Deväť kandidátov z pôvodne 21 prihlásených sa bude v januárových voľbách uchádzať o post prezidenta Českej republiky. Sú medzi nimi napríklad expremiér Andrej Babiš a bývalý predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel. Oznámilo to v piatok po preverení prihlášok české ministerstvo vnútra, informuje TASR.
Ministerstvo posudzovalo celkovo 21 kandidačných listín, z nich pre voľby zaregistrovalo len deväť, ktoré splnili zákonom stanovené požiadavky. Sedem uchádzačov kandiduje na základe podpisov poslancov alebo senátorov a dvaja získali dostatočný počet podpisov od občanov.
Zvyšné prihlášky odmietli pre formálne nedostatky alebo nedosiahnutie potrebného počtu platných podpisov, oznámili na tlačovej konferencii námestník ministra vnútra Petr Vokáč a riaditeľ odboru volieb Tomáš Jirovec.
O hlasy voličov tak zabojujú Andrej Babiš, Jaroslav Bašta, Pavel Fischer, Marek Hilšer, Danuše Nerudová, Petr Pavel, Denisa Rohanová, Josef Středula a Tomáš Zima.
Štátna volebná komisia do 16. decembra vylosuje čísla, ktorými budú označené ich hlasovacie lístky.
Prvé kolo prezidentských volieb sa v Česku uskutoční 13. a 14. januára 2023 a prípadné druhé kolo je naplánované na 27. a 28. januára 2023.
Ďalší lekári vypovedali decembrové služby ako odpoveď na desaťtisícové šeky ministra financií. Nemocnice preto rušia plánované operácie.
Do výpovedí vyše dvetisíc lekárov ostáva päť dní. Vláda a Lekárske odborové združenie (LOZ) zatiaľ nedosiahli dohodu. Otvorená stále ostáva otázka platov a ani ďalších šesť požiadaviek lekárov sa nepodarilo schváliť v parlamente, hoci podľa ministra zdravotníctva je to na dobrej ceste.
Lekári hromadné výpovede nestiahli napriek stabilizačnému príspevku, ktorý ponúka šéf verejných financií Igor Matovič (OĽaNO) každému zdravotníkovi, ktorý po prvom decembri ostane pri pacientoch. Práve naopak.
Výpovede pribúdajú
Na Matovičovu ponuku hromadne zareagovali nemocnice po celom Slovensku. K viac ako 2 100 lekárom vo výpovediach sa pridali ďalší lekári, ktorí masovo vypovedali decembrové služby. „V Žilinskej nemocnici vypovedali decembrové služby viaceré oddelenia, konkrétne lekári z ARO, traumatológie, RTG, interného a chirurgie. Podobná situácia bude po víkende v Košiciach,“ povedal podpredseda LOZ Miroslav Mendel.
V Trnave k dnešnému dňu vypovedalo 24 lekárov z decembrových služieb, ešte dramatickejšie je to v bratislavskom Ružinove. Napríklad na ARO zostali traja lekári. Práve to je najväčším oddelením v nemocnici a za normálnych okolností v ňom pracuje okolo päťdesiat lekárov.
„V Prešove vypovedali decembrové služby lekári z ortopédie, anestéziológie, pediatri, internisti, ale i traumatológovia,“ hovorí Mendel s dôvetkom, že „situácia je veľmi vážna, ale lekári sa chcú dohodnúť s vládou a pracovať v takých podmienkach, v ktorých dokážu poskytovať pacientom adekvátnu zdravotnú starostlivosť“.
Lekárski odborári naďalej odmietajú stredajšiu ponuku ministra financií. Tvrdia, že od dohody s vládou ich delí 40 miliónov eur, ktoré vraj vláda tvrdí, že nemá. „Igor Matovič však má na desaťtisícové šeky pre lekárov, ktoré majú stáť rozpočet viac ako 415 miliónov eur,“ povedal šéf LOZ Peter Visolajský.
