Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci českého parlamentu schválili výcvik ukrajinských vojakov na území republiky

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v utorok podporila výcvik ukrajinských vojakov v Českej republike. Konať by sa mal do konca budúceho roka v piatich štvortýždňových turnusoch. Informoval o tom spravodajský server Novinky.cz.

"Prioritou je pomoc s výcvikom ukrajinských vojakov, a to v záujme úspešného boja proti ruskému agresorovi," uviedla v pléne česká ministerka obrany Jana Černochová. Na každom výcvikovom turnuse by sa mohlo zúčastniť až 800 vojakov. Cvičenie vychádza z dvojstrannej dohody českej a ukrajinskej vlády, výhľadovo však prebehne pod asistenčnou misiou EÚ.

Do asistenčnej misie EÚ Česko podľa návrhu vyčlení 55 ľudí. Budú môcť pôsobiť v akomkoľvek členskom štáte vo veliteľských štruktúrach, prípadne na pozíciách inštruktorov.

Pri výcviku ukrajinských vojakov získa podľa Černochovej skúsenosti aj česká armáda. "Budeme získavať informácie priamo od ukrajinských zástupcov. Budeme lepšie vedieť, ako Rusi bojujú a aké majú slabé a silné stránky. Myslím si, že väčšina z nás to ocení," dodala česká ministerka.

Súčasťou návrhu bolo podľa Noviniek aj vyslanie českých vojakov na výcvik Ukrajincov v iných členských štátoch Európskej únie a mandát pre dve ďalšie zahraničné misie v Košové a Iraku. Ako uviedol server denik.cz, vládny návrh musia ešte posúdiť senátori, pričom schvaľovať by ho mali vo štvrtok.

(tasr, min)

Minúta  |  

Maďarsko trvá na zachovaní doterajších rozhodnutí NATO súvisiacich s Ukrajinou

Cieľom Maďarska na schôdzke ministrov zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bukurešti je dosiahnuť to, aby doterajšie spoločné rozhodnutia NATO prijaté v súvislosti s vojnou na Ukrajine zostali v platnosti. Vyhlásil to v utorok pre maďarskú verejnoprávnu televíziu M1 šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Zo spoločných rozhodnutí Szijjártó vyzdvihol tie, ktoré potvrdzujú, že NATO nie je stranou rusko-ukrajinského konfliktu, ako aj rozhodnutie, že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo k priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom.

Britský denník Financial Times (FT) v súvislosti so schôdzkou NATO v Bukurešti napísal, že Maďarsko zabránilo tomu, aby sa na dvojdňovom rokovaní zúčastnil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa s účastníkmi schôdzky stretne iba na pracovnej večeri.

Szijjártó na správu FT zareagoval príspevkom na Facebooku v ktorom uviedol, že v postoji jeho krajiny k oficiálnemu stretnutiu NATO s Ukrajinou nie je nič nové.

"Už pred rokmi sme dali jasne najavo, že kým Ukrajina nevráti práva Maďarom žijúcim v Zakarpatskej oblasti, nebudeme súhlasiť so zvolaním takéhoto zasadnutia," napísal šéf maďarskej diplomacie. "Dúfame, že čím skôr bude pokoj, a potom o tejto otázke budeme môcť opäť diskutovať," uzavrel Szijjártó.

(tasr, min)

Minúta  |  

Minister Káčer sa stretol s Blinkenom, potvrdili spoluprácu s Washingtonom

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer sa v utorok stretol na okraj ministerskej schôdzky členských krajín NATO so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom.

Obaja potvrdili strategické partnerstvo Slovenska a USA, odsúdili útoky Ruska na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zhodli sa na nevyhnutnosti pokračovať v širokej podpore Ukrajiny. TASR o tom informoval komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

"Masívne raketové útoky na elektrárne, rozvodnú sieť či bytové domy na Ukrajine nemajú vojenský osoh, len znásobujú utrpenie obyvateľstva. Rusko musí za tieto neakceptovateľné činy niesť zodpovednosť," vyhlásil Káčer s tým, že je naším bezpečnostným záujmom a morálnou povinnosťou zabrániť humanitárnej katastrofe, ktorú sa Rusko snaží na Ukrajine vyvolať. Zároveň vyzdvihol doterajšiu pomoc USA pri posilnení obrany a bezpečnosti Slovenska.

Počas prvého dňa zasadnutia šéfov diplomacií krajín NATO spojenci podľa slovenského ministerstva zahraničia diskutovali o aktuálnej situácii na Ukrajine, dôsledkoch pokračujúcej ruskej agresie aj možnostiach ďalšej pomoci Kyjevu.

