24. novembra 2022 | 7:55

Minúta | 24. novembra 2022 | 7:55

Rezignácia ruského predstaviteľa odblokovala kľúčový výbor UNESCO

Rezignáciou ruského veľvyslanca pri Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) sa skončí patová situácia vo Výbore svetového dedičstva, ktorému predsedal. Výbor je poverený ochranou kultúrnych pamiatok na svete, informuje v stredu TASR na základe správy agentúry AFP.

Výbor zodpovedný za priraďovanie pamiatok na Zoznam svetového dedičstva UNESCO už niekoľko mesiacov nebol schopný fungovať v dôsledku medzinárodnej reakcie na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu.

"Mám tú česť vás informovať o ukončení svojej misie stáleho delegáta Ruskej federácie pri UNESCO," uviedol ruský veľvyslanec Alexandr Kuznecov v liste adresovanom členom Výboru svetového dedičstva, ktorý k nahliadnutiu získala AFP. Nemenovaný diplomat OSN následne pre túto agentúru potvrdil, že Kuznecovovo odstúpenie z funkcie umožní výboru "rýchlo vymenovať nového predsedu" a obnoviť jeho aktivity".

Pozícia Ruska ako predsedu výboru vyvolala medzi jeho ostatnými členmi protesty po tom, čo Moskva presne pred deviatimi mesiacmi – 24. februára – vojensky napadla Ukrajinu. Výbor sa mal v júni tohto roka stretnúť v ruskom meste Kazaň, 46 jeho členských krajín vrátane Francúzska a Británie však schôdzku bojkotovalo.

Z pravidiel UNESCO vyplýva, že náhradníkov za odstupujúceho predsedu výboru menuje krajina, ktorá nasleduje v abecednom poradí v angličtine, spresňuje AFP. V tomto prípade to bude Saudská Arábia, ktorá by mala v nasledujúcich dňoch podľa očakávania oznámiť, či predsedníctvo vo výbore prevezme.

UNESCO uviedla, že v nadchádzajúcich týždňoch sa uskutoční mimoriadna schôdzka, na ktorom sa určí dátum i miesto jej ďalšieho pravidelného zasadnutia. Očakáva sa, že to bude v prvej polovici roku 2023.

24. novembra 2022 | 5:36

Minúta | 24. novembra 2022 | 5:36

Borrell: Kosovo a Srbsko dosiahli dohodu, ktorá ukončí spor o poznávacie značky

Kosovo a Srbsko dospeli v stredu k dohode zameranej na ukončenie ich takmer dvojročného sporu týkajúceho sa poznávacích značiek vozidiel. Oznámil to v stredu neskoro večer Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell.

"Máme dohodu," napísal Borrell na Twitteri po rokovaniach v Bruseli. Dohodu sprostredkovala Európska únia. "S veľkým potešením oznamujem, že hlavní vyjednávači z Kosova a Srbska sa s pomocou EÚ dohodli na opatreniach zameraných na to, aby sa vyhli ďalšej eskalácii a aby sa plne sústredili na návrh na normalizáciu vzájomných vzťahov," uviedol ďalej šéf diplomacie EÚ.

Za "namáhavú prácu" vedúcu k dosiahnutiu dohody poďakoval Borrell obom zúčastneným stranám aj osobitnému predstaviteľovi EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslavovi Lajčákovi, ktorý ich rokovaniam predsedal.

Kosovo plánovalo začať od štvrtka pokutovať vodičov, ktorí si na vozidlách ešte nevymenili srbské poznávacie značky za kosovské. Pokuty sa mali podľa odhadov týkať približne 10-tisíc vodičov.

Predošlý pokus o dosiahnutie urovnania tohto sporu zlyhal v pondelok. Kosovský premiér Albin Kurti a srbský prezident Aleksandar Vučič vtedy nedokázali dospieť k dohode. Priština však následne oznámila, že sa na žiadosť USA rozhodla o ďalších 48 hodín odložiť udeľovanie pokút, s ktorým chcela začať už od utorka.

