Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Jadrový arzenál Číny sa do roku 2035 strojnásobí, odhaduje Pentagón

Jadrový arzenál Číny sa do roku 2035 pravdepodobne viac než strojnásobí, a to na 1500 jadrových hlavíc. V utorkovej výročnej správe o čínskej armáde to uviedlo americké ministerstvo obrany, ktoré okrem iného poukázalo aj na rastúcu sofistikovanosť čínskych vzdušných síl.

TASR správu prevzala z agentúry AFP. Podľa Washingtonu predstavuje Čína pre USA najzávažnejšiu výzvu. Ako sa uvádza v predmetnej správe, Peking posilnil svoje jadrové, ako aj konvenčné sily.

"Ministerstvo obrany (USA) odhaduje, že zásoby funkčných jadrových hlavíc (Číny) prekročili 400 kusov," píše sa v správe Pentagónu. "Ak bude Čína pokračovať v tomto tempe jadrovej expanzie, pravdepodobne si vytvorí zásoby približne 1500 jadrových hlavíc do roku 2035," dodávajú americkí predstavitelia.

AFP konštatuje, že tento počet bude stále omnoho nižší než arzenál USA či Ruska. Čína sa podľa USA pravdepodobne usiluje vyvinúť nové jadrové hlavice a nosiče, ktoré by sa mali minimálne vyrovnať účinnosti či spoľahlivosti hlavíc, ktoré vyvíjajú Spojené štáty a Rusko.

Peking takisto pracuje na modernizácii svojho arzenálu balistických rakiet. V roku 2021 ich Čína v rámci testov vypálila približne 135, čo je viac než zvyšok sveta dokopy – okrem tých, ktoré boli nasadené v konfliktoch. Čína tiež podľa Washingtonu vyvíja nové medzikontinentálne balistické strely (ICBM).

Správa ďalej konštatuje, že čínske vzdušné sily, ktoré sú tretie najväčšie na svete s 2800 lietadlami, takisto výrazne napredujú a rýchlo dobiehajú vzdušné sily západných krajín. Pentagón dodal, že tento trend postupne oslabuje dlhodobý náskok amerických vzdušných síl.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spojené štáty zvažujú, že poskytnú Ukrajine systémy Patriot, tvrdí CNN

Spojené štáty zvažujú, že poskytnú Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, aby sa mohla lepšie chrániť pred útokmi Ruska. Uviedol to v utorok popredný predstaviteľ Pentagónu podľa televízie CNN, informuje TASR.

Nemenovaný predstaviteľ ministerstva obrany USA v reakcii na otázku, či Washington zvažuje dodávku Patriotov na Ukrajinu, povedal, že zatiaľ sú "v hre" rôzne možnosti. "Patriot je jeden z prostriedkov protivzdušnej obrany, o ktorom sa uvažuje," povedal novinárom predstaviteľ Pentagónu.

Posilnenie protivzdušnej obrany Ukrajiny pritom označil za "hlavnú prioritu" Spojených štátov. "Skúmanie, čo môžu v tomto smere urobiť USA, čo môžu podniknúť naši spojenci a partneri a preverujeme aj možné kombinácie prostriedkov, ktoré by mohli byť užitočné," cituje CNN činiteľa Pentagónu.

MIM-104 Patriot je taktický mobilný raketový systém, ktorý dokáže zlikvidovať balistické rakety, strely s plochou dráhou letu aj lietadlá. Patrí medzi najlepšie systémy svojho druhu. Jedna batéria Patriotov stojí asi miliardu dolárov.

(tasr, min)

Minúta  |  

Poslanci českého parlamentu schválili výcvik ukrajinských vojakov na území republiky

Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR v utorok podporila výcvik ukrajinských vojakov v Českej republike. Konať by sa mal do konca budúceho roka v piatich štvortýždňových turnusoch. Informoval o tom spravodajský server Novinky.cz.

"Prioritou je pomoc s výcvikom ukrajinských vojakov, a to v záujme úspešného boja proti ruskému agresorovi," uviedla v pléne česká ministerka obrany Jana Černochová. Na každom výcvikovom turnuse by sa mohlo zúčastniť až 800 vojakov. Cvičenie vychádza z dvojstrannej dohody českej a ukrajinskej vlády, výhľadovo však prebehne pod asistenčnou misiou EÚ.

Do asistenčnej misie EÚ Česko podľa návrhu vyčlení 55 ľudí. Budú môcť pôsobiť v akomkoľvek členskom štáte vo veliteľských štruktúrach, prípadne na pozíciách inštruktorov.

Pri výcviku ukrajinských vojakov získa podľa Černochovej skúsenosti aj česká armáda. "Budeme získavať informácie priamo od ukrajinských zástupcov. Budeme lepšie vedieť, ako Rusi bojujú a aké majú slabé a silné stránky. Myslím si, že väčšina z nás to ocení," dodala česká ministerka.

Súčasťou návrhu bolo podľa Noviniek aj vyslanie českých vojakov na výcvik Ukrajincov v iných členských štátoch Európskej únie a mandát pre dve ďalšie zahraničné misie v Košové a Iraku. Ako uviedol server denik.cz, vládny návrh musia ešte posúdiť senátori, pričom schvaľovať by ho mali vo štvrtok.