LOZ preto naďalej trvá na rovnakých ôsmich požiadavkách, ktoré má už vyše rok a pol, a snaží sa o dohodu s vládou. „Odmietame polopravdy, nesystémové desaťtisícové šeky a burcovanie hnevu. Potrebujeme zabezpečiť ľuďom na Slovensku lepší zdravotnícky systém. Nielen za 2 100 lekárov, ale aj za ďalších lekárov, ktorí sa k nám masovo pridávajú, vyzývame vládu, aby jej predstavitelia nevyhadzovali štátne stámilióny na nezmyselné nápady, ale aby sa vrátili z tlačoviek k rokovaciemu stolu, kde môžeme dospieť k čo najskoršej dohode,“ vyzval vládu na upokojenie situácie a dohodu Visolajský.
To, že je situácia zlá, dokazuje aj fakt, že nemocnice prestali v piatok objednávať pacientov na operácie. Ak lekári odídu z nemocníc, budú mať viaceré zdravotnícke zariadenia problém zabezpečiť aj urgentnú zdravotnú starostlivosť.
Univerzitná nemocnica v Bratislave
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ktorá je najväčšou na Slovensku, už neobjednáva pacientov na plánované operácie od prvého decembra. Pacientov začala informovať o obmedzení príjmov na plánované hospitalizácie.
"Včera v poobedňajších hodinách sme dostali z ministerstva zdravotníctva list, ako ďalej postupovať. Pripravili sme pokyn riaditeľa na prípravu prechodu nemocnice na krízový režim od 1. decembra. Nemocnica začala pacientov informovať o možnosti, že nedôjde k dohode medzi vládou a Lekárskym odborovým združením a lekári nestiahnu výpovede," uviedla pre TASR hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.
V súčasnosti nemocnica ešte poskytuje zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu, pacientov však už na plánované operácie od 1. decembra neobjednáva. "Denne (pracovné dni) operujeme približne 160 pacientov, z toho približne 130 sú plánované výkony. To znamená, že za päť dní by takto bolo odložených približne 650 plánovaných operácií," ozrejmila hovorkyňa.
K dnešnému dňu UNB eviduje 477 výpovedí. "Čo je o 31 menej v porovnaní s podanými hromadnými výpoveďami. Dokopy 31 lekárov teda výpoveď už stiahlo," priblížila Kliská. UNB pripravila niekoľko alternatív krízového fungovania nemocníc, upozorňuje však, že pri odchode viac ako 470 lekárov bude ťažké zostaviť služby. "V takomto prípade by napríklad operatíva bežala iba na akútne stavy," vysvetlila hovorkyňa.
UNB verí, že k dohode medzi vládou a lekármi dôjde. "V opačnom prípade počkáme na rozhodnutie ministerstva zdravotníctva o pozastavení plánovaných výkonov, následne pristúpime k informovaniu pacientov, ktorí majú naplánovanú operáciu po 1. decembri, o odklade ich výkonu," doplnila Kliská.
Pridala sa aj novozámocká nemocnica
Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky bude od decembra tiež zabezpečovať len neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Nariadil to riaditeľ nemocnice Karol Hajnovič. Nemocnica bude pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti súvisiacej s liečbou onkologického ochorenia a v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientom, ktorým sa poskytuje dialyzačná alebo biologická liečba.
Nariadenie riaditeľa v súčinnosti s listom ministra zdravotníctva z 24. novembra súvisí so závažnou situáciou v zdravotníctve spôsobenou výpoveďami lekárov v ústavných zdravotníckych zariadeniach s termínom ukončenia pracovných pomerov k 30. novembru 2022. Opatrenia zahŕňajú preplánovanie pacientov objednaných na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorú je možné odložiť bez vážneho ohrozenia života a zdravia pacientov. Elektívne hospitalizácie mimo operačných odborov, ktoré nespadajú do kategórie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, sú do odvolania pozastavené.
