Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéfovia diplomacie S3 diskutovali o spolupráci, situácii na Ukrajine i migrácii

Regionálna spolupráca, aktuálna situácia na Ukrajine, ale aj migrácia, dianie na západnom Balkáne či budúcnosť Európskej únie boli témami sobotného stretnutia šéfov diplomacie krajín Slavkovského formátu (S3) v kaštieli Belá. Zúčastnil sa na ňom minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer, šéf českej diplomacie Jan Lipavský a rakúsky minister pre európske a medzinárodné záležitosti Alexander Schallenberg. Slovenský šéf diplomacie o tom informoval na sociálnej sieti.

"Zhodli sme sa, že naším spoločným a hlavným záujmom je ukončenie ruskej agresie na Ukrajine, a to bez obmedzenia jej nezávislosti, suverenity či územnej celistvosti. Ukrajina, ktorej budeme naďalej poskytovať všestrannú pomoc a podporu, musí zároveň dostať reálnu šancu geopoliticky sa ukotviť v štruktúrach slobodných krajín politického Západu," vyhlásil Káčer.

Zároveň potvrdil, že rešpektovanie základných demokratických hodnôt je esenciou fungovania Európskej únie a všetky členské štáty musia pravidlá dodržiavať rovnako.

Káčer ocenil aj dobré susedské vzťahy a spoluprácu v rámci Slavkovského formátu, ktorý podľa neho prináša pridanú hodnotu obyvateľom a posilňuje regionálny hlas aj pri globálnych zahraničnopolitických témach. "Preto chceme do budúcna hľadať spoločné témy aj s partnermi mimo strednej Európy," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ uviedol, že neprijme cenový strop na ruskú ropu a pripravuje reakciu

Kremeľ v sobotu oznámil, že "neprijme" cenový strop na ruskú ropu, na ktorom sa dohodla skupina G7 spoločne s Austráliou a EÚ, a pripravuje reakciu. Informujú o tom správy agentúr AFP a Reuters.

"Tento cenový strop neprijímame," povedal pre médiá hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Moskva podľa jeho slov dohodