Po Si Ťin-pchingovej korunovácii sa ozýva nespokojnosť s jeho tvrdou politikou

Si Ťin-pching pred necelými šiestimi týždňami vystúpil s prejavom k čínskemu národu a vyžarovala z neho vladárska dominancia. Práve pravdepodobne získal ďalšie desaťročie pri moci. Jeho nový tím podriadených vystupoval ako neochvejne lojálny. Zjazd komunistickej strany upevnil jeho autoritársku agendu a prisľúbil „novú éru“, ak 1,4 miliardy ľudí v Číne bude s ním a stranou stále lojálne kráčať.

Celonárodná vlna protestov však vyslala ohromujúce znamenie, že aj po desiatich rokoch vlády Si Ťin-pchinga sa malá a väčšinou mladá časť obyvateľstva odvažuje predstavovať si, dokonca žiadať inú Čínu: liberálnejšiu, menej kontrolujúcu, politicky slobodnejšiu. Šepot disentu, ktorý za vlády Si Ťin-pchinga prežil cenzúru, zadržiavanie a oficiálne zatracovanie, sa zrazu rozbúril do kolektívneho revu.“

Môžem znovu nadobudnúť vieru v spoločnosť a v generáciu mladých ľudí,“ napísal tento týždeň v eseji otvorený čínsky novinár a spisovateľ Chen Min, ktorý vystupuje pod pseudonymom Xiao Shu. „Teraz som našiel základy svojej viery: Vymývanie mozgov môže byť úspešné, ale jeho úspech má svoje hranice.“

Od víkendu sa polícia zmobilizovala, aby potlačila nové protesty. Vo štvrtok však vláda signalizovala určitú ochotu riešiť hlavnú príčinu hnevu verejnosti: otravné pandemické kontroly. Obyvatelia jedného mesta sa po zrušení lockdownov po prvý raz za niekoľko týždňov vrátili do práce a ostatní už nemuseli absolvovať pravidelné testy na covid. A v Pekingu vysoký zdravotnícky predstaviteľ už druhýkrát v priebehu dvoch dní vyhlásil, že krajina vstupuje do novej fázy kampane proti vírusu.

Strana stále verejne neuznala rozsiahle demonštrácie proti lockdownom, ale úrady prehľadávajú telefóny ľudí, varujú potenciálnych demonštrantov, vypočúvajú zadržaných účastníkov a na miestach potenciálnych protestov organizujú hlučné demonštrácie sily. Po stredajšej smrti Ťiang Ce-mina, bývalého čínskeho prezidenta, ktorý viac na dôchodku ako v úrade získal politickú podobu relatívne mierneho vodcu, sa ostražitosť ešte zvýši. V utorok sa uskutoční slávnosť na jeho pamiatku.

Aj napriek tomu záplava odporu naznačuje, že ďalšie roky Siovej vlády by mohli byť spornejšie a búrlivejšie, než sa zdalo ešte pred mesiacom. Jeho vplyv na stranícku elitu sa zdá neotrasiteľný, no  jeho dosah na časť spoločnosti, najmä na mladých ľudí, sa zdá menej istý.

Príslušníci menšiny, ktorá sa predtým stavala proti tvrdej politike Si Ťin-pchinga, teraz vedia, že majú spojencov, a to by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť novej opozície v iných otázkach. Napriek sľubom vlády, že obmedzí najtvrdšie a najsvojvoľnejšie preventívne opatrenia covidu stúpenci rodiaceho sa protestného hnutia ukázali, že chcú oveľa viac – obmedziť autoritársky vplyv strany.

„Toto rozhorčenie nebolo spôsobené len jednou z týchto politík, ale možno nespokojnosťou, ktorá sa hromadila tri alebo štyri roky,“ povedal 23-ročný Edward Luo, ktorý bol svedkom protestov v Šanghaji. „Neexistoval žiadny spôsob, ako sa vyjadriť.“

Stovky alebo tisíce ľudí počas víkendu protestovali proti prísnej politike „nulového covidu“ Si Ťin-pchinga, protesty niekedy prerástli do odvážnych požiadaviek na dosiahnutie demokratických cieľov, proti ktorým Si Ťin-pching začal bojovať krátko po nástupe do funkcie v roku 2012.