Novozámocká nemocnica aktuálne eviduje 48 výpovedí z celkového počtu 235 lekárov. "Všetky oddelenia urobili služby tak, aby sme v nemocnici zabezpečili zdravotnú starostlivosť zatiaľ na prvé štyri decembrové dni. Prípadné presuny pacientov budeme riešiť akútne podľa situácie, ak vzniknú," informoval hovorca nemocnice Ján Baček. Akútnu zdravotnú starostlivosť bude podľa jeho slov nemocnica poskytovať v tom prípade, že sa situácia s výpoveďami nezmení, spresnil.
Aj na východe nastal problém
Na plánované operácie od 1. decembra neobjednáva pacientov ani Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana. "V súčasnosti ešte poskytujeme zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu, ale na operácie po 1. decembri už pacientov neobjednávame," uviedol riaditeľ prešovskej nemocnice Ľubomír Šarník.
Z celkového počtu 472 lekárov je vo výpovednej lehote 144. "Okrem toho niektorí lekári postupne vypovedávajú službu v ústavnej pohotovostnej službe na december, k dnešnému dňu ich je 59," ozrejmil riaditeľ. Nemocnica má podľa jeho slov spracovaný krízový plán v prípade, že by nedošlo k dohode medzi vládou a lekármi. "O podrobnostiach plánu budeme informovať v priebehu budúceho týždňa," dodal Šarník.
Na plánované decembrové operácie už pacientov neobjednáva ani Nemocnica Poprad.
Aj Trnava
Ku kolabujúcim nemocniciam sa pridala aj Fakultná nemocnica Trnava, ktorá obmedzuje plánované operácie pacientov, u ktorých je predpoklad, že by zostali hospitalizovaní aj po prvom decembri.
"Plánované operácie manažujú jednotliví primári oddelení. Postupujeme tak, aby k 1. decembru neboli hospitalizovaní žiadni pacienti, ktorí majú plánovanú operáciu," doplnil hovorca nemocnice Matej Martovič. Lekári podľa hovorcu výpovede nesťahujú, naopak, pribudli ďalšie štyri. Celkovo podalo výpoveď 104 z 310 lekárov.
Žilinský kraj nebude môcť garantovať ani akútnu zdravotnú starostlivosť
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) nebude po nadobudnutí platnosti výpovedí lekárov schopný garantovať poskytovanie akútnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti na území kraja. Riaditeľka odboru zdravotníctva Úradu ŽSK Silvia Pekarčíková vyjadrila obavu, že po prenesení zodpovednosti na lekárov, ktorí zostanú, a ostatných zdravotníckych pracovníkov, nie je možné zabezpečiť udržateľnosť a dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
"Aj napriek faktu, že v dvoch nemocniciach v ŽSK nepodali výpovede a vo zvyšných je garantovaná čiastočná funkčnosť niektorých oddelení. Všetko to spôsobí enormný tlak na primárny i špecializovaný ambulantný sektor, ktorý je však už dnes poddimenzovaný," zdôraznila Pekarčíková.
Po vyhodnotení situácie zvolá predsedníčka ŽSK Erika Jurinová bezpečnostnú radu kraja, požiada o vyhlásenie núdzového stavu a bude informovať združenie samosprávnych krajov SK 8 o vážnosti situácie v ŽSK. "Vyzývam preto opätovne Lekárske odborové združenie (LOZ) a vládu SR, aby dospeli k dohode najneskôr do 23. novembra. Pokiaľ k dohode nedôjde, vzniká otázka, kto prevezme zodpovednosť za akékoľvek ohrozenie zdravia obyvateľov v Žilinskom kraji," upozornila Jurinová.
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) vyzval ľudí, ktorí zneužívajú smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, aby sa ospravedlnili vyšetrovateľom, príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže, súdnym lekárom, ktorí od začiatku hovorili o samovražde. Uviedol to v reakcii na rozhodnutie Krajskej prokuratúry Prešov, ktorá potvrdila zastavenie vyšetrovania. Exministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) je rada, že sa nepreukázalo cudzie zavinenie.