"Neustále vyhodnocujeme možnosti, ako Ukrajine pomôcť brániť sa. Cvičíme ukrajinských vojakov, dodávame novú obrannú techniku a priebežne opravujeme tú poškodenú," doplnil Káčer. Slovensko v rámci NATO prispelo takmer pol miliónom eur na nákup zimného výstroja pre ukrajinských vojakov.

Spojenci diskutovali aj o budúcnosti vzťahov Aliancie s Ukrajinou. "Je načase, aby sme sa začali vážne rozprávať o vízii pre nášho východného suseda. Nechceme, aby sa takýto konflikt v budúcnosti zopakoval, preto by mala Ukrajina mať jedného dňa rovnaké bezpečnostné záruky, aké máme dnes my. Z morálneho hľadiska si to Ukrajina jednoznačne zaslúži," dodal šéf slovenskej diplomacie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pri protestoch v Iráne zomrelo už najmenej 448 ľudí, hlási IHR

Iránske bezpečnostné sily zabili najmenej 448 ľudí pri potláčaní protivládnych protestov, ktoré v polovici septembra vyvolala smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe. Uviedla to v utorok ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v nórskom hlavnom meste Oslo. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Táto bilancia podľa IHR zahŕňa 60 osôb mladších ako 18 rokov vrátane deviatich dievčat, ako aj 29 žien. Len za posledný týždeň bezpečnostné sily zabili 16 ľudí, pričom 12 prišlo o život v oblastiach obývaných Kurdmi, kde prebiehajú obzvlášť intenzívne protesty, uvádza organizácia.

Zmienený údaj zahŕňa iba obyvateľov Iránu, ktorí zomreli pri potláčaní nepokojov, nie členov bezpečnostných síl, dodala IHR.

Brigádny generál Amíralí Hadžízáde, ktorý velí leteckej divízii iránskych revolučných gárd, v utorok oznámil, že od vypuknutia rozsiahlych protestov zomrelo v Iráne už vyše 300 ľudí. AFP si všíma, že tamojší predstavitelia vôbec prvýkrát priznali takýto údaj.

Amíníová zomrela v policajnej väzbe 16. septembra. Krátko predtým ju zatkla teheránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

(tasr, min)

Minúta  |  

Prejav prezidentky potvrdil, že vláda stratila dôvod na existenciu, vyhlásil Sulík

Prejav prezidentky Zuzany Čaputovej potvrdil, že táto vláda stratila dôvod na existenciu. Líder SaS Richard Sulík to uviedol v reakcii na utorkovú správu o stave republiky, s ktorou Čaputová vystúpila v parlamente.

"Prezidentka jasne pomenovala, ako a v čom vláda zlyháva. Oslabená dôvera v štát a slová o tom, že ak nedokáže vláda Eduarda Hegera vládnuť, mali by si občania zvoliť parlament nanovo, sú tohto jasným dôkazom," komentoval Sulík.

Prezidentka podľa šéfa liberálov veľmi dobre vystihla nálady v spoločnosti, ako sú šírenie nenávisti, prehlbujúca sa chudoba alebo spôsob vládnutia, ktorý ničí krajinu. Naopak, potešilo ho, že reformy, ktoré Čaputová vyzdvihla, pripravovali najmä ministri za SaS.

Sulík si myslí, že v prípade odvolania vlády sú všetky alternatívy – predčasné voľby, úradnícka vláda či úradnícka vláda v demisii – lepšie ako aktuálny stav. K téme predčasných volieb a prípadnej podpore SaS sa bližšie nevyjadril. Poukázal na dlhé rokovania s lekármi, rozpočet bez výdavkových limitov, ale aj to, že Národná rada SR je podľa neho vedená "ad hoc".

(tasr, min)

Minúta  |  

Špeciálna prokuratúra zatiaľ nekomentuje rozhodnutie v kauze Súmrak

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa zatiaľ nemôže vyjadriť k rozhodnutiu Generálnej prokuratúry (GP) SR v kauze Súmrak, keďže mu doposiaľ nebolo doručené. TASR o tom informovala hovorkyňa GP SR Jana Tökölyová.

"Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR nebolo doposiaľ doručené rozhodnutie o zrušení obvinenia v trestnej veci označovanej ako Súmrak," zdôvodnila hovorkyňa, prečo sa zatiaľ špeciálna prokuratúra k obsahu rozhodnutia nemôže vyjadriť.

GP SR zrušila obvinenie šéfa Smeru-SD a ďalšej trojice osôb z kauzy Súmrak. Dôvodom sú zistené porušenia ustanovení Trestného poriadku a zákona. V utorok o tom informovalo vedenie GP SR.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.