Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Borrell: Kosovo a Srbsko dosiahli dohodu, ktorá ukončí spor o poznávacie značky

Kosovo a Srbsko dospeli v stredu k dohode zameranej na ukončenie ich takmer dvojročného sporu týkajúceho sa poznávacích značiek vozidiel. Oznámil to v stredu neskoro večer Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku Josep Borrell.

"Máme dohodu," napísal Borrell na Twitteri po rokovaniach v Bruseli. Dohodu sprostredkovala Európska únia. "S veľkým potešením oznamujem, že hlavní vyjednávači z Kosova a Srbska sa s pomocou EÚ dohodli na opatreniach zameraných na to, aby sa vyhli ďalšej eskalácii a aby sa plne sústredili na návrh na normalizáciu vzájomných vzťahov," uviedol ďalej šéf diplomacie EÚ.

Za "namáhavú prácu" vedúcu k dosiahnutiu dohody poďakoval Borrell obom zúčastneným stranám aj osobitnému predstaviteľovi EÚ pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou Miroslavovi Lajčákovi, ktorý ich rokovaniam predsedal.

Kosovo plánovalo začať od štvrtka pokutovať vodičov, ktorí si na vozidlách ešte nevymenili srbské poznávacie značky za kosovské. Pokuty sa mali podľa odhadov týkať približne 10-tisíc vodičov.

Predošlý pokus o dosiahnutie urovnania tohto sporu zlyhal v pondelok. Kosovský premiér Albin Kurti a srbský prezident Aleksandar Vučič vtedy nedokázali dospieť k dohode. Priština však následne oznámila, že sa na žiadosť USA rozhodla o ďalších 48 hodín odložiť udeľovanie pokút, s ktorým chcela začať už od utorka.

"Srbsko prestane vydávať poznávacie značky s označením kosovských miest a Kosovo zastaví ďalšie kroky súvisiace s preregistráciou vozidiel," napísal Borrell na margo v stredu dosiahnutej dohody. Dodal, že v najbližších dňoch pozve obe strany na rokovania o ďalších krokoch zameraných na normalizáciu ich vzťahov.

Dohodu privítali aj Spojené štáty. Obe krajiny zároveň vyzvali, aby sa ďalej snažili o normalizáciu vzájomných vzťahov. "Obe strany dnes s podporou EÚ urobili obrovský krok smerom k zabezpečeniu mieru a stability v celom regióne," uviedol v stredu hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price.

Spor okolo evidenčných čísel vozidiel spôsoboval napätie medzi oboma krajinami takmer dva roky.
Srbsko neuznáva nezávislosť, ktorú vyhlásilo Kosovo v roku 2008, a zhruba 50-tisíc Srbov žijúcich na severe tejto bývalej srbskej provincie považuje za svoje hlavné mesto Belehrad, nie Prištinu.

Napätie sa vyostrilo po tom, ako Priština v júni schválila zákon, podľa ktorého musia Srbi vymeniť staré evidenčné čísla – spred vojny z rokov 1998 – 1999, ktorá viedla k nezávislosti – za nové, vydávané kosovskými úradmi. Pod tlakom EÚ a USA však Kosovo odložilo implementáciu tejto legislatívnej normy až na 1. novembra. Následne niekoľkokrát posunulo aj samotný začiatok pokutovania vodičov, ktorí si evidenčné čísla svojich vozidiel nezmenili.

Na protest proti predmetnému zákonu dali v priebehu novembra výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamastencov patriacich k srbskej menšine v Kosove. Dosiaľ nie je zrejmé, či sa teraz do práce budú môcť vrátiť.

(tasr)

Minúta  |  

Na väčšine územia Moldavska sa obnovili dodávky elektriny

Na väčšine územia Moldavska sa do stredajšieho neskorého večera podarilo obnoviť dodávky elektriny, ktorých výpadok spôsobili ruské útoky v susednej Ukrajine.