,,Je mi ľúto smrti generála Lučanského a je mi ľúto všetkých výrokov politikov a mnohých ďalších, ktorí jeho smrť zneužívali na svoje osobné účely, zviditeľnenie sa a na to, aby vyvolávali v ľuďoch neistotu, vnášali do spoločnosti nenávisť a nepravdu," skonštatoval Mikulec vo videu na sociálnej sieti. Ak sa ľudia, ktorí smrť Lučanského zneužívali, neospravedlnia, svedčí to podľa neho o tom, že im išlo o vlastný prospech, nie o pravdu.
Kolíková ocenila, že takmer po dvoch rokoch je známy výsledok vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní. ,,Som rada, že sa krajský prokurátor jasne vyjadril, že z ničoho nevyplýva z daného vyšetrovania, že by za úmrtím obvineného generála Lučanského bolo niečo iné ako samovražda," uviedla.
Krajská prokuratúra Prešov vylúčila cudzie zavinenie v súvislosti so smrťou bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Na základe vyšetrovania zamietla sťažnosti k zastaveniu vyšetrovania zo strany Úradu inšpekčnej služby. Rozhodnutie je právoplatné.
Lučanský zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu.
Videozáznamy, ktoré majú zachytávať ukrajinských vojakov strieľajúcich na ruských vojnových zajatcov, sú podľa predbežnej analýzy ,,s vysokou pravdepodobnosťou autentické", uviedla v piatok Organizácia Spojených národov (OSN). TASR správu prevzala zo stanice Sky News.
Záznam podľa všetkého zachytáva zabitie 11 ruských vojakov vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorí sa predtým vzdali.
Na zázname je vidieť, ako ruskí vojaci ležia na zemi, keď sa jeden z nich objaví v pozadí a spustí paľbu. Ukrajinskí vojaci paľbu opätujú. Vzápätí nasleduje strih a opäť je vidieť tých istých ruských vojakov, ako ležia na zemi mŕtvi, opisuje Sky News. Televízia konštatuje, že video je na niektorých miestach upravované a je preto ťažké usúdiť, čo sa presne stalo.
Rusko tieto ,,brutálne vraždy" odsúdilo a uviedlo, že zodpovedných postaví pred spravodlivosť. Ukrajinskí predstavitelia záznam spočiatku nekomentovali, neskôr uviedli, že ho prešetria.
Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec povedal, že záznam pravdepodobne zachytáva ,,fingované zajatie", pri ktorom sa ruskí vojaci v skutočnosti nevzdali.
Ruský prezident Vladimir Putin sa v piatok streto s matkami ruských vojakov, ktorí bojujú na Ukrajine, a povedal im že celé vedenie Ruska s nimi zdieľa ich utrpenie. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
V dôsledku vojny na Ukrajine prišli podľa Spojených štátov o život alebo utrpeli zranenia desaťtisíce ľudí na oboch stranách. Ruská invázia na Ukrajinu vyvolala najväčšiu konfrontáciu Moskvy a Západu od kubánskej raketovej krízy z roku 1962.
Státisíce ruských vojakov boli vyslaní do bojov na Ukrajine vrátane približne 300-tisíc mobilizovaných záložníkov. Putin v piatok sedel so skupinou matiek pri stole s čajom, koláčmi a misami s čerstvým ovocím a povedal, že Moskva zdieľa bolesť s tými, ktorí stratili svojich synov.
,,Chcel by som, aby ste vedeli, že ja osobne i celé vedenie krajiny zdieľame vašu bolesť," uviedol. ,,Rozumieme, že nič nemôže nahradiť stratu syna – predovšetkým matke," dodal ďalej Putin, ktorý počas rozprávania sťažka dýchal a často si odkašliaval, všíma si Reuters.
Matky počúvali Putinove výroky, ale ich vlastné vyjadrenia určené prezidentovi v nahranom televíznom príspevku bezprostredne neodzneli.
Putin ďalej vyhlásil, že neľutuje spustenie ,,špeciálnej vojenskej operácie", ako sa v Rusku nazýva vojna na Ukrajine, a označil ju za prelomový moment, keď Rusko po desaťročiach ponižovania od pádu Sovietskeho zväzu z roku 1991 konečne povstalo proti arogantnej západnej hegemónii.
