Preskočiť na obsah
  |  

V 47-mich obciach si zopakujú komunálne voľby, vyhlásili ich na 25. marca

Doplňujúce komunálne voľby sa budú konať 25. marca 2023.

Starostu a poslancov si budú voliči vyberať v 47 obciach, v ktorých sa 29. októbra voľby nekonali alebo sa z rôznych dôvodov musia voľby opakovať. Termín vyhlásil predseda Národnej rady SR Boris Kollár. Rozhodnutie o vyhlásení volieb zverejnili na legislatívno-právnom portáli Slov-Lex.

Ministerstvo vnútra už skôr avizovalo, že nové voľby sa budú konať v obciach, kde sa na jeseň vôbec nekonali, prípadne nebol zvolený starosta z dôvodu rovnosti hlasov, alebo sa kandidát vzdal a nebol zvolený dostatočný počet poslancov.

Starostu i poslancov budú voliť v obciach Krušovce, Veľké Borové, Ratkovo, Michalková, Brezovec, Harakovce, Pongrácovce, Jakušovce a Dobroslava.

Starostu si majú vyberať v obciach Domadice, Moškovec, Ondrašová, Točnica, Terany, Habura, Nechválova Polianka, Chmiňany, Starina, Šarišské Bohdanovce a Miková.

Vo zvyšných obciach si budú občania vo voľbách vyberať poslancov obecného zastupiteľstva. Ide o obce Studienka, Doľany, Šintava, Prašník, Brodské, Pastuchov, Slatinka nad Bebravou, Rudnianska Lehota, Sebedražie, Čab, Chrabrany, Lužany, Blažovce, Jazernica, Karlová, Žabokreky, Lietavská Svinná-Babkov, Baláže, Poniky, Petrovce, Lukavica, Slatinské Lazy, Nevoľné, Lažany, Hraničné, Čižatice a Hrhov.

(tasr)

  |  

EEA: Znečistený vzduch prispel k predčasnému úmrtiu 238-tisíc obyvateľov eurobloku

Znečistenie vzduchu jemnými prachovými časticami viedlo v roku 2020 k predčasnému úmrtiu 238-tisíc obyvateľov Európskej únie. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o mierny nárast, čo však môže súvisieť i s chorobou covid. V noci na štvrtok na to upozornila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA). Informuje o tom agentúra AFP.

Jemné prachové častice PM2,5 štandardne vznikajú ako vedľajší produkt výfukových plynov áut či uhoľných elektrární. Sú veľmi malé, čo im umožňuje prenikať do dýchacieho systému a následne zvyšovať riziko vzniku zápalu priedušiek, astmy či iných respiračných ochorení.

EEA tiež uvádza, že nadmerné vystavovanie sa oxidu dusičitému, ktoré bolo v roku 2020 vyššie než úroveň odporúčaná Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), spôsobilo predčasnú smrť 49-tisíc obyvateľov EÚ. Podobne tiež vystavovanie sa časticiam ozónu, pre ktoré v Únii predčasne zomrelo 24-tisíc osôb.

"Ak porovnáme údaje za roky 2019 a 2020, počet úmrtí vyvolaných časticami PM2,5 narástol, avšak úmrtia spôsobené oxidom dusičitým a ozónom poklesli," uviedla agentúra. Dodala, že hoci sa koncentrácia PM2,5 znížila, ľudia s pľúcnymi ochoreniami súvisiacimi so znečisteným vzduchom často zomreli v dôsledku nákazy novým druhom koronavírusu, vírusom SARS-CoV-2.

Agentúra AFP pripomína, že EÚ chce do roka 2030 znížiť predčasné úmrtia súvisiace s vystavením sa jemným prachovým časticiam o 55 percent – v porovnaní s rokom 2005. EEA dodáva, že ak budú tieto úmrtia celkovo klesať takým tempom, ako doteraz, tento cieľ by sa mohlo podariť dosiahnuť ešte skôr než v roku 2030.

Podľa WHO spôsobuje znečistenie vzduchu na celom svete každoročne sedem milión úmrtí, podobne ako fajčenie či nesprávna životospráva.

(tasr)

  |  

USA majú údajne obavy, že Rusko by na Ukrajine mohlo použiť chemické zbrane

Predstavitelia americkej administratívy sa obávajú, že ak ruská armáda bude na frontoch Ukrajiny prehrávať aj naďalej, Rusko by proti Ukrajine mohlo použiť chemické zbrane. Podľa rozhlasovej stanice Rádio Sloboda (RFE/RL) o tom vo svojom spravodajstve napísal časopis Politico.

Vo svojom článku sa Politico odvoláva na šiestich nemenovaných predstaviteľov administratívy prezidenta USA Joea Bidena a ministerstva obrany USA.

Washington sa podľa týchto zdrojov domnieva, že ruský prezident Vladimir Putin sa môže uchýliť k zbraniam chemickým – a nie k jadrovým, pred ktorých nasadením do vojny na Ukrajine ho už predtým americkí predstavitelia varovali.