Na niektorých univerzitných kampusoch študenti skandovali za ukončenie cenzúry. Keď jeden muž na zhromaždení v Pekingu varoval, že ho infiltrovali „protičínske sily“ – čo je v straníckych diskusiách o prodemokratických požiadavkách obrazné pomenovanie –, ostatní ľudia rozhorčene kričali.

„My všetci občania máme základné práva, máme právo protestovať a vyjadrovať sa, ale máme ich naozaj?“ povedala mladá žena hlasom plným emócií davu stoviek ľudí v meste na juhozápade Číny Čcheng-tu.

Si Ťin-pching premenil čínsky bezpečnostný aparát na hrozivú mašinériu na potláčanie odporu, vďaka čomu je zopakovanie prodemokratického protestného hnutia z roku 1989 oveľa menej pravdepodobné. Z dlhodobejšieho hľadiska však protesty môžu priniesť silné a pre Si Ťin-pchinga a stranu potenciálne nepríjemné následky.

Davy volajúce po politických zmenách zaznamenali oživenie pochovaného prívalu nesúhlasných myšlienok, ktoré sa po 10 rokoch vlády Si Ťin-pchinga už zdali vyčerpané. Tietomyšlienky prežili v štrbinách na internete, v malých súkromných kníhkupectvách; a v neformálnych spoločenských kruhoch, ktoré spájajú podobne zmýšľajúcich ľudí z rôznych generácií.

„Je to ako nejaké národné podvedomie, ktoré sa znovu objavuje,“ povedal Geremie R. Barmé, vedec z Nového Zélandu, ktorý sa zaoberá disentom v Číne. „Teraz sa to opäť vynorilo, táto projekcia samého seba, práv a ideí.“

Protestujúci sú malou menšinou obyvateľstva a tí, ktorí vyslovili najodvážnejšie politické požiadavky, sú ešte menšou časťou. Viacerí z nich môžu svoju otvorenosť oľutovať, a to pod tlakom úradov alebo pre obavy o kariéru v spoločnosti, kde strana ovláda príležitosti, alebo jednoducho preto, že zmenia názor. U niektorých protestujúcich však môžu získané skúsenosti a kontakty pretrvať.

„Táto generácia vysokoškolských študentov bude takmer určite nepokojnejšia ako niekoľko posledných ročníkov, ktoré univerzitou prešli od roku 1989,“ povedala Mary Gallagherová, profesorka na Michiganskej univerzite, ktorá sa zaoberá autoritárskou politikou v Číne. „A majú na to viac dôvodov: Z ekonomického hľadiska vyzerá budúcnosť bezútešne.“

Počas väčšiny posledných troch rokov bola čínska vojna za udržanie prípadov covidu takmer na nule stelesnením dohody, ktorú Si Ťin-pching prezentoval verejnosti: prijať jeho prísnu politiku a na oplátku si užívať stupeň bezpečnosti a stability, ktorý je v Spojených štátoch a iných krajinách trpiacich vlnami masovej infekcie nedostupný. A po väčšinu tohto obdobia to bola dohoda, ktorú mnohí Číňania akceptovali, ak nie nadšene podporovali.

Podpora verejnosti sa však tento rok výrazne oslabila. Neúprosný pochod variantu omikron spôsobil, že lockdowny miest boli častejšie a vyčerpávajúcejšie. Niektorí Číňania so závisťou sledovali, ako sa iné krajiny vrátili k niečomu podobnému normálu. A politika nulového covidu zhoršovala bolestivé spomalenie hospodárskeho rastu.

Niektorí kritici pandemickej politiky Si Ťin-pchinga ju zasa začali vnímať ako stelesnenie širších nebezpečenstiev jeho rozsiahlych autoritárskych spôsobov.

Číňania zo strednej vrstvy, ktorí predtým mohli žiť relatívne nevšímavo k politickým požiadavkám strany, sú frustrovaní zo zásahov zo zásahov covidových úradníkov a pravidiel obmedzujúcich cestovanie a naháňanie obyvateľov do masových karantén. Ešte viac sa to prejavilo po októbrovom kongrese, na ktorom Si Ťin-pching získal tretie päťročné funkčné obdobie a predstavil vlastnú líniu vedenia, čím sa zmenšil priestor na obviňovanie iných predstaviteľov z chýb. Absencia hodnoverného nástupcu v novej zostave naznačuje, že Si Ťin-pching by mohol zostať pri moci ešte najmenej 10 rokov.