Informuje o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa vyjadrenia miestnych predstaviteľov. Bez prúdu sa v dôsledku ruských útokov ocitla v stredu veľká časť Ukrajiny a tiež zhruba polovica Moldavska.

Moldavský vicepremiér Andrei Spinu, ktorý zastáva aj post ministra infraštruktúry, v stredu večer informoval, že na severe Moldavska boli dodávky elektriny obnovené v plnom rozsahu.

Moldavská energetická spoločnosť Premier Energy, ktorá zásobuje strednú a južnú časť krajiny, oznámila, že v týchto častiach krajiny sa elektrický prúd obnovil na 90 percent.

Obnovenie dodávok elektriny oznámil aj moldavský odštiepenecký región Podnestersko podporovaný Ruskom.

Vicepremiér Spinu tiež povedal, že v stredu sa v podstate zopakovala situácia z 15. novembra, keď Moldavsko taktiež utrpelo výpadky prúdu v dôsledku ruských raketových útokov na Ukrajine.

Postsovietske Moldavsko patrí medzi najchudobnejšie európske krajiny a má spoločnú hranicu s Ukrajinou a tiež s Rumunskom, ktoré je členským štátom EÚ. Moldavská prozápadná vláda ruskú inváziu na Ukrajinu odsudzuje.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko žiada Nemecko, aby jemu ponúkané systémy Patriot dalo radšej Ukrajine

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu oznámil, že požiadal Nemecko, aby dodalo Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré ponúklo Poľsku. Informuje o tom správa agentúry PAP.

Berlín ponúkol Varšave zmienené obranné systémy po minulotýždňovom dopade rakety v poľskej obci Przewodów pri hraniciach s Ukrajinou, pri ktorom prišlo o život dve osoby.

Podľa Varšavy aj NATO na Przewodów zrejme dopadla raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu však Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi.

"Po ďalších raketových útokoch Ruska (na Ukrajinu) som požiadal nemeckú stranu, aby odovzdala Ukrajine batérie Patriot, ktoré ponúkla Poľsku, a rozmiestnila ich na ich (ukrajinských) západných hraniciach," napísal Blaszczak na Twitteri.

"Ukrajine to pomôže zabrániť ďalším obetiam na životoch ako aj výpadkom prúdu a zvýši to tiež bezpečnosť na našich východných hraniciach," dodal poľský minister.

Takýto krok korešponduje s postojom, aký už skôr v stredu vyslovil líder poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski. Ten v rozhovore pre agentúru PAP privítal ponuku Nemecka týkajúcu sa Patriotov. Zároveň však uviedol, že tieto systémy by mali lepšie využitie na západnej Ukrajine, kde by ich nasadenie bolo osožnejšie aj pre bezpečnosť samotného Poľska.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecký prezident chce, aby 40 percent štátnych vyznamenaní dostávali ženy

Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier zaviedol v stredu kvótu, podľa ktorej majú najmenej 40 percent štátnych vyznamenaní Rad za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko získať ženy.

"Ženy dosahujú v našej spoločnosti veľké veci. Či už v združeniach, firmách, na univerzitách alebo v kultúre – ženy zabezpečujú súdržnosť, ľudskosť, pokrok a kreativitu. Patrí im za to vďaka, ale aj viditeľnejšie uznanie," povedal Steinmeier. Zároveň vyzval občanov, aby na toto ocenenie nominovali viac žien, napísala nemecká spravodajská stanica Deutsche Welle (DW).

Ako uviedla kancelária nemeckého prezidenta, ženám je udeľovaná len asi tretina nemeckých štátnych vyznamenaní, hoci sú v spoločnosti zastúpené rovnako ako muži.

"Toto vyznamenanie (Rad za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko) je spôsob, ako oceniť vynikajúcu službu našej komunite," uviedol prezident. Zavedenie kvóty je podľa jeho slov spôsob, "ako dať viacerým ženám uznanie, ktoré si zaslúžia".

Každý nemecký občan môže na nemecké štátne vyznamenanie nominovať ktoréhokoľvek spoluobčana. Návrhy preskúmavajú jednotlivé spolkové krajiny, ktoré potom môžu jednotlivé nominácie postúpiť prezidentovi.

(tasr)

Minúta  |  

Nehammer potvrdil rakúsku podporu pre vstup Chorvátska do Schengenu

Rakúsko podporí snahu Chorvátska o vstup do schengenského priestoru, uviedol v stredu počas návštevy Záhrebu rakúsky kancelár Karl Nehammer. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry HINA.

Proti rozšíreniu Schengenu sa nedávno postavil rakúsky minister vnútra Gerhard Karner, čím vyvolal obavy, že Viedeň zablokuje vstup Chorvátska, naplánovaný na 1. januára 2023.

Chorvátsko sa spolu s Bulharskom a Rumunskom usiluje pridať ku krajinám schengenského priestoru. O žiadosti každej krajiny sa bude hlasovať jednotlivo a iba Bulharsko a Rumunsko sa môžu obávať rakúskeho veta, povedal Nehammer.

"Podporíme vstup Chorvátska do schengenského priestoru, ale budeme v tejto súvislosti kritizovať snahy Bulharska a Rumunska," povedal rakúsky kancelár po stretnutí s chorvátskym premiérom Andrejom Plenkovičom.

Karner vyjadril svoj nesúhlas s rozšírením schengenského priestoru, pretože v Rakúsku stúpa počet žiadateľov o azyl. Tento rok to bolo podľa jeho slov približne 100-tisíc migrantov, z ktorých 75-tisíc nebolo predtým zaregistrovaných v žiadnom z členských štátov EÚ.

Premiér Nehammer vyhlásil, že jeho minister chcel dať najavo, že "Schengen zjavne nefunguje a sú potrebné nové opatrenia".

"Chorvátsko si splnilo všetky svoje povinnosti, pretože vidíme, odkiaľ nelegálni migranti prichádzajú. Rumunsko a Bulharsko však majú problémy s ochranou svojich hraníc. Schengen má zmysel iba vtedy, ak sú vonkajšie hranice EÚ dobre chránené a my tak nemáme problémy," povedal Nehammer.

Plenkovič zdôraznil, že Chorvátsko ako člen Schengenu bude "súčasťou riešenia tohto problému, ale Chorvátsko samo osebe problém nepredstavuje".

Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci prijme konečné rozhodnutie o vstupe Chorvátska do schengenského priestoru na zasadnutí 8. a 9. decembra. Žiadosť Záhrebu už skôr podporili Európska komisia aj Európsky parlament.

(tasr)

Minúta  |  

Peskov: O úspechu "špeciálnej vojenskej operácie" na Ukrajine nemáme pochýb

Rusko verí v "úspech" svojej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov počas návštevy Arménska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

"O budúcnosti a úspechu špeciálnej operácie niet pochýb," povedal Peskov. V arménskej metropole Jerevan sprevádza ruského prezidenta Vladimira Putina na stretnutí lídrov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB).

V súvislosti s najnovším ruským raketovým útokom bude na žiadosť Kyjeva v stredu mimoriadne zasadať aj Bezpečnostná rada (BR) OSN. Na zasadnutí vystúpi prostredníctvom videokonferencie aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko podniká útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru od októbra. Rozsiahle výpadky elektriny hlásilo v stredu aj Moldavsko.

Peskov sa nevyjadril k stredajšiemu uzneseniu Európskeho parlamentu (EP), v ktorom europoslanci označili Rusko v súvislosti s agresiou na Ukrajine za štát podporujúci terorizmus.

Na uznesenie EP však reagovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. "Navrhujem označiť Európsky parlament za sponzora idiotstva," napísala v príspevku na sociálnej sieti Telegram.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.