Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Twitter ruší obmedzenia, ktoré zabraňovali šíreniu dezinformácií o covide

Americká spoločnosť Twitter oznámila, že zrušila obmedzenia, ktoré zabraňovali šíreniu dezinformácií týkajúcich sa ochorenia COVID-19.

"S účinnosťou od 23. novembra 2022 Twitter neuplatňuje politiku týkajúcu sa zavádzajúcich informácií o COVID-19," uvádza sa v oznámení zverejnenom na blogu spoločnosti Twitter Inc.

Bezprostredne nebolo jasné, ktoré konkrétne opatrenia už Twitter nebude presadzovať. Podľa CNN však táto zmena prístupu môže viesť k nárastu šírenia nepravdivých tvrdení o covide v čase, keď sa zvyšujú počty nakazených v Číne i v iných oblastiach sveta.

Twitter už na počiatku pandémie v roku 2020 zaviedol sériu opatrení proti šíreniu covidových dezinformácií vrátane označovania príspevkov s pochybným obsahom či odstraňovania falošných tvrdení o vakcínach proti koronavírusu. Podobnú politiku doposiaľ uplatňuje aj sociálna sieť Facebook a videoserver YouTube.

Koncom októbra tohto roku sociálnu a mikroblogovaciu sieť Twitter kúpil za 44 miliárd dolárov americký podnikateľ Elon Musk, ktorý už avizoval viaceré zmeny v jej fungovaní. Okrem iného začal s hromadným prepúšťaním, v rámci ktorého prišla o prácu viac než polovica zamestnancov spoločnosti vrátane tých, ktorí mali na starosti sledovanie dodržiavania pravidiel upravujúcich zverejňovanie obsahu.

Na základe internetového hlasovania Musk minulý týždeň obnovil zablokovaný účet amerického exprezidenta Donalda Trumpa. Avizoval tiež amnestiu, v rámci ktorej budú obnovené mnohé v minulosti pozastavené twitterové účty, s výnimkou tých, ktorých majitelia porušili zákon alebo sa zapojili do spamovania.

(tasr)

Minúta  |  

Cichanovská žiada Minsk, aby informoval o stave väznenej Kalesnikavovej

Bieloruská opozičná politička Maryja Kalesnikavová, ktorú odsúdili na 11 rokov väzenia, sa po prevoze do nemocnice podrobila chirurgickému zákroku. Podľa jej otca Aľaxandra Kalesnikava je stav jeho dcéry vážny, ale stabilizovaný. Dodal, že lekári mu neoznámili dcérinu diagnózu ani podrobnosti o chirurgickom zákroku, píše TASR.

Podľa agentúry AP Kalesnikav informoval, že s dcérou sa videli naposledy asi pred mesiacom, keď ju navštívil vo väznici v meste Homeľ na juhu Bieloruska. Maryja vraj vtedy pôsobila energicky a veselo.

Exilová líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská v súvislosti so správou o Kalesnikavovej hospitalizácii vyzvala bieloruské úrady, aby zverejnili informácie o stave opozičnej aktivistky. "Nedovoľte režimu, aby mlčal o zdraví Maryje Kalesnikavovej," apelovala Cichanovská na prívržencov opozície.

Kalesnikavovej právnik Uladzimir Pyľčanka uviedol, že jeho mandantka bola pred prevozom do nemocnice umiestnená na samotku. K jej zdravotnému stavu sa bližšie nevyjadril. Dodal však, že väzenské úrady opakovane zamietali jeho žiadosti o návštevu Kalesnikavovej vo väznici v Homeli.

Kalesnikavová sa stala mediálne známou pred prezidentskými voľbami, ktoré sa v Bielorusku konali v auguste 2020. Kalesnikavová bola vtedy koordinátorkou predvolebného štábu Viktara Babaryku, ktorému však napokon úrady znemožnili kandidovať.

Po voľbách Bieloruskom otriasli masové protesty, počas ktorých bolo zatknutých viac ako 35.000 ľudí a ďalšie tisícky zbila polícia. Cichanovská tesne po voľbách odišla do exilu.

Kalesnikavová potom pomáhala koordinovať povolebné opozičné protesty a odolávala snahám bieloruských úradov prinútiť ju opustiť krajinu. Keď ju príslušníci bieloruskej tajnej služby v septembri 2020 vyviezli na hranicu s Ukrajinou, aby sa ju násilne pokúsili vyhostiť, roztrhala svoj pas a vrátila sa späť na územie Bieloruska, kde ju zatkli.

Tesne pred začatím súdneho procesu Kalesnikavová v liste z väzenia uviedla, že úrady jej ponúkli prepustenie z väzby, ak požiada o milosť a poskytne "kajúcny rozhovor" štátnym médiám. Aktivistka trvala na tom, že je nevinná a ponuku odmietla.

"Za slobodu sa oplatí bojovať. Nebojte sa byť slobodní," napísala z väzenia. "Nič neľutujem a urobila by som to znova," dodala. V roku 2021 súd v Minsku odsúdil Kalesnikavovú na 11 rokov väzenia, keď ju uznal za vinnú v troch bodoch obžaloby vrátane sprisahania s cieľom získať moc.

(tasr, min)

Minúta  |  

Jadrový arzenál Číny sa do roku 2035 strojnásobí, odhaduje Pentagón

Jadrový arzenál Číny sa do roku 2035 pravdepodobne viac než strojnásobí, a to na 1500 jadrových hlavíc. V utorkovej výročnej správe o čínskej armáde to uviedlo americké ministerstvo obrany, ktoré okrem iného poukázalo aj na rastúcu sofistikovanosť čínskych vzdušných síl.

TASR správu prevzala z agentúry AFP. Podľa Washingtonu predstavuje Čína pre USA najzávažnejšiu výzvu. Ako sa uvádza v predmetnej správe, Peking posilnil svoje jadrové, ako aj konvenčné sily.

"Ministerstvo obrany (USA) odhaduje, že zásoby funkčných jadrových hlavíc (Číny) prekročili 400 kusov," píše sa v správe Pentagónu. "Ak bude Čína pokračovať v tomto tempe jadrovej expanzie, pravdepodobne si vytvorí zásoby približne 1500 jadrových hlavíc do roku 2035," dodávajú americkí predstavitelia.

AFP konštatuje, že tento počet bude stále omnoho nižší než arzenál USA či Ruska. Čína sa podľa USA pravdepodobne usiluje vyvinúť nové jadrové hlavice a nosiče, ktoré by sa mali minimálne vyrovnať účinnosti či spoľahlivosti hlavíc, ktoré vyvíjajú Spojené štáty a Rusko.

Peking takisto pracuje na modernizácii svojho arzenálu balistických rakiet. V roku 2021 ich Čína v rámci testov vypálila približne 135, čo je viac než zvyšok sveta dokopy – okrem tých, ktoré boli nasadené v konfliktoch. Čína tiež podľa Washingtonu vyvíja nové medzikontinentálne balistické strely (ICBM).

Správa ďalej konštatuje, že čínske vzdušné sily, ktoré sú tretie najväčšie na svete s 2800 lietadlami, takisto výrazne napredujú a rýchlo dobiehajú vzdušné sily západných krajín. Pentagón dodal, že tento trend postupne oslabuje dlhodobý náskok amerických vzdušných síl.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spojené štáty zvažujú, že poskytnú Ukrajine systémy Patriot, tvrdí CNN

Spojené štáty zvažujú, že poskytnú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, aby sa mohla lepšie chrániť pred útokmi Ruska. Uviedol to v utorok popredný predstaviteľ Pentagónu podľa televízie CNN, informuje TASR.

Nemenovaný predstaviteľ ministerstva obrany USA v reakcii na otázku, či Washington zvažuje dodávku Patriotov na Ukrajinu, povedal, že zatiaľ sú "v hre" rôzne možnosti. "Patriot je jeden z prostriedkov protivzdušnej obrany, o ktorom sa uvažuje," povedal novinárom predstaviteľ Pentagónu.

Posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny pritom označil za "hlavnú prioritu" Spojených štátov. "Skúmanie, čo môžu v tomto smere urobiť USA, čo môžu podniknúť naši spojenci a partneri a preverujeme aj možné kombinácie prostriedkov, ktoré by mohli byť užitočné," cituje CNN činiteľa Pentagónu.

MIM-104 Patriot je taktický mobilný raketový systém, ktorý dokáže zlikvidovať balistické rakety, strely s plochou dráhou letu aj lietadlá. Patrí medzi najlepšie systémy svojho druhu. Jedna batéria Patriotov stojí asi miliardu dolárov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanci českého parlamentu schválili výcvik ukrajinských vojakov na území republiky

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v utorok podporila výcvik ukrajinských vojakov v Českej republike. Konať by sa mal do konca budúceho roka v piatich štvortýždňových turnusoch. Informoval o tom spravodajský server Novinky.cz.

"Prioritou je pomoc s výcvikom ukrajinských vojakov, a to v záujme úspešného boja proti ruskému agresorovi," uviedla v pléne česká ministerka obrany Jana Černochová. Na každom výcvikovom turnuse by sa mohlo zúčastniť až 800 vojakov. Cvičenie vychádza z dvojstrannej dohody českej a ukrajinskej vlády, výhľadovo však prebehne pod asistenčnou misiou EÚ.

Do asistenčnej misie EÚ Česko podľa návrhu vyčlení 55 ľudí. Budú môcť pôsobiť v akomkoľvek členskom štáte vo veliteľských štruktúrach, prípadne na pozíciách inštruktorov.

Pri výcviku ukrajinských vojakov získa podľa Černochovej skúsenosti aj česká armáda. "Budeme získavať informácie priamo od ukrajinských zástupcov. Budeme lepšie vedieť, ako Rusi bojujú a aké majú slabé a silné stránky. Myslím si, že väčšina z nás to ocení," dodala česká ministerka.

Súčasťou návrhu bolo podľa Noviniek aj vyslanie českých vojakov na výcvik Ukrajincov v iných členských štátoch Európskej únie a mandát pre dve ďalšie zahraničné misie v Košové a Iraku. Ako uviedol server denik.cz, vládny návrh musia ešte posúdiť senátori, pričom schvaľovať by ho mali vo štvrtok.

(tasr, min)

Minúta  |  

Maďarsko trvá na zachovaní doterajších rozhodnutí NATO súvisiacich s Ukrajinou

Cieľom Maďarska na schôdzke ministrov zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bukurešti je dosiahnuť to, aby doterajšie spoločné rozhodnutia NATO prijaté v súvislosti s vojnou na Ukrajine zostali v platnosti. Vyhlásil to v utorok pre maďarskú verejnoprávnu televíziu M1 šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Zo spoločných rozhodnutí Szijjártó vyzdvihol tie, ktoré potvrdzujú, že NATO nie je stranou rusko-ukrajinského konfliktu, ako aj rozhodnutie, že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo k priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom.

Britský denník Financial Times (FT) v súvislosti so schôdzkou NATO v Bukurešti napísal, že Maďarsko zabránilo tomu, aby sa na dvojdňovom rokovaní zúčastnil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa s účastníkmi schôdzky stretne iba na pracovnej večeri.

Szijjártó na správu FT zareagoval príspevkom na Facebooku v ktorom uviedol, že v postoji jeho krajiny k oficiálnemu stretnutiu NATO s Ukrajinou nie je nič nové.

"Už pred rokmi sme dali jasne najavo, že kým Ukrajina nevráti práva Maďarom žijúcim v Zakarpatskej oblasti, nebudeme súhlasiť so zvolaním takéhoto zasadnutia," napísal šéf maďarskej diplomacie. "Dúfame, že čím skôr bude pokoj, a potom o tejto otázke budeme môcť opäť diskutovať," uzavrel Szijjártó.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.