Niektorí príbuzní ruských vojakov toto stretnutie s Putinom označili za starostlivo pripravované a uviedli, že úprimná diskusia tam nebude mať svoje miesto, píše agentúra AFP. ,,Prezident sa stretne s niektorými matkami, ktorých si vytiahne zo svojho vrecka a ktoré sa budú pýtať tie správne otázky a ďakovať mu... Ako zvyčajne," uviedla matka Oľga Cukanovová, ktorej 20-ročný syn v súčasnosti vykonáva povinnú vojenskú službu a ona chce zabrániť jeho vyslaniu na Ukrajinu.
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), ktorá je najväčšou na Slovensku, už neobjednáva pacientov na plánované operácie od 1. decembra. Pacientov začala informovať o obmedzení príjmov na plánované hospitalizácie. Pre TASR to potvrdila hovorkyňa nemocnice Eva Kliská.
„Včera v poobedňajších hodinách sme obdržali z ministerstva zdravotníctva list, ako ďalej postupovať. Pripravili sme pokyn riaditeľa na prípravu prechodu nemocnice na krízový režim od 1. decembra. Nemocnica začala pacientov informovať v prípade, že nedôjde k dohode medzi vládou a Lekárskym odborovým združením a lekári nestiahnu výpovede," uviedla pre TASR Kliská.
V súčasnosti nemocnica ešte poskytuje zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu, pacientov však už na plánované operácie od 1. decembra neobjednáva. „Denne (pracovné dni) operujeme približne 160 pacientov, z toho približne 130 sú plánované výkony. To znamená, že za päť dní by takto bolo odložených približne 650 plánovaných operácií," ozrejmila hovorkyňa.
K dnešnému dnu UNB eviduje 477 výpovedí. "Čo je o 31 menej v porovnaní s poddanými hromadnými výpoveďami. 31 lekárov teda výpoveď už stiahlo," priblížila Kliská. UNB pripravila niekoľko alternatív krízového fungovania nemocníc, upozorňuje však, že pri odchode viac ako 470 lekárov bude ťažké zostaviť služby. „V takomto prípade by napríklad operatíva bežala iba na akútne stavy," vysvetlila hovorkyňa.
UNB verí, že k dohode medzi vládou a lekármi dôjde. „V opačnom prípade počkáme na rozhodnutie ministerstva zdravotníctva o pozastavení plánovaných výkonov, následne pristúpime k informovaniu pacientov, ktorí majú naplánovanú operáciu po 1. decembri, o odklade ich výkonu," doplnila Kliská.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg v piatok na tlačovej konferencii v Bruseli zdôraznil, že NATO nepoľaví vo svojej podpore Ukrajiny a vyzval členské krajiny Aliancie, aby Kyjevu poskytli ďalšiu pomoc. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
„Väčšina vojen sa skončí rokovaniami," povedal šéf NATO. Zároveň však dodal: "Avšak čo sa bude diať za rokovacím stolom, závisí od toho, čo sa stane na bojisku... Preto je najlepším spôsobom, ako zvýšiť šance na mierové riešenie, podpora Ukrajiny," zdôraznil.
„NATO bude teda naďalej stáť pri Ukrajine – dovtedy, kým to bude potrebné," dodal. „Ak zvíťazí agresor, nebude trvalý mier," podotkol.
Stoltenberg poznamenal, že na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín organizácie NATO, ktoré sa uskutoční budúci týždeň v Bukurešti, očakáva schválenie navýšenia neletálnej podpory Kyjevu.
Pripomenul, že NATO dodáva Kyjevu palivá, medicínske zásoby, zimné vybavenie či rušičky dronov. „Spojenci poskytujú (Ukrajine) bezprecedentnú vojenskú podporu," uviedol. Obrana proti dronovým útokom je podľa jeho slov súčasťou širších systémov protivzdušnej obrany, ktoré NATO poskytlo ukrajinským silám na obranu pred ruskou inváziou.