"Srbsko prestane vydávať poznávacie značky s označením kosovských miest a Kosovo zastaví ďalšie kroky súvisiace s preregistráciou vozidiel," napísal Borrell na margo v stredu dosiahnutej dohody. Dodal, že v najbližších dňoch pozve obe strany na rokovania o ďalších krokoch zameraných na normalizáciu ich vzťahov.

Dohodu privítali aj Spojené štáty. Obe krajiny zároveň vyzvali, aby sa ďalej snažili o normalizáciu vzájomných vzťahov. "Obe strany dnes s podporou EÚ urobili obrovský krok smerom k zabezpečeniu mieru a stability v celom regióne," uviedol v stredu hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price.

Spor okolo evidenčných čísel vozidiel spôsoboval napätie medzi oboma krajinami takmer dva roky.
Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú vyhlásilo Kosovo v roku 2008, a zhruba 50-tisíc Srbov žijúcich na severe tejto bývalej srbskej provincie považuje za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu.

Napätie sa vyostrilo po tom, ako Priština v júni schválila zákon, podľa ktorého musia Srbi vymeniť staré evidenčné čísla – spred vojny z rokov 1998 – 1999, ktorá viedla k nezávislosti – za nové, vydávané kosovskými úradmi. Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tejto legislatívnej normy až na 1. novembra. Následne niekoľkokrát posunulo aj samotný začiatok pokutovania vodičov, ktorí si evidenčné čísla svojich vozidiel nezmenili.

Na protest proti predmetnému zákonu dali v priebehu novembra výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamastencov patriacich k srbskej menšine v Kosove. Dosiaľ nie je zrejmé, či sa teraz do práce budú môcť vrátiť.

(tasr)

24. novembra 2022 | 1:01

Minúta | 24. novembra 2022 | 1:01

Poľsko žiada Nemecko, aby jemu ponúkané systémy Patriot dalo radšej Ukrajine

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu oznámil, že požiadal Nemecko, aby dodalo Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré ponúklo Poľsku. Informuje o tom správa agentúry PAP.

Berlín ponúkol Varšave zmienené obranné systémy po minulotýždňovom dopade rakety v poľskej obci Przewodów pri hraniciach s Ukrajinou, pri ktorom prišlo o život dve osoby.

Podľa Varšavy aj NATO na Przewodów zrejme dopadla raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu však Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi.

"Po ďalších raketových útokoch Ruska (na Ukrajinu) som požiadal nemeckú stranu, aby odovzdala Ukrajine batérie Patriot, ktoré ponúkla Poľsku, a rozmiestnila ich na ich (ukrajinských) západných hraniciach," napísal Blaszczak na Twitteri.

"Ukrajine to pomôže zabrániť ďalším obetiam na životoch ako aj výpadkom prúdu a zvýši to tiež bezpečnosť na našich východných hraniciach," dodal poľský minister.

Takýto krok korešponduje s postojom, aký už skôr v stredu vyslovil líder poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. Ten v rozhovore pre agentúru PAP privítal ponuku Nemecka týkajúcu sa Patriotov. Zároveň však uviedol, že tieto systémy by mali lepšie využitie na západnej Ukrajine, kde by ich nasadenie bolo osožnejšie aj pre bezpečnosť samotného Poľska.

(tasr)

24. novembra 2022 | 0:17

Minúta | 24. novembra 2022 | 0:17

Nemecký prezident chce, aby 40 percent štátnych vyznamenaní dostávali ženy

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier zaviedol v stredu kvótu, podľa ktorej majú najmenej 40 percent štátnych vyznamenaní Rad za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko získať ženy.

"Ženy dosahujú v našej spoločnosti veľké veci. Či už v združeniach, firmách, na univerzitách alebo v kultúre – ženy zabezpečujú súdržnosť, ľudskosť, pokrok a kreativitu. Patrí im za to vďaka, ale aj viditeľnejšie uznanie," povedal Steinmeier. Zároveň vyzval občanov, aby na toto ocenenie nominovali viac žien, napísala nemecká spravodajská stanica Deutsche Welle (DW).