(tasr, min)

Minúta  |  

Maďarsko trvá na zachovaní doterajších rozhodnutí NATO súvisiacich s Ukrajinou

Cieľom Maďarska na schôdzke ministrov zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie v Bukurešti je dosiahnuť to, aby doterajšie spoločné rozhodnutia NATO prijaté v súvislosti s vojnou na Ukrajine zostali v platnosti. Vyhlásil to v utorok pre maďarskú verejnoprávnu televíziu M1 šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Zo spoločných rozhodnutí Szijjártó vyzdvihol tie, ktoré potvrdzujú, že NATO nie je stranou rusko-ukrajinského konfliktu, ako aj rozhodnutie, že treba urobiť všetko pre to, aby nedošlo k priamemu konfliktu medzi NATO a Ruskom.

Britský denník Financial Times (FT) v súvislosti so schôdzkou NATO v Bukurešti napísal, že Maďarsko zabránilo tomu, aby sa na dvojdňovom rokovaní zúčastnil aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorý sa s účastníkmi schôdzky stretne iba na pracovnej večeri.

Szijjártó na správu FT zareagoval príspevkom na Facebooku v ktorom uviedol, že v postoji jeho krajiny k oficiálnemu stretnutiu NATO s Ukrajinou nie je nič nové.

"Už pred rokmi sme dali jasne najavo, že kým Ukrajina nevráti práva Maďarom žijúcim v Zakarpatskej oblasti, nebudeme súhlasiť so zvolaním takéhoto zasadnutia," napísal šéf maďarskej diplomacie. "Dúfame, že čím skôr bude pokoj, a potom o tejto otázke budeme môcť opäť diskutovať," uzavrel Szijjártó.

(tasr, min)

Minúta  |  

Minister Káčer sa stretol s Blinkenom, potvrdili spoluprácu s Washingtonom

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer sa v utorok stretol na okraj ministerskej schôdzky členských krajín NATO so svojím americkým náprotivkom Antonym Blinkenom.

Obaja potvrdili strategické partnerstvo Slovenska a USA, odsúdili útoky Ruska na ukrajinskú civilnú infraštruktúru a zhodli sa na nevyhnutnosti pokračovať v širokej podpore Ukrajiny. TASR o tom informoval komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.

"Masívne raketové útoky na elektrárne, rozvodnú sieť či bytové domy na Ukrajine nemajú vojenský osoh, len znásobujú utrpenie obyvateľstva. Rusko musí za tieto neakceptovateľné činy niesť zodpovednosť," vyhlásil Káčer s tým, že je naším bezpečnostným záujmom a morálnou povinnosťou zabrániť humanitárnej katastrofe, ktorú sa Rusko snaží na Ukrajine vyvolať. Zároveň vyzdvihol doterajšiu pomoc USA pri posilnení obrany a bezpečnosti Slovenska.

Počas prvého dňa zasadnutia šéfov diplomacií krajín NATO spojenci podľa slovenského ministerstva zahraničia diskutovali o aktuálnej situácii na Ukrajine, dôsledkoch pokračujúcej ruskej agresie aj možnostiach ďalšej pomoci Kyjevu.

"Neustále vyhodnocujeme možnosti, ako Ukrajine pomôcť brániť sa. Cvičíme ukrajinských vojakov, dodávame novú obrannú techniku a priebežne opravujeme tú poškodenú," doplnil Káčer. Slovensko v rámci NATO prispelo takmer pol miliónom eur na nákup zimného výstroja pre ukrajinských vojakov.

Spojenci diskutovali aj o budúcnosti vzťahov Aliancie s Ukrajinou. "Je načase, aby sme sa začali vážne rozprávať o vízii pre nášho východného suseda. Nechceme, aby sa takýto konflikt v budúcnosti zopakoval, preto by mala Ukrajina mať jedného dňa rovnaké bezpečnostné záruky, aké máme dnes my. Z morálneho hľadiska si to Ukrajina jednoznačne zaslúži," dodal šéf slovenskej diplomacie.

(tasr, min)

Minúta  |  

Pri protestoch v Iráne zomrelo už najmenej 448 ľudí, hlási IHR

Iránske bezpečnostné sily zabili najmenej 448 ľudí pri potláčaní protivládnych protestov, ktoré v polovici septembra vyvolala smrť mladej Kurdky Mahsy Amíníovej v policajnej väzbe. Uviedla to v utorok ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v nórskom hlavnom meste Oslo. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Táto bilancia podľa IHR zahŕňa 60 osôb mladších ako 18 rokov vrátane deviatich dievčat, ako aj 29 žien. Len za posledný týždeň bezpečnostné sily zabili 16 ľudí, pričom 12 prišlo o život v oblastiach obývaných Kurdmi, kde prebiehajú obzvlášť intenzívne protesty, uvádza organizácia.

Zmienený údaj zahŕňa iba obyvateľov Iránu, ktorí zomreli pri potláčaní nepokojov, nie členov bezpečnostných síl, dodala IHR.

Brigádny generál Amíralí Hadžízáde, ktorý velí leteckej divízii iránskych revolučných gárd, v utorok oznámil, že od vypuknutia rozsiahlych protestov zomrelo v Iráne už vyše 300 ľudí. AFP si všíma, že tamojší predstavitelia vôbec prvýkrát priznali takýto údaj.

Amíníová zomrela v policajnej väzbe 16. septembra. Krátko predtým ju zatkla teheránska mravnostná polícia za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.