Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nehammer potvrdil rakúsku podporu pre vstup Chorvátska do Schengenu

Rakúsko podporí snahu Chorvátska o vstup do schengenského priestoru, uviedol v stredu počas návštevy Záhrebu rakúsky kancelár Karl Nehammer. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry HINA.

Proti rozšíreniu Schengenu sa nedávno postavil rakúsky minister vnútra Gerhard Karner, čím vyvolal obavy, že Viedeň zablokuje vstup Chorvátska, naplánovaný na 1. januára 2023.

Chorvátsko sa spolu s Bulharskom a Rumunskom usiluje pridať ku krajinám schengenského priestoru. O žiadosti každej krajiny sa bude hlasovať jednotlivo a iba Bulharsko a Rumunsko sa môžu obávať rakúskeho veta, povedal Nehammer.

"Podporíme vstup Chorvátska do schengenského priestoru, ale budeme v tejto súvislosti kritizovať snahy Bulharska a Rumunska," povedal rakúsky kancelár po stretnutí s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom.

Karner vyjadril svoj nesúhlas s rozšírením schengenského priestoru, pretože v Rakúsku stúpa počet žiadateľov o azyl. Tento rok to bolo podľa jeho slov približne 100-tisíc migrantov, z ktorých 75-tisíc nebolo predtým zaregistrovaných v žiadnom z členských štátov EÚ.

Premiér Nehammer vyhlásil, že jeho minister chcel dať najavo, že "Schengen zjavne nefunguje a sú potrebné nové opatrenia".

"Chorvátsko si splnilo všetky svoje povinnosti, pretože vidíme, odkiaľ nelegálni migranti prichádzajú. Rumunsko a Bulharsko však majú problémy s ochranou svojich hraníc. Schengen má zmysel iba vtedy, ak sú vonkajšie hranice EÚ dobre chránené a my tak nemáme problémy," povedal Nehammer.

Plenkovič zdôraznil, že Chorvátsko ako člen Schengenu bude "súčasťou riešenia tohto problému, ale Chorvátsko samo osebe problém nepredstavuje".

Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci prijme konečné rozhodnutie o vstupe Chorvátska do schengenského priestoru na zasadnutí 8. a 9. decembra. Žiadosť Záhrebu už skôr podporili Európska komisia aj Európsky parlament.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: O úspechu "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine nemáme pochýb

Rusko verí v "úspech" svojej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas návštevy Arménska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"O budúcnosti a úspechu špeciálnej operácie niet pochýb," povedal Peskov. V arménskej metropole Jerevan sprevádza ruského prezidenta Vladimira Putina na stretnutí lídrov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).

V súvislosti s najnovším ruským raketovým útokom bude na žiadosť Kyjeva v stredu mimoriadne zasadať aj Bezpečnostná rada (BR) OSN. Na zasadnutí vystúpi prostredníctvom videokonferencie aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko podniká útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra. Rozsiahle výpadky elektriny hlásilo v stredu aj Moldavsko.

Peskov sa nevyjadril k stredajšiemu uzneseniu Európskeho parlamentu (EP), v ktorom europoslanci označili Rusko v súvislosti s agresiou na Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.

Na uznesenie EP však reagovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. "Navrhujem označiť Európsky parlament za sponzora idiotstva," napísala v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

Minúta  |  

Arménsky premiér kritizoval prístup OZKB k sporu o Náhorný Karabach

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v stredu kritizoval Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vedenú Ruskom v súvislosti s riešením konfliktu v Náhornom Karabachu, ktorý označil ako agresiu Azerbajdžanu voči Arménsku. Uviedol to počas stretnutia lídrov OZKB v arménskej metropole Jerevan, kam pricestoval aj ruský prezident Vladimir Putin. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Pašinjan v príhovore na zasadnutí spochybnil efektívnosť tejto bezpečnostnej aliancie šiestich krajín.

"Je deprimujúce, že členstvo Arménska v OZKB neodradilo Azerbajdžan od agresívnych činov," povedal arménsky premiér. Dodal, že členské krajiny OZKB doteraz nedospeli k rozhodnutiu ako reagovať na azerbajdžanskú agresiu proti Arménsku. "Tieto skutočnosti vážne poškodzujú imidž OZKB v našej krajine aj mimo nej," uviedol.

Rusko má v OZKB dominantné postavenie a dlhodobo vystupuje ako hlavný sprostredkovateľ v regióne južného Kaukazu.

Jerevan a Baku viedli už dve vojny o Náhorný Karabach – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 sa boje obnovili. Vyžiadali si vyše 280 životov a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Arménsko požiadalo v septembri OZKB o pomoc, jedinou reakciou bol prísľub vyslania pozorovateľov do krajiny. Pašinjan to dal do protikladu s rýchlym rozhodnutím OZKB vyslať vojakov do Kazachstanu počas januárových nepokojov.

Moskva riskuje stratu vplyvu v tejto oblasti pre svoju zložitú situáciu počas vojny na Ukrajine, píše Reuters.