Spojené štáty údajne diskutujú so spojencami o potrebe pripraviť sa na takýto vývoj a mobilizovať zdroje a investície do výroby systémov na detegovanie použitia nebezpečných chemických látok. Politico však zároveň zdôrazňuje, že americká rozviedka nateraz nemá poznatky o príprave chemického útoku zo strany Ruska.

Americká Národná bezpečnostná rada (NSC) odmietla tvrdenia magazínu Politico komentovať.
V prípade, že by sa Rusko predsa len rozhodlo použiť chemické zbrane, podľa predstaviteľov USA s najväčšou pravdepodobnosťou nepôjde o ich otvorené a demonštratívne použitie – môžu byť použité látky, ktoré sa v následnej analýze ťažko dokazujú.

RFE/RL súčasne pripomenula, že Rusko popiera, že má chemické zbrane.

Nezávislí vyšetrovatelia a západné krajiny však tvrdia, že ruské tajné služby – zrejme na príkaz kremeľského vedenia – použili nervovoparalytickú látku typu novičok pri niekoľkých pokusoch o atentát na "nepohodlné osoby" vrátane opozičného politika Alexeja Navaľného. Ruské úrady tieto tvrdenia popierajú.

Politico poznamenal, že Rusko je spájané aj s použitím chemických zbraní v Sýrii: USA svojho času obvinili Moskvu, že pomáha sýrskej vláde zahladiť dôkazy o používaní zakázanej munície počas občianskej vojny v Sýrii.

Moskva zasa opakovane obvinila Ukrajinu a západné krajiny z prípravy provokácií s použitím zbraní hromadného ničenia – takzvanej špinavej bomby a chemických či biologických zbraní. Pre tieto svoje tvrdenia však Rusko dôkazy neposkytlo.

Politico pripomína, že Pentagón tento rok na jeseň vyslal do krajín východnej Európy tímy, aby preverili pripravenosť na implementáciu štandardných postupov v prípade chemickej alebo biologickej hrozby.
Medzitým Spojené štáty v rámci bezpečnostnej pomoci poskytli Kyjevu chemické, biologické a jadrové ochranné prostriedky v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.

Predstavitelia americkej administratívy tiež presadzujú prepracovanie prístupu USA k prevencii a reakcii na potenciálne útoky chemickými zbraňami zo strany rôznych aktérov vrátane Ruska.

(tasr)

  |  

OSN: Vlani prišlo o život rukou člena rodiny či partnera až 45-tisíc žien

Viac než päť žien a dievčat bolo každú hodinu v roku 2021 zabitých rukou člena svojej rodiny, vyplýva z nových údajov Organizácie Spojených národov (OSN) o femicíde. Informujú o tom správy agentúry DPA a denníka The Guardian.

Správa, ktorú zverejnili v stredu, hovorí, že 45-tisíc žien a dievčat, teda viac než polovica (56 percent) z celkového počtu 81 100 zavraždených počas vlaňajška na svete, zahynulo rukou svojho manžela či partnera alebo rukou nejakého príbuzného.

Organizácia Ženy OSN (UN Women) a Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) uviedli, že tieto čísla sú "alarmujúco vysoké". Skutočné počty prípadov femicídy – rodovo podmienených vrážd žien – sú však pravdepodobne oveľa vyššie. Zhruba štyri prípady zabitia z desiatich sa vlani nepovažovali za femicídu v dôsledku nedostatočných údajov.

Vlani bol najvyšší počet vrážd zo strany príbuzných v Ázii, kde tak zomrelo 17 800 žien. Výskum však ukázal, že ženy a dievčatá v Afrike boli viac vystavené riziku zabitia rodinnými príslušníkmi.

Nástup koronavírusovej pandémie v roku 2020 sa zhodoval so značným nárastom v počte prípadov femicídy aj v Severnej Amerike a západnej i južnej Európe, vyplýva z prieskumu. Údaje z 25-tich európskych krajín a oboch Amerík naznačujú, že nárast zväčša spôsobili prípady zabitia žien inými rodinnými príslušníkmi, než boli ich manželia či partneri.

Agentúry OSN v súvislosti s týmito počtami vyzvali na lepšiu ochranu žien a dievčat, píše DPA. "Potrebujeme spoločné úsilie spoločnosti, ktorá napĺňa práva žien a dievčat, aby sa cítili a boli v bezpečí – doma, na uliciach a všade inde," povedala výkonná riaditeľka organizácie Ženy OSN Sima Bahousová.

(tasr)

  |  

Výkonnosť nákladnej dopravy v septembri 2022 medziročne stúpla o 9,1 percenta

Výkonnosť nákladnej dopravy po dvoch mesiacoch útlmu v septembri 2022 opäť medziročne vzrástla, a to o 9,1 percenta.

