Bachmut na Ukrajine sa stal krvavou smršťou pre dve armády

Za deväť mesiacov od ruskej invázie Ukrajina dosiahla významné víťazstvá, keď prelomila obliehanie svojho hlavného mesta Kyjev a vytlačila ruské sily z Charkovskej oblasti a prístavného mesta Cherson. Ale Bachmut v ukrajinskom regióne Donbas sa stal pre armády oboch krajín ničivou smršťou. Už niekoľko mesiacov sa tu vrhajú do boja masy vojakov a vybavenia, pretože Rusi sa zúfalo pokúšajú mesto dobyť a Ukrajinci ho udržať.

Výsledky boli takmer katastrofálne. Mesto, ktoré kedysi malo približne 70 000 obyvateľov, sa pomaly rozpadalo. A teraz je podľa obyvateľov a ukrajinských vojakov bombardovanie v Bachmute a jeho okolí intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Budovy, ktoré boli predtým ostreľované, boli ostreľované znova. Frontová línia na okraji mesta vyzerá ako blatistá mesačná krajina alebo ako scéna z prvej svetovej vojny.

Podľa vojakov, miestnych obyvateľov a predstaviteľa americkej obrany poslala Ukrajina v posledných dňoch do Bachmutu záplavy posíl vrátane špeciálnych jednotiek a menej vycvičených bojovníkov územnej obrany.

Rusi pokračujú v nasadzovaní jednotiek z Vagnerovej skupiny, neslávne známej polovojenskej organizácie s priamymi väzbami na Kremeľ, na ukrajinské zákopy. Podľa predstaviteľa americkej obrany a ukrajinských vojakov ich však teraz podporuje nová časť ruských radových jednotiek presunutých z chersonského frontu.

Intenzita ruských pokusov o obsadenie mesta mätie vojenských analytikov. Na iných miestach pozdĺž 600-kilometrovej frontovej línie Rusi väčšinou kopú zákopy na zimu s cieľom upevnenia pozícií a šetrenia zdrojmi.

V lete, po tom, čo ruské sily dobyli susednú Luhanskú provinciu, mohlo obsadenie Bachmutu vyzerať ako prirodzený krok v ruskom ťažení na dobytie východu – krok k ďalším dvom dôležitým mestám, Slovjansku a Kramatorsku. Teraz sa však podľa analytikov vzhľadom na degradáciu ruských síl a ich nedostatok munície po sérii neúspechov zdá  tento cieľ nepravdepodobný, najmä po strate ich oporného bodu na severovýchode.

"Ruská armáda sa stále zaoberá nerealistickými politickými požiadavkami, aby preukázala pokrok," povedal Michael Kofman, riaditeľ ruských štúdií vo výskumnom inštitúte C.N.A. v Arlingtone vo Virgínii. "Ale vzhľadom na zlú kvalitu dostupných síl a klesajúce zásoby delostreleckej munície je nepravdepodobné, že budú úspešní, pretože sa opäť zdá, že ruská armáda zásobuje jednotky len čiastočnými zdrojmi bez adekvátnej podpory."

V posledných týždňoch sa potreba Moskvy dosiahnuť akékoľvek vojenské víťazstvo prejavila aj v iných oblastiach pozdĺž frontovej línie. Malé dediny v blízkosti mesta Doneck kontrolovaného Ruskom sa zmenili na kritické body. Ale s klesajúcou teplotou sa Bachmut rýchlo premenil na hlavný cieľ Moskvy, kde sa masy ich síl – podľa ukrajinských vojakov vrátane nedávno zmobilizovaných jednotiek – snažia zničiť mesto z východu a juhu.

Ruská stratégia v Bachmute pripomína júnové obsadenie východných miest Severodoneck a Lysyčansk. Tam sa ruské jednotky spoliehali na prevahu delostreleckej paľby, aby premohli ukrajinské sily a získali územie. Ukrajinské sily, ktorým vtedy čelili, však mali nedostatok munície aj delostrelectva dodávaného zo Západu – čo už nie je také naliehavé, najmä v Bachmute.

"Za šesť mesiacov, čo som v Bachmute, som nikdy nevidel, že by naše delostrelectvo takto fungovalo," povedal ukrajinský vojak v meste o množstve vystrelenej ukrajinskej munície. Hovoril pod podmienkou anonymity, pretože nemal oprávnenie hovoriť s médiami.

V tejto fáze vojny však môžu obe armády považovať tempo bombardovania za ťažko udržateľné. Rusi sa údajne snažia nakúpiť muníciu od Severnej Kórey a Iránu. A Ukrajina naďalej žiada o ďalšie delostrelecké granáty NATO a iné darcovské krajiny, hoci zásoby tých krajín sa zmenšujú.

Jednou z častých obáv Pentagónu je, že Ukrajinci míňajú muníciu neudržateľným tempom – najmä na miestach ako Bachmut – , lebo sú v mylnom domnení, že zásoby munície Západu sú neobmedzené, uviedol predstaviteľ americkej obrany, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol hovoriť o citlivých informáciách.

S tým, ako sa Bachmut – od júla nepretržite bombardovaný Rusmi – mení na opotrebovaciu bitku, zmenil sa aj jeho strategický význam. Aj keď sa ruské nádeje na rozšírenie svojho územia v tomto meste zmenšili, stále môže byť pre Kyjev čiernou dierou náročnou na zdroje a môže odčerpávať jednotky z iných ukrajinských prioritných oblastí vrátane potenciálnych budúcich ofenzív.

"Bitky ako tá v Bachmute spotrebúvajú sily, ktoré by mohli byť použité inde," povedal pán Kofman a dodal, že ruské sily používajú ľudí, ktorých považujú za "nahraditeľných”, ale aj tak si nemôžu dovoliť plytvať takým množstvom delostrelectva.

Ukrajinské sily, ktoré držia Bachmut, sú zložené zo zmesi jednotiek, vrátane 93. mechanizovanej brigády a 58. motorizovanej pechotnej brigády, elitných jednotiek, ktoré boli vyčerpané nepretržitými ruskými útokmi.

V posledných týždňoch prišli jednotky z iných brigád, aby zaplátali diery v líniách a posilnili formácie, ktoré po veľkých stratách viaznu. Ale aj keď sú počty ukrajinských zranených a mŕtvych vysoké, útočiaci Rusi trpia oveľa viac, hovoria ukrajinskí vojaci, pretože ich nekryté útoky sú likvidované delostreleckou a guľometnou paľbou.

Predstavitelia americkej obrany odhadujú, že aj Rusko, aj Ukrajina utrpeli v priebehu vojny straty približne 100 000 zranených a mŕtvych, hoci tieto čísla nie je možné overiť, nehovoriac už o počte obetí v Bachmute.

Nižšie teploty a bahnité zákopy sú príčinou zranení na oboch stranách. Proruskí vojenskí blogeri sa sťažujú na nedostatok zimného oblečenia, najmä medzi nedávno zmobilizovanými silami. A lekári v nemocnici v Bachmute uviedli, že podchladenie a tzv. „zákopová noha”, bolestivé kožné ochorenie spôsobené dlhodobým ponorením do studenej vody, sú medzi ukrajinskými silami bežné, hoci sa rýchlo a často liečia následne na frontovej línii.

"Vojaci dostávajú, čo potrebujú – termoprádlo, zimné kabáty, všetko. Ale všetko to nespraví," povedal lekár nemocnice Ihor, ktorý rovnako ako ostatní uviedol z bezpečnostných dôvodov len svoje krstné meno. "V daždi sú dva-tri dni, v zákopoch – rozumiete."

V piatok sa pred nemocnicou krčili ukrajinskí vojaci, ktorí nedávno zišli z frontu, tváre, uniformy a zbrane mali pokryté fľakatým blatom, nohavice premočené od nedávneho dažďa. Zdravotníci z 58. brigády sa zľakli, keď neďaleko dopadol  delostrelecký granát, ale sotva naň zareagovali, už  druhý granát vybuchol tak blízko, že dopraskal  a rozbil neďaleké okná: Boli však odhodlaní presunúť svojho pacienta.

Veľká časť východnej strany mesta – v okolí kedysi uznávaného vinárskeho závodu – je šedou zónou medzi ruskými a ukrajinskými pozíciami. O dedinu Optyne na juhu sa vedú ťažké boje.

Zmobilizovaní ruskí vojaci "jednoducho vezmú pušku a idú rovno do boja ako za sovietskych čias," povedal ďalší ukrajinský zdravotník vystupujúci pod volacou značkou Smile. "Zabijú ho a ďalší ho nahradí rovnakým spôsobom."

Nedávny postup na bojisku v okolí Bachmutu sa meral na metre, nie na kilometre. Každý deň je spleťou ruských a ukrajinských síl, ktoré buď postupujú, alebo ustupujú, čo často vedie k minimálnym ziskom za krvavú cenu.

V piatok jeden ukrajinský vojak povedal, že jeho jednotka ustupovala, keď ho mínomet zrazil z nôh, zatiaľ čo druhá jednotka na inom mieste v Bachmute útočila na ruské pozície.

Ayrat, vojak zo 71. brigády, sa tlačil k ruskému zákopu, keď mu obe nohy zranil granát, ktorý buď zhodil dron, alebo ho vystrelil ruský granátomet.

"Išli sme do útoku," povedal, chrapľavo hovoriac v slabo osvetlenej nemocničnej hale, zabalený do fólie na prežitie. Jeho jednotka sa priblížila k miestu, kde boli Rusi "zakopaní".

"Moji spolubojovníci sú nažive," povedal a zvíjal sa v bolestiach. "Máte cigaretu?"

Článok pôvodne vyšiel v denníku The New York Times. Všetky práva vyhradené.