Nová utečenecká kríza vyvoláva v Európe nepríjemné otázky

V Bruseli sú žiadatelia o azyl nútení ukrývať sa v kartónových škatuliach na ulici. V južnom Nemecku starostovia malých miest otvárajú telocvične a sály, aby v nich mohli ubytovať čoraz viac utečencov. A v Holandsku, kde tento rok zomrelo trojmesačné dieťa, je vláda žalovaná za neľudské podmienky v tábore.

Vzhľadom na to, že Rusko vedie vojnu na jej prahu, Európa tento rok prijala 4,4 milióna Ukrajincov, okrem toho viac ako 365 000 nových žiadateľov o azyl, z ktorých mnohí utekajú pred hrozbami v Sýrii a Afganistane.

To je dokonca viac ako v roku 2015, ktorý sa vyznamenal ako prelomové obdobie migrácie v novodobej európskej histórii, keď prišlo 1,2 milióna utečencov utekajúcich pred vojnami na Blízkom východe, z ktorých väčšina prišla do Nemecka. Bývalá kancelárka krajiny Angela Merkelová povzbudila ich prijatie svojou dnes už známou vetou: „My to zvládneme.“

To, ako to Európa vyrieši tentoraz, však vyvoláva nepríjemné otázky o rozdelení utečencov a nerovnomernom zaobchádzaní s nimi, pričom sa zvyšujú obavy z očakávaného príchodu ešte väčšieho počtu Ukrajincov, keďže teploty klesajú a Rusko zintenzívňuje údery na civilnú infraštruktúru.

„Toto bude ťažká zima pre Európu, ktorá čelí najväčšiemu nútenému vysídľovaniu od druhej svetovej vojny,“ povedala Hanne Beirensová, šéfka Európskeho inštitútu pre migračnú politiku, výskumnej inštitúcie so sídlom v Bruseli. „Konflikt na Ukrajine sa predlžuje a Ukrajinci tam zostanú dlhšie.“

Humanitárna kríza v Európe sa prehlbuje a pretrváva, pričom sa zvyšuje riziko politických dôsledkov, pretože sa hromadí množstvo problémov.

Ruská vojna na Ukrajine predstavuje bezpečnostnú hrozbu. Okrem toho, keďže Rusko zastavilo dodávky plynu a štáty EÚ uvalili na Moskvu sankcie, energetická kríza spôsobila prudký nárast inflácie, ktorá zasieva nespokojnosť s nákladmi na život, ako aj s vojnou. Ekonomická nespokojnosť a obavy z migrácie už podnietili nový nárast krajne pravicových a populistických síl.

„Prechádzame od jednej krízy k druhej,“ povedal Zeno Danner, správca okresu Konstanz na brehu Bodamského jazera v Nemecku. „Korona sa ešte neskončila. Máme energetickú krízu. Naše obyvateľstvo pohlcujú hospodárske problémy.“

V oblasti, ktorá je známa skôr pre letné dovolenky, teraz mení športové haly na ubytovacie centrá pre utečencov, čo vyvoláva hnev jeho voličov.

Pre celú Európu je to prostredie ako stvorené na vytváranie obetných baránkov, kde bremeno krízy nie je rovnomerne rozdelené ani medzi národy, ani medzi samotných utečencov.

Analytici tvrdia, že súčasná kríza je spôsobená vojnou v Európe – nie tým, že žiadatelia o azyl z krajín postihnutých konfliktom, ako je Afganistan a Sýria, sa s pomocou pašerákov vydávajú pešo do Európy. A predsa sú to práve oni, kto ju pociťuje najviac.

Keďže Európa udelila Ukrajincom automatický pobyt a víza, Ukrajinci sú v prvej línii pri žiadostiach o ubytovanie a služby pre utečencov. Na niektorých miestach sú podmienky na hranici únosnosti a žiadatelia o azyl sa tlačia v preplnených prijímacích centrách.

Holandský súd nedávno nariadil vláde, aby zlepšila stav azylových centier po tom, čo stovky ľudí boli toto leto nútené spať vonku s malým alebo žiadnym prístupom k vode a zdravotnej starostlivosti. Okolnosti, za ktorých trojmesačné dievčatko zomrelo, sa stále vyšetrujú.