Tento stav podporil nárast v cestnej doprave. Počty cestujúcich a prepravné vzdialenosti v osobnej doprave rástli, ale výrazne pomalšie ako v minulých mesiacoch. Viac pasažierov sa medziročne prepravilo mestskou hromadnou dopravou a aj po železnici. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Podstatná zložka nákladnej prepravy, cestná doprava, ktorá mala viac ako 70 percent podielu na prepravených tonách tovaru, medziročne rástla iba mierne. Podniky prepravili po ceste 12,8 milióna ton, čo bolo o 1,6 percenta viac ako pred rokom. Objem tovaru prepravovaného po železnici medziročne poklesol o 11,2 percenta, vlakmi sa previezla viac ako šestina tovaru.

Osobná doprava zaznamenala v septembri 2022 v deviatom mesiaci za sebou medziročný nárast počtu cestujúcich. Ich počet vzrástol oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 8,7 percenta a dosiahol 54,8 milióna osôb, čo predstavovalo druhú najvyššiu hodnotu v roku 2022. Počet cestujúcich vo vlakoch sa zvýšil o 14 percenta a mestská hromadná doprava prepravila o 11,4 percenta viac osôb ako vlani. Cestná doprava sa podieľa na preprave cestujúcich až 88 percenta.

Tržby odvetvia doprava a skladovanie boli v septembri medziročne vyššie o 25,1 percenta. Výsledok bol podporený najmä rastom najvýznamnejšej pozemnej dopravy a dopravy potrubím, ako aj druhej najväčšej zložky – skladových a pomocných činností. Tržby v leteckej doprave medziročne vzrástli takmer 2,4-násobne, tento druh dopravy však pomerovo predstavuje iba menšiu zložku odvetvia. Tržby vodnej dopravy stúpli bezmála o polovicu a poštové služby a služby kuriérov o tretinu.

Zamestnanosť v doprave a skladovaní bola v deviatom mesiaci roka 2022 medziročne vyššia o 2,6 percenta. Ovplyvnili to najmä dve váhovo najsilnejšie zložky, a to pozemná doprava a doprava potrubím (nárast o 2,6 percenta) a skladové a pomocné činnosti (nárast o 3,9 percenta).

Priemerná nominálna mesačná mzda v tomto odvetví dosiahla v septembri 1 182 eur, čo predstavoval oproti rovnakému obdobiu spred roka nárast o 8,1 percenta. Reálna mzda sa v danom odvetví po zohľadnení inflácie znížila o 5,3 percenta.

Osobnou dopravou sa počas prvých deväť mesiacov roka 2022 pri medziročnom raste o 36,1 percenta prepravilo 441,9 milióna osôb. V železničnej doprave sa preprava osôb zvýšila o 49,2 percenta a v cestnej doprave o 34,5 percenta. Výkony v osobokilometroch vzrástli o 53,7 percenta.

Za prvé tri štvrťroky sa nákladnou dopravou prepravilo 173,7 milióna ton tovaru. V porovnaní s rovnakým obdobím roka 2021 preprava tovaru mierne poklesla o 0,2 percenta. Výkony v tonokilometroch boli však vyššie o 2,1 percenta.

(tasr)

  |  

Taliban oficiálne priznal prvý trest bičovaním. Obvineným mužom a ženám sa ušlo takmer 40 rán

Afganský súd nariadil zbičovanie jednástich mužov a troch žien po tom, čo boli uznaní za vinných za krádež a prečiny proti morálke. V noci na štvrtok o tom informovali tamojší predstavitelia. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Odsúdených mužov a ženy zbičovali v stredu, pričom každému bolo vymeraných najviac 39 rán. Podľa miestnych predstaviteľov tento trest nebol vykonaný za účasti verejnosti.

Ide o prvé potvrdené tresty bičovaním odvtedy, čo hlavný vodca Talibanu mulla Hajbatulláh Áchúndzáda nariadil afganským sudcom, aby sa plne držali islamského práva šaría. To zahŕňa i verejné popravy a telesné tresty ako kameňovanie, bičovanie či odseknutie ruky zlodejovi.

Šéf Talibanu, ktorého sa nepodarilo odfotografovať od vlaňajšieho prevzatia moci v krajine, sa zriedkavo objavuje na verejnosti a neopúšťa mesto Kandahár, ktoré je rodiskom a duchovným strediskom jeho hnutia.

"Starostlivo si preštudujte spisy zlodejov, únoscov a buričov," uviedol Áchúndzádov hovorca. "A spisy, ktoré spĺňajú všetky trestnoprávne podmienky islamského práva šaría, zvané hudúd (hadd) a kisás, treba v tomto duchu aj riešiť," zdôraznil.

Agentúra AFP pripomína, že počas prvého obdobia vlády Talibanu, ktoré sa skončilo v roku 2001, boli bežné verejné popravy či telesné tresty, ktoré vykonávali na afganskom národnom futbalovom štadióne pred publikom.

(tasr)