Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinská županka Jurinová verí, že dohoda lekárskych odborárov s vládou sa prejaví aj na spokojnosti pacientov

Víkendovú dohodu medzi Lekárskym odborovým združením a vládou vníma predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Erika Jurinová ako začiatok systematických zmien v zdravotníctve, ktoré bolo podľa jej slov dlhé roky poddimenzované.

Predsedníčka ŽSK v minulých dňoch avizovala zvolanie bezpečnostnej rady kraja a žiadosť o vyhlásenie núdzového stavu. Opakovane preto nabádala lekárskych odborárov a vládu k dohode.

„Dohodu vnímam ako dôležitý a úspešný krok k tomu, aby sme mohli aj naďalej v plnom rozsahu poskytovať zdravotnú starostlivosť pre našich pacientov. Verím, že zmeny, ktoré Lekárske odborové združenie v rokovaní s vládou dosiahlo, sa pozitívne prejavia aj na spokojnosti pacientov," uviedla Jurinová.

Ako ďalej poznamenala, súčasná situácia zároveň ukázala, aký dôležitý je vzájomný dialóg a spolupráca.

„Na župe sme v predchádzajúcich dňoch v rámci stretnutí s predstaviteľmi regionálnych nemocníc viedli rozhovory, kde sme sa snažili nájsť riešenia pre prípadnú krízovú situáciu. Ďakujem našim nemocniciam a všetkým lekárom, ktorí sa rozhodli zostať s nami, a čo je najdôležitejšie, pri svojich pacientoch," dodala Jurinová.

(sita)

Minúta  |  

Video: Ukrajinec nedal prednosť policajnému autu na hlavnej ceste v Trnave, jazdil opitý

Policajnému autu na hlavnej ceste nedal prednosť v noci na nedeľu (27. 11.) v Trnave 29-ročný Ukrajinec, idúci na aute z vedľajšej cesty. Policajtom sa podarilo zabrániť zrážke a následne unikajúce auto zastavili. Informovala o tom krajská policajná hovorkyňa v Trnave Zlatica Antalová.

Pri dychovej skúške vodič nafúkal najskôr 1,31 promile a pri opakovanej skúške 1,48 promile alkoholu.

Mužovi zadržali vodičský preukaz, obmedzili ho na osobnej slobode a previezli na dopravný inšpektorát na ďalšie konanie. Je riešený v súvislosti s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky. V súčasnosti je umiestnený v policajnej cele.

(tasr)

Minúta  |  

BBC tvrdí, že jej novinára v Šanghaji zadržala a zbila čínska polícia

Britská stanica BBC v nedeľu uviedla, že jej novinára, ktorý v Šanghaji informoval o priebehu protestov za ukončenie prísnych opatrení čínskej vlády proti šíreniu covidu, zadržala a zbila čínska polícia.

Demonštranti vyšli v nedeľu do ulíc najväčšieho čínskeho mesta Šanghaj. Protest proti prísnym protipandemickým opatreniam v Číne zorganizovali aj študenti elitnej univerzity v čínskej metropole Peking.

"BBC je mimoriadne znepokojená zaobchádzaním s naším novinárom Edom Lawrenceom, ktorý bol zatknutý, keď informoval o protestoch v Šanghaji," napísala BBC vo vyhlásení. Lawrencea, ktorý v Číne pracuje ako akreditovaný novinár, zadržali na niekoľko hodín, počas ktorých ho policajti udierali a kopali, tvrdí BBC. Polícia neskôr novinára prepustila.

"Je veľmi znepokojujúce, že jeden z našich novinárov bol takto napadnutý, keď si plnil svoje povinnosti," uviedla BBC. Dodala, že od čínskych úradov nedostala oficiálne vysvetlenie ani ospravedlnenie okrem tvrdení, že novinára zatkli pre jeho vlastné dobro, pretože sa v dave ľudí mohol nakaziť koronavírusom. "Nepovažujeme to za dôveryhodné vysvetlenie," uzavrela BBC.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že reportér BBC zadržaný počas víkendového protestu v Šanghaji sa na mieste nepreukázal novinárskym preukazom.

"Na základe toho, čo sme sa dozvedeli od príslušných šanghajských úradov, sa neidentifikoval ako novinár a dobrovoľne nepredložil novinársky preukaz," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Čao Li-ťien. Zároveň zahraničným médiám odkázal, aby "v Číne dodržiavali čínske zákony a predpisy."

Čína v nedeľu hlásila najvyšší počet nakazených od začiatku pandémie – celkovo 39 506 prípadov komunitného prenosu covidu. Stalo sa tak napriek tomu, že komunistická vláda v Pekingu nepoľavuje v uplatňovaní čoraz nepopulárnejšej stratégie nulovej tolerancie koronavírusu, spojenej so zavádzaním striktných lockdownov a ďalších obmedzení.

(tasr)

Minúta  |  

Protesty v Číne pre proticovidové kroky vlády zasahujú akciové trhy

Ázijské akciové trhy zaznamenali v pondelok pokles, keď burzy reagovali na vývoj v Číne, kde sa zdvihla vlna odporu voči prísnym vládnym opatreniam proti ochoreniu COVID-19.

Protesty vo viacerých čínskych mestách, na ktorých účastníci žiadali ukončenie tvrdých protipandemických opatrení vlády, ako aj politické slobody, vyvolali na trhoch obavy z dôsledkov pre druhú najväčšiu ekonomiku sveta.

