Budkovce smerom do Českej republiky a na Slovensko nebola prerušená, pretože je tam uskladnené dostatočné množstvo na zabezpečenie dodávok," cituje server Demina.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas považuje dohodu s lekármi za jediné riešenie, KDH pripomína záujmy pacienta

Nič iné ako dohoda s lekármi nerieši aktuálnu situáciu s výpoveďami lekárov, myslí si podpredseda mimoparlamentného Hlasu-SD a poslanec Richard Raši. Členka mimoparlamentného KDH Monika Kolejáková považuje za nevyhnutné odložiť akékoľvek osobné animozity rokovacích strán a konečne sa dohodnúť v prospech pacienta.

Stabilizačný príspevok, ktorý zdravotníkom v stredu navrhol minister financií Igor Matovič (OĽaNO), nazval Raši ďalšou "atómovkou". "Na zvýšenie platov lekárov a ostatných zdravotníkov malo ísť 350 miliónov eur ročne, takto dostanú na tri roky 400 miliónov v hrubom. Teda približne toľko, koľko by dostávali navyše každý rok vo svojich výplatách," skonštatoval. Od decembra podľa neho vypukne v zdravotníctve najväčšia kríza za posledné roky.

KDH vyzýva vládu a Lekárske odborové združenie (LOZ), aby prestalo hazardovať so zdravím pacientov. "Z tohto kolotoča vyhlásení oboch rokovacích strán vyplýva jedno – dôsledky opäť budú pociťovať najmä pacienti," upozornila Kolejáková. Otvára sa podľa nej zásadná otázka, kto bude niesť zodpovednosť za neposkytnutie adekvátnej zdravotnej starostlivosti a v adekvátnom čase.

Vláda ponúka zdravotníkom, ktorí ostanú v nemocniciach, stabilizačný príspevok. Po stredajšom rokovaní ústredného krízového štábu o tom informovali premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO). Snaha o podpísanie memoranda s LOZ podľa premiéra nateraz stroskotala. Pokiaľ lekári naplnia hrozbu hromadných výpovedí, Lengvarský navrhne vláde zavedenie núdzového stavu od 1. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

USA oznámili nový balík pomoci Ukrajine za 400 miliónov dolárov

Spojené štáty v stredu oznámili nový balík pomoci pre Ukrajinu za 400 miliónov dolárov. Jeho súčasťou sú okrem zbraní a munície aj elektrické generátory.

Vyše 200 generátorov má "pomôcť naplniť potreby ukrajinských civilistov a armády po elektrine..., aby sa zmiernila záťaž na tamojšiu rozvodnú elektrickú sieť", uviedol tlačový tajomník Pentagónu brigádny generál Pat Ryder novinárom na palube amerického vojenského lietadla.

"Prispejeme k tomu, aby Ukrajinci mohli lepšie zvládať problémy, ktoré stále zažívajú vinou ruských útokov," dodal Ryder.

Rusko v poslednom období útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, takže milióny ľudí opakovane zažívajú výpadky elektriny.

V americkom balíku pomoci je aj munícia pre vyspelé systémy protivzdušnej obrany NASAMS, pre salvové raketomety HIMARS, ťažké guľomety s termovíznym zameriavačom na boj proti dronom a vyše 20 miliónov nábojov do ručných palebných zbraní, uviedol v oznámení Pentagón.

Vďaka najnovšiemu balíku dosiahne celková pomoc USA Ukrajine od nástupu prezidenta Joea Bidena do úradu (v januári 2021) hodnotu približne 19,7 miliardy dolárov, informovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.

"Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, ako bude treba, aby sa mohla brániť a byť za rokovacím stolom v čo najsilnejšej možnej pozícii, keď príde ten čas," napísal vo vyhlásení minister zahraničných vecí Antony Blinken.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.