Ako uviedla kancelária nemeckého prezidenta, ženám je udeľovaná len asi tretina nemeckých štátnych vyznamenaní, hoci sú v spoločnosti zastúpené rovnako ako muži.

"Toto vyznamenanie (Rad za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko) je spôsob, ako oceniť vynikajúcu službu našej komunite," uviedol prezident. Zavedenie kvóty je podľa jeho slov spôsob, "ako dať viacerým ženám uznanie, ktoré si zaslúžia".

Každý nemecký občan môže na nemecké štátne vyznamenanie nominovať ktoréhokoľvek spoluobčana. Návrhy preskúmavajú jednotlivé spolkové krajiny, ktoré potom môžu jednotlivé nominácie postúpiť prezidentovi.

(tasr)

23. 11. 2022

23. novembra 2022 | 21:23

Minúta | 23. novembra 2022 | 21:23

Nehammer potvrdil rakúsku podporu pre vstup Chorvátska do Schengenu

Rakúsko podporí snahu Chorvátska o vstup do schengenského priestoru, uviedol v stredu počas návštevy Záhrebu rakúsky kancelár Karl Nehammer. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry HINA.

Proti rozšíreniu Schengenu sa nedávno postavil rakúsky minister vnútra Gerhard Karner, čím vyvolal obavy, že Viedeň zablokuje vstup Chorvátska, naplánovaný na 1. januára 2023.

Chorvátsko sa spolu s Bulharskom a Rumunskom usiluje pridať ku krajinám schengenského priestoru. O žiadosti každej krajiny sa bude hlasovať jednotlivo a iba Bulharsko a Rumunsko sa môžu obávať rakúskeho veta, povedal Nehammer.

"Podporíme vstup Chorvátska do schengenského priestoru, ale budeme v tejto súvislosti kritizovať snahy Bulharska a Rumunska," povedal rakúsky kancelár po stretnutí s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom.

Karner vyjadril svoj nesúhlas s rozšírením schengenského priestoru, pretože v Rakúsku stúpa počet žiadateľov o azyl. Tento rok to bolo podľa jeho slov približne 100-tisíc migrantov, z ktorých 75-tisíc nebolo predtým zaregistrovaných v žiadnom z členských štátov EÚ.

Premiér Nehammer vyhlásil, že jeho minister chcel dať najavo, že "Schengen zjavne nefunguje a sú potrebné nové opatrenia".

"Chorvátsko si splnilo všetky svoje povinnosti, pretože vidíme, odkiaľ nelegálni migranti prichádzajú. Rumunsko a Bulharsko však majú problémy s ochranou svojich hraníc. Schengen má zmysel iba vtedy, ak sú vonkajšie hranice EÚ dobre chránené a my tak nemáme problémy," povedal Nehammer.

Plenkovič zdôraznil, že Chorvátsko ako člen Schengenu bude "súčasťou riešenia tohto problému, ale Chorvátsko samo osebe problém nepredstavuje".

Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci prijme konečné rozhodnutie o vstupe Chorvátska do schengenského priestoru na zasadnutí 8. a 9. decembra. Žiadosť Záhrebu už skôr podporili Európska komisia aj Európsky parlament.

(tasr)

23. novembra 2022 | 20:56

Minúta | 23. novembra 2022 | 20:56

Peskov: O úspechu "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine nemáme pochýb

Rusko verí v "úspech" svojej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas návštevy Arménska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"O budúcnosti a úspechu špeciálnej operácie niet pochýb," povedal Peskov. V arménskej metropole Jerevan sprevádza ruského prezidenta Vladimira Putina na stretnutí lídrov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).

V súvislosti s najnovším ruským raketovým útokom bude na žiadosť Kyjeva v stredu mimoriadne zasadať aj Bezpečnostná rada (BR) OSN. Na zasadnutí vystúpi prostredníctvom videokonferencie aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko podniká útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra. Rozsiahle výpadky elektriny hlásilo v stredu aj Moldavsko.