Stovky ľudí protestovali počas víkendu vo viacerých čínskych mestách. Boli to najväčšie demonštrácie od prodemokratických protestov z roku 1989, ktoré armáda krvavo potlačila. Víkendové protestné zhromaždenia vypukli v reakcii na smrtiaci požiar v bytovom dome v čínskom regióne Sin-ťiang z konca minulého týždňa. Mnohí Číňania sú presvedčení, že práve lockdown sa podpísal pod komplikácie počas záchrannej akcie. Protesty sa konali v Šanghaji, Pekingu, Nankingu a ďalších mestách.

Rastúce napätie sa odrazilo na vývoji ázijských trhov, najmä čínskych. Hlavný index hongkonskej burzy Hang Seng klesol o 1,8 percenta a hlavný index burzy v Šanghaji zaznamenal na záver obchodovania pokles o 0,8 percenta. Pokles zaznamenali aj burzy v Tokiu, Sydney, Soule, Singapure, Jakarte, Bangkoku či vo Wellingtone. Napríklad hlavný index burzy v Tokiu Nikkei 225 uzatvoril pondelkové obchodovanie poklesom o 0,4 percenta a obchodovanie ukončil na úrovni 28 162,83 bodu.

Podľa ekonómov bude musieť čínska vláda rýchlo konať. Ako povedal Ken Cheung z Mizuho Bank, zdá sa, že vládna politika nulovej tolerancie voči covidu už dosahuje bod zlomu. "Vláda by mala zmierniť protipandemické opatrenia, aby situáciu upokojila," povedal. Uvoľnenie tvrdých opatrení by zároveň mohlo podporiť ekonomiku a s ňou posilniť akciové aj ropné trhy.

Aj ceny ropy zareagovali na vývoj v Číne a v pondelok klesli o takmer tri percentá. V súčasnosti sa cena severomorskej ropnej zmesi Brent pohybuje okolo 81,50 dolára za barel (159 litrov), čo predstavuje pokles približne o 2,6 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Finančná správa odhalila na východe Slovenska jednu z najväčších nelegálnych výrobní cigariet

Takmer 24 miliónov kusov cigariet, viac ako 32 ton tabaku a výrobnú linku zaistila Finančná správa (FS) SR v rámci akcie Plavec v nelegálnej výrobni cigariet na východe Slovenska.

FS zadržala 20 osôb a škodu na spotrebnej dani z tabaku predbežne vyčíslila na 6,2 milióna eur. V pondelok o tom informoval prezident FS Jiří Žežulka.

Z hľadiska výšky škody ide o historicky najväčšiu akciu od roku 2018. Naposledy sa podobná akcia, no v nižšom rozsahu, podarila Kriminálnemu úradu finančnej správy vlani vo februári v Lučenci. "Odhalením nelegálnej výrobne sa nám podarilo ochrániť štátny rozpočet pred ďalšími daňovými únikmi v miliónoch eur. Za jeden deň by totiž dokázala výrobňa vyprodukovať až 1,3 milióna kusov cigariet," priblížil Žežulka. Linka bola v prevádzke od začiatku októbra.

Okrem cigariet a tabaku zaistila FS aj motorové vozidlá, komponenty na výrobu cigariet, telefónne karty či rušičky GPS signálu. Nelegálna výrobňa umiestnená v priestoroch hydinárne bola v plnej prevádzke a počas zásahu ju obsluhovalo 17 cudzincov. Podľa Žežulku išlo o profesionálnych výrobcov.

"Celkovo bolo zadržaných 20 osôb, ktorých vzal sudca do väzby z obavy, že budú pokračovať v trestnej činnosti a z obavy, že ujdú alebo by sa mohli skrývať, aby sa vyhli trestnému stíhaniu," povedal riaditeľ Kriminálneho úradu FS Peter Grič.

Nelegálne cigarety pravdepodobne mali smerovať na európsky trh. FS sa podarilo zadržať aj tri osoby zo stredného manažmentu a v rámci ďalšieho pátrania pokračuje FS v spolupráci so zahraničnými zložkami. Páchateľom hrozí podľa FS trest až osem rokov väzenia.

(tasr)

Minúta  |  

Záporožská elektráreň ostáva pod kontrolou Ruska, tvrdia proruské úrady

Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) je aj naďalej pod kontrolou Ruska. Oznámila to v pondelok Ruskom dosadená samospráva okupovaného ukrajinského mesta Enerhodar, ktoré leží pri ZAES. Ukrajina v nedeľu naznačila, že ruské sily sa pripravujú na opustenie elektrárne. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"Médiá aktívne rozširujú nepravdivé správy o tom, že Rusko sa údajne plánuje stiahnuť z Enerhodaru a opustiť (ZAES). Táto informácia nie je pravdivá," uvádza proruská samospráva Enerhodaru na sociálnej sieti Telegram.

Šéf ukrajinského štátneho energetického podniku Enerhoatom Petro Kotin v nedeľu uviedol, že boli spozorované náznaky, že Rusko by sa mohlo pripravovať na opustenie záporožskej elektrárne. Jeho armáda ju obsadila ešte v marci krátko po začiatku invázie.

Generálny štáb ukrajinskej armády v pondelok tiež oznámil, že ukrajinským jednotkám sa podarilo minulý týždeň zničiť približne šesť kusov ruského vojenského vybavenia počas bojov blízko Enerhodaru. Počas bojov mali tiež utrpieť zranenia približne 30-ti ruskí vojaci. Reuters upozorňuje, že tieto informácie nedokázal nezávisle overiť.

Mnoho ľudí pracujúcich v ZAES žije v neďalekom meste Enerhodar. Ruský prezident Vladmir Putin tiež v septembri pristúpil k anexii ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré ruská armáda sčasti obsadila. Ukrajina a jej západní spojenci však túto anexiu odsúdili a označili ju za protizákonnú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.