Počas kongresu protestoval na moste Sitong na severozápade Pekingu osamelý muž, ktorý rozvinul transparent odsudzujúci Si Ťin-pchinga ako „despotického zradcu„. Napriek cenzúre sa správa o tomto odvážnom čine rozšírila po celej Číne, najmä medzi študentmi a odborníkmi, ktorí majú prístup k zahraničným správam.

„Pred Sitonským mostom som nikdy nechcela príliš hovoriť o politike,“ povedala 21-ročná študentka v Pekingu, ktorá uviedla, že policajti jej zabránili pripojiť sa k plánovanému protestnému zhromaždeniu v pondelok. Požiadala, aby bola uvádzaná len svojím priezviskom Wang, pretože sa obáva ďalších problémov zo strany polície.

Zdá sa, že narastajúca nespokojnosť niektorých skupín v Číne odráža aj myšlienky, informácie a obrazy prúdiace zo zvyšku sveta, a to aj prostredníctvom čínskych študentov a odborníkov v zahraničí, povedal Jeffrey Wasserstrom, profesor čínskej histórie na Kalifornskej univerzite v Irvine.

Pre Číňanov je cestovanie v krajine aj mimo nej naďalej náročné a drahé, ale videli svojho vodcu Si Ťin-pchinga, ako sa bez rúška zúčastňuje na samitoch v zahraničí.

Zatiaľ čo čínski občania naďalej podliehajú prísnym pravidlám testovania a na väčšine verejných miest nosia rúška, mnohí z nich sledovali na majstrovstvách sveta vo futbale aj davy bez rúšok. Po tom, ako čínske vysielanie začalo obmedzovať zábery, sa na Weibo, populárnej čínskej sociálnej sieti, objavila skupina diskutujúca o šokujúcom rozdiele.

„V snahe mať aj tú najtotalitnejšiu kontrolu nad tokom informácií je štrbina,“ povedal profesor Wasserstrom. „Ľudia stále chodia cez hranice a komunikujú.“

Po toľkých rokoch bez rozsiahlych mestských protestov v Číne a potom po izolácii v rokoch covidu bol tento zážitok – alebo dokonca jeho sledovanie online na diaľku – pre niektorých takmer neskutočný. Teraz ich táto skúsenosť môže povzbudiť do ďalšej vzbury.

„Prvýkrát sme počuli taký intenzívny a úprimný odpor v našom rodnom jazyku, a to bolo veľmi výnimočné,“ povedala May Huová, ktorá uviedla, že sledovala živý prenos šanghajských protestov na Instagrame zo svojho domu v provincii Hunan na juhu Číny. Radšej používala svoje anglické osobné meno, aby sa pokúsila vyhnúť oficiálnym represiám. „Myslím, že to v mnohých ľuďoch zanechalo pocit, že existuje nádej.“

Ale zatiaľ čo alternatívna Čína, inšpirovaná myšlienkami disentu a demokracie, čiastočne našla svoj hlas, Si Ťin-pching určite znovu potvrdí svoju predstavu o Číne, ktorá je založená na pevnom poriadku a vnútornej nedôvere k liberálnym myšlienkam.

Poradcovia Si Ťin-pchinga pravdepodobne vymýšľajú, ako zdvojnásobiť cenzúru a ideologickú indoktrináciu na univerzitách. V apríli 2013, niekoľko mesiacov po nástupe k moci, Si Ťin-pching schválil edikt, v ktorom vyzval na ofenzívu proti volebnej demokracii, slobode tlače a ústavným obmedzeniam štátnej moci – presne tým myšlienkam, po ktorých v posledných dňoch volali skupiny študentov a obyvateľov.

Teraz sa druhé desaťročie Si Ťin-pchinga na vrchole môže začať ďalšou ideologickou ofenzívou, ktorej cieľom je opätovne upevniť vplyv strany na myslenie, najmä medzi študentmi a mladými pracujúcimi.

„Bude to drvivá, plánovaná, neustála odpoveď,“ povedal pán Barmé, akademik z Nového Zélandu. „Toto je systém s takmer 100 miliónmi členov strany, ktorý sa rozprestiera v každom aspekte spoločnosti.“