„(Ruský) prezident (Vladimir) Putin na Ukrajine zlyháva a reaguje s ešte väčšou brutalitou," povedal Stoltenberg novinárom. Cielené raketové útoky Moskvy na ukrajinské mestá a na civilnú infraštruktúru pripravujú obyvateľov o teplo, svetlo a potraviny, konštatoval. „To je pre Ukrajinu hrozný začiatok zimy," dodal.
Rusko musí na Ukrajine zlyhať politicky, ekonomicky aj vojensky – len tak bude Európa v bezpečí. V piatok to v litovskom meste Kaunas povedal poľský prezident Andrzej Duda. TASR správu prevzala z agentúry PAP.
,,Zlyhanie Ruska znamená zaistenie bezpečnosti Ukrajine, Poľsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku i zvyšku Európy," vyhlásil Duda.
Podľa poľského prezidenta by európske krajiny mali navýšiť svoje obranné kapacity aj napriek tomu, že Európa sa v súčasnosti nachádza v ekonomickej kríze spôsobenej koronavírusovou pandémiou a ruskou inváziou na Ukrajinu.
,,Budúcnosť Európy si vyžaduje odvážnejšie a rozhodnejšie kroky než kedykoľvek predtým," zdôraznil Duda. Dodal, že v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine sa teraz musia obyvatelia Európy obávať o svoju bezpečnosť, budúcnosť a mier.
,,Napriek tomu budeme i naďalej jednotní s Európskou úniou a NATO," vyhlásil poľský prezident.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) preskúma bezpečnostné opatrenia vo všetkých jadrových elektrárňach na území Ukrajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA, ktorá sa v piatok odvolala na diplomatické zdroje.
Návštevy Juhoukrajinskej, Chmeľnyckej a Rivnenskej jadrovej elektrárne, ako aj odstaveného reaktora v Černobyle sú v súčasnosti v štádiu prípravy a mali by sa uskutočniť v najbližšom čase. Túto inšpekciu, o ktorú požiadal Kyjev, naznačil vo štvrtok večer na sociálnej sieti Twitter aj generálny tajomník MAAE Rafael Grossi.
Podľa správy MAAE zo začiatku novembra by mohli experti tejto organizácie okrem iného skontrolovať technické systémy a havarijné plány z pohľadu bezpečnosti a prípadne vydať aj príslušné odporúčania.
V Rusmi obsadenej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES) sa misia MAAE nachádza už od septembra, ktorí neustále monitorujú situáciu.
Že nebezpečenstvo nehrozí iba Záporožskej jadrovej elektrárni, sa stalo zrejmým najneskôr v stredu, keď aj Juhoukrajinská, Chmeľnycká a Rivnenská elektráreň boli v stredu v dôsledku ruských útokov dočasne odpojené od energetickej siete. ,,Je to hlboko znepokojujúce," poznamenal Grossi s tým, že bez spoľahlivého chladenia sa zvyšuje riziko jadrovej havárie v dôsledku prehriatia štiepneho materiálu.
Žiadosť premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) o pomoc pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti na Slovensku od krajín V4 vnímajú lekárski odborári ako hanebné správanie. TASR o tom informoval predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský.
,,Žiadosť Hegera o výpomoc krajín, ktoré si na rozdiel od slovenskej vlády včas uvedomili vážnosť situácie vo svojich zdravotných systémoch a vďaka riešeniu problémov zastabilizovali svoje zdravotníctva, je pre Slovensko zahanbujúca," povedal Visolajský. Poukazuje na to, že premiér napriek ich žiadostiam a prosbám vyše roka a pol neriešil zhoršujúcu sa situáciu v nemocniciach.
LOZ zverejnilo aj list od českých lekárskych odborárov, ktorí reagovali na Hegerovu žiadosť. Podľa ich odborárskeho predáka Martina Engela je možná pomoc vzhľadom na personálnu krízu v českom zdravotníctve iba iluzórna. Deklaroval tiež, že českí lekári nepodrazia svojich slovenských kolegov.