(tasr)

Minúta  |  

Jermak: Na Ukrajinu sa z Ruska vrátilo 36 vojnových zajatcov

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v stredu na Twitteri informoval, že v rámci výmeny vojnových zajatcov sa na Ukrajinu vrátilo zo zajatia v Rusku 36 ukrajinských občanov. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Jermak zverejnil na Twitteri aj fotografiu z návratu jedného civilistu a 35 príslušníkov ozbrojených síl.

Medzi zajatcami sú podľa Jermaka aj bojovníci z oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol a členovia národnej gardy, ktorých zajali v jadrovej elektrárni Černobyľ už v prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu.

Moskva v stredu oznámila, že v rámci dohodnutej výmeny sa z Ukrajiny vrátilo 35 ruských vojnových zajatcov, píše portál americkej stanice CNN.

Ruské ministerstvo obrany v oznámení uviedlo, že "boli v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve." Dodalo, že letecky ich dopravia do Moskvy na liečbu a rehabilitáciu v zariadeniach ruského ministerstva obrany. Všetci prepustení dostanú aj psychologickú pomoc.

Líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny Denis Pušilin už skôr na sociálnej sieti Telegram informoval, že Rusko a Ukrajina uskutočnili výmenu zajatcov podľa zásady "35 za 35".

"Medzi našimi prepustenými ľuďmi boli štyria z Doneckej ľudovej republiky a dvaja z Luhanskej ľudovej republiky," dodal, pričom spomenul aj druhú proruskú samozvanú republiku na východe Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Kirgizsko uvažuje o výstavbe jadrovej elektrárne s pomocou Ruska

Kirgizsko v stredu oznámilo, že skúma možnosť výstavby svojej prvej jadrovej elektrárne s pomocou Ruska, a to s cieľom vyriešiť častý nedostatok energie. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Kirgizské ministerstvo energetiky oznámilo, že s dcérskou spoločnosťou ruského jadrového gigantu Rosatom "podpísali dokument o spolupráci", čo zvyšuje možnosť, že Moskva si posilní vplyv v tomto regióne. Podľa ministerstva sa dokument týka "prípravy štúdie uskutočniteľnosti výstavby jadrovej elektrárne s nízkym výkonom v Kirgizsku".

Rosatom uviedol, že Rusko a Kirgizsko sa dohodli na "rozvoji spolupráce" pri výstavbe elektrárne založenej na reaktore "RITM-200N", ktorý vyvinula iná dcérska spoločnosť Rosatomu.

Kirgizsko čelí pravidelným výpadkom elektrickej energie, keďže jeho sieť je na mnohých miestach zastaraná. Zdrojom energie sú takmer výlučne vodné elektrárne a niekoľko uhoľných elektrární.

Kirgizsko ako postsovietska republika zostáva ekonomicky aj vojensky blízka Rusku, ktoré zabezpečuje viac ako tretinu dovozu do tejto hornatej a vnútrozemskej krajiny.

Ochotu vybudovať svoje vlastné jadrové elektrárne naznačili nedávno aj Kazachstan a Uzbekistan.

Moskva sa snaží udržať si svoj vplyv v Strednej Ázii o ktorú majú záujem aj Čína, Turecko a západné krajiny. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval postsovietske krajiny v Strednej Ázii bohaté na prírodné zdroje, aby posilnili vzťahy s Ankarou, usilujúc sa využiť oslabenie Ruska, ktoré "uviazlo" vo svojej vojenskej agresii na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Szijjártó: Treba rátať s ďalšími problémami pri tranzite ropy

Pre vojnovú činnosť na Ukrajine treba rátať s ďalšími problémami v dodávkach ropy. V súvislosti s prerušením tranzitu smerujúceho do Maďarska to v stredu na Facebooku vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"V dôsledku útokov na energetickú infraštruktúru boli poškodené systémy zásobovania elektrickou energiou zodpovedné za prevádzku ropovodu. Výpadky elektriny ovplyvňujú aj prevádzku ropovodu Družba," povedal minister. Poznamenal však, že poruchy priebežne odstraňujú a ubezpečil, že to nebude mať vplyv na zásobovanie Maďarska ropou.

Úsek ropovodu Družba na území Ukrajiny je čiastočne odstavený, v dôsledku čoho je prerušená dodávka ropy do Maďarska. Uviedol to v stredu server Index.hu s odvolaním sa na vyjadrenie hovorcu spoločnosti Transneft Igora Demina pre agentúru TASS.

Podľa servera ide o technickú poruchu a nie o následok vojnovej udalosti.

"Prečerpávanie bolo zastavené už pred troma dňami a odstavené bude ešte ďalší týždeň. Preprava cez prečerpávaciu stanicu Budkovce smerom do Českej republiky a na Slovensko nebola prerušená, pretože je tam uskladnené dostatočné množstvo na zabezpečenie dodávok," cituje server Demina.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.