Peskov sa nevyjadril k stredajšiemu uzneseniu Európskeho parlamentu (EP), v ktorom europoslanci označili Rusko v súvislosti s agresiou na Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.

Na uznesenie EP však reagovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. "Navrhujem označiť Európsky parlament za sponzora idiotstva," napísala v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

23. novembra 2022 | 20:53

Minúta | 23. novembra 2022 | 20:53

Arménsky premiér kritizoval prístup OZKB k sporu o Náhorný Karabach

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v stredu kritizoval Organizáciu Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) vedenú Ruskom v súvislosti s riešením konfliktu v Náhornom Karabachu, ktorý označil ako agresiu Azerbajdžanu voči Arménsku. Uviedol to počas stretnutia lídrov OZKB v arménskej metropole Jerevan, kam pricestoval aj ruský prezident Vladimir Putin. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Pašinjan v príhovore na zasadnutí spochybnil efektívnosť tejto bezpečnostnej aliancie šiestich krajín.

"Je deprimujúce, že členstvo Arménska v OZKB neodradilo Azerbajdžan od agresívnych činov," povedal arménsky premiér. Dodal, že členské krajiny OZKB doteraz nedospeli k rozhodnutiu ako reagovať na azerbajdžanskú agresiu proti Arménsku. "Tieto skutočnosti vážne poškodzujú imidž OZKB v našej krajine aj mimo nej," uviedol.

Rusko má v OZKB dominantné postavenie a dlhodobo vystupuje ako hlavný sprostredkovateľ v regióne južného Kaukazu.

Jerevan a Baku viedli už dve vojny o Náhorný Karabach – jednu v 90. rokoch a druhú v roku 2020. Začiatkom septembra 2022 sa boje obnovili. Vyžiadali si vyše 280 životov a zastavilo ich až prímerie sprostredkované Spojenými štátmi.

Arménsko požiadalo v septembri OZKB o pomoc, jedinou reakciou bol prísľub vyslania pozorovateľov do krajiny. Pašinjan to dal do protikladu s rýchlym rozhodnutím OZKB vyslať vojakov do Kazachstanu počas januárových nepokojov.

Moskva riskuje stratu vplyvu v tejto oblasti pre svoju zložitú situáciu počas vojny na Ukrajine, píše Reuters.

(tasr)

23. novembra 2022 | 20:31

Minúta | 23. novembra 2022 | 20:31

Jermak: Na Ukrajinu sa z Ruska vrátilo 36 vojnových zajatcov

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v stredu na Twitteri informoval, že v rámci výmeny vojnových zajatcov sa na Ukrajinu vrátilo zo zajatia v Rusku 36 ukrajinských občanov. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian.

Jermak zverejnil na Twitteri aj fotografiu z návratu jedného civilistu a 35 príslušníkov ozbrojených síl.

Medzi zajatcami sú podľa Jermaka aj bojovníci z oceliarní Azovstaľ v juhoukrajinskom prístavnom meste Mariupol a členovia národnej gardy, ktorých zajali v jadrovej elektrárni Černobyľ už v prvých dňoch ruskej invázie na Ukrajinu.

Moskva v stredu oznámila, že v rámci dohodnutej výmeny sa z Ukrajiny vrátilo 35 ruských vojnových zajatcov, píše portál americkej stanice CNN.

Ruské ministerstvo obrany v oznámení uviedlo, že "boli v zajatí v smrteľnom nebezpečenstve." Dodalo, že letecky ich dopravia do Moskvy na liečbu a rehabilitáciu v zariadeniach ruského ministerstva obrany. Všetci prepustení dostanú aj psychologickú pomoc.

Líder samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na východe Ukrajiny Denis Pušilin už skôr na sociálnej sieti Telegram informoval, že Rusko a Ukrajina uskutočnili výmenu zajatcov podľa zásady "35 za 35".

"Medzi našimi prepustenými ľuďmi boli štyria z Doneckej ľudovej republiky a dvaja z Luhanskej ľudovej republiky," dodal, pričom spomenul aj druhú proruskú samozvanú republiku na východe Ukrajiny.

(tasr)