Premiér Heger požiadal vo štvrtok (24. 11.) predsedov vlád Česka, Poľska a Maďarska o pomoc v zdravotníctve. Premiéri susedných krajín mu podľa jeho slov deklarovali ochotu pomôcť v prípade, že by Slovensko potrebovalo od budúceho mesiaca lekárov do nemocníc. O konkrétnych číslach sa nerozprávali, premiéri majú podľa Hegera preveriť možnosti. V prípade hospitalizácií v nemocniciach na pohraničí vedia tiež poskytnúť svoje kapacity.
Ministri vnútra členských štátov EÚ sa v priebehu piatka stretnú v Bruseli a budú diskutovať o zvýšení počtu migrantov prichádzajúcich do Európy cez západobalkánsku trasu. Mimoriadne zasadnutie ministrov sa koná na podnet českého predsedníctva v Rade EÚ, informuje spravodajca TASR.
Diskusie, na ktorých Slovensko zastupuje minister vnútra Roman Mikulec, by sa mali týkať aj spôsobov, ako zabrániť nárastu nelegálnych migrantov, ktorí sa cez západný Balkán opäť vo veľkých počtoch dostávajú do strednej Európy, čo vedie k obnoveniu kontrol na vnútroschegenských hraniciach.
Stretnutie bolo zvolané v období sporu medzi Francúzskom a Talianskom po tom, ako Rím odmietol povoliť pristátie lode s 234 migrantmi na palube, ktorú prevádzkuje francúzska humanitárna organizácia Ocean Viking. Migranti, ktorých pravicová vláda Giorgie Meloniovej odmietla prijať, boli nakoniec 11. novembra vylodení vo Francúzsku.
Napätie medzi Parížom a Rímom vrátilo do diskusie mimoriadne citlivú otázku solidarity medzi krajinami Európskej únie, súvisiacu s migráciou. Podľa práva Európskej únie je za prijatie osoby a spracovanie žiadosti o azyl zodpovedná tá členská krajina, na ktorej územie migrant prvýkrát vstúpi, čo je pravidlo, ktoré vytvára nezhody medzi členskými štátmi eurobloku.
Tlačová agentúra AFP pripomenula, že v reakcii na ,,neprijateľný" postoj Ríma oznámil francúzsky minister vnútra Gerald Darmanin pozastavenie prijímania 3500 žiadateľov o azyl vo Francúzsku, ktorí sa momentálne nachádzajú v Taliansku. Túto reakciu Paríža označila Meloniová za "neoprávnenú" a pripomenula, že jej krajina už tento rok prijala viac ako 90-tisíc migrantov v porovnaní so 67-tisíc v roku 2021.
Uvedené relokácie azylantov boli predpokladané v rámci dočasného európskeho mechanizmu solidarity dohodnutého v júni tohto roku. Tento mechanizmus presadilo Francúzsko v období, keď zabezpečovalo polročné predsedníctvo v Rade EÚ.
V snahe o opätovné spustenie tohto mechanizmu Európska komisia predstavila v pondelok tento týždeň akčný plán na riešenie otázky migrácie v centrálnom Stredomorí. Jeho cieľom je posilniť spoluprácu s krajinami pôvodu a tranzitu, najmä s Tuniskom, Líbyou a Egyptom, zabrániť odchodom migrantov do Európy a zintenzívniť návraty nelegálnych migrantov.
Cieľom akčného plánu je tiež zlepšiť spoluprácu medzi členskými štátmi EÚ pri záchranných operáciách na mori, ako aj spoluprácu s mimovládnymi organizáciami, ktoré prevádzkujú záchranné lode.
Taliansko, Grécko, Malta a Cyprus odsudzujú humanitárne organizácie, ktorých súkromné lode podľa ich stanoviska ,,konajú úplne autonómne vo vzťahu k príslušným štátnym orgánom". Nemecko zase odmieta uvaliť nejaké obmedzenia pre činnosť lodí, ktoré vykonávajú záchranné operácie na mori.