V stredu Európsky súd pre ľudské práva nariadil belgickej vláde, aby zabezpečila ubytovanie pre Guinejčana, ktorý žil na ulici od júla, keď požiadal o azyl.

Brusel, hlavné mesto Belgicka a sídlo orgánov Európskej únie, už využil všetkých 31 000 ubytovacích miest, takže 3 500 žiadateľov o azyl zostalo bez domova.

Medzi nimi je aj Basharmal Mohammadi, ktorý uviedol, že z Afganistanu utiekol po tom, ako mu Taliban zabil otca a brata. Len kilometer od belgického kráľovského paláca žije s ďalšími siedmimi afganskými tínedžermi pod betónovými schodmi, kde sa delia o kartónové škatule a plesnivý matrac.

„Nikdy som si nemyslel, že v Európe budem žiť na ulici,“ povedal pán Mohammadi. „Naša krajina je vo vojne už 45 rokov a ja som si myslel, že tu môžem získať lepší život.“

Aktivisti, ako napríklad Dave Schmidtke, hovorca Saskej rady pre utečencov v Drážďanoch, odsúdili tento rozdiel a označili ho za dvojstupňový systém, ktorý znevýhodňuje a diskriminuje žiadateľov o azyl z krajín mimo Ukrajiny.

„Je to inštitucionálny rasizmus,“ povedal. „Existujú dve triedy utečencov.“

V Nemecku a vo zvyšku Európskej únie úradníci tvrdia, že náhly rozsah príchodov z Ukrajiny nenechal bloku inú možnosť, ako ponúknuť automatické uznanie, a teda priamy prístup k službám, na ktoré ostatní žiadatelia o azyl často čakajú mesiace a roky.

Obhajcovia práv utečencov a dokonca aj niektorí úradníci však tvrdia, že od roku 2015 – keď Európa odmietla ponúknuť automatické uznávanie – bolo dosť času na zlepšenie azylového systému.

„Toto nie je náhla kríza,“ povedala Lies Gilisová, hovorkyňa Fedasilu, belgickej federálnej vládnej agentúry zodpovednej za prijímanie žiadateľov o azyl. „Vládu sme na to upozorňovali už mnoho, mnoho mesiacov.“

Nemecko, ktoré sa pýšilo prijatím takmer milióna sýrskych utečencov, sa cíti preťažené príchodom podobného počtu Ukrajincov a približne 80 000 ďalších žiadateľov o azyl. Niektoré mestá varujú, že zaznamenávajú počty, ktorých svedkami neboli ani v roku 2015.

Verejné bývanie je stiesnené. Hotely a ubytovne boli prenajaté a zaplnené. Teraz sa prestavujú veľtržné haly a rozširujú veľké kontajnerové tábory.

Niektorí nemeckí predstavitelia sa obávajú, že čím viac sa utečenecká kríza spolu s hospodárskymi ťažkosťami prejaví v každodennom živote, tým viac bude živiť protiimigračné napätie, ktoré už dlho využíva krajná pravica. Dokonca aj Ukrajinci, ktorí boli kedysi vítaní, teraz vzbudzujú istú nevôľu.

Tento týždeň bol čiastočne podpálený starý hotel pripravovaný pre žiadateľov o azyl neďaleko Drážďan. V októbri bola podpálená aj ubytovňa pre Ukrajincov v Nemecku. Ani pri jednom z požiarov nebol nikto zranený.

Hoci Ukrajinci tvoria úplnú väčšinu nových utečencov, niektorí politici obviňujú z napätia v systéme žiadateľov o azyl zo Sýrie, Afganistanu a iných miest mimo Európy.

V Rakúsku tento rok požiadalo o azyl približne 71 000 ľudí z krajín mimo Ukrajiny, čím sa priblížili k úrovni z roku 2015. Hoci počet Ukrajincov je zhruba rovnaký, ak nie vyšší, práve tí ostatní vyvolávajú v posledných týždňoch pobúrenie.

Keď rakúske úrady v Tirolsku začali stavať stany v mestečku Sankt Georgen, k miestnym obyvateľom sa pridali krajne pravicoví lídri, aby protestovali.

„Pomáhame, keď je to potrebné. Ale už toho bolo dosť, už je to priveľa,“ povedal starosta Ferdinand Aigner pre rakúsky Der Standard. „Aj jahňa zdivie, ak ho budete stále biť.“

Rakúsko teraz nasledovalo Českú republiku a uzavrelo svoje hranice so Slovenskom, cez ktoré sa snaží prejsť mnoho nelegálnych žiadateľov o azyl.

Táto nálada prinútila niektorých nemeckých predstaviteľov vrátane ministerky vnútra Nancy Faeserovej, aby sa pridali k výzvam, aby Európa lepšie kontrolovala svoje hranice.

Nová kríza oživila aj diskusie o tom, kto by mal prijímať utečencov – ale s obrátenými úlohami.

Krajiny ako Taliansko a Grécko, kde sa žiadatelia o azyl dostávajú k brehom EÚ ako prví, už dlho požadujú od svojich partnerov z EÚ spravodlivejšie rozdelenie nových utečencov. Nemecko a ďalšie krajiny sa však takémuto systému prerozdeľovania bránia a namiesto toho žiadajú, aby boli žiadatelia o azyl prijatí tam, kam dorazia ako prví.

Teraz je to Nemecko, ktoré je druhé po Poľsku v počte prijatých Ukrajincov, a ďalšie bohaté severoeurópske krajiny, ktoré sa sťažujú, že prijímajú príliš veľa utečencov.

„Prečo je v celom Francúzsku menej Ukrajincov ako v nemeckej spolkovej krajine Bádensko-Württembersko?“ pýta sa Gerald Knaus, predseda Európskej iniciatívy pre stabilitu. „A prečo majú Francúzsko, Taliansko a Španielsko spolu menej Ukrajincov ako Česká republika?“ dodal. Pán Knaus bol architektom kontroverznej dohody pani Merkelovej s Tureckom z roku 2016, ktorá na istý čas zastavila predchádzajúci prílev utečencov.

Thomas Fabian, zástupca starostu východonemeckého mesta Lipsko, hovorí, že mnohé miesta teraz zápasia s problémami, pretože sa bránili zachovaniu zariadení pre utečencov.

Zriadenie dočasného ubytovania – ako to teraz musia robiť mnohé z nich – stojí oveľa viac, povedal. Je presvedčený, že vedúci predstavitelia v Nemecku aj mimo neho musia akceptovať, že popri vojnách a klimatických zmenách je migrácia súčasťou Európy.

„Problém nie je v tom, že sem prichádza veľa ľudí,“ povedal. „Problém je v tom, že potrebujeme systém distribúcie.“

Aj keď sa podmienky pre mnohých zhoršujú, nič nenasvedčuje tomu, že by sa migrácia spomalila.

Mnohí nedávno príchodzí žiadatelia o azyl, s ktorými sme robili rozhovory v Nemecku, očakávali, že ich bude pribúdať – najmä Sýrčania, ktorí kedysi našli útočisko v Turecku, a teraz hovoria, že tam čelia čoraz väčšiemu nepriateľstvu vrátane vyhrážok smrťou a útokov.

Ani Ukrajinci neveria, že napätie alebo tvrdšie podmienky zabránia ich blízkym, aby sa k nim pridali, najmä ak sa boje zintenzívnia a Rusko bude pokračovať v bombardovaní infraštruktúry, ktoré by mohlo nechať civilistov v problémoch.

„Desiatky našich priateľov sú už teraz nútené sedieť doma bez elektriny celých 20 hodín,“ povedal Sasha Kovtutskyi, ktorého spolu s jeho partnerkou hostila nemecká rodina v Mníchove, kým osem mesiacov hľadali vlastný domov.

To všetko znamená, že pre štátnych zamestnancov, ako je pani Gilisová z belgickej agentúry Fedasil, sa situácia stala konkurenčnými pretekmi medzi štátnymi orgánmi, ktorých dôsledkom sú čoraz horšie podmienky pre utečencov. „Teraz si musíte vybrať, kto je najzraniteľnejší spomedzi zraniteľných,“ povedala.

Článok pôvodne vyšiel v denníku The New York Times. Všetky práva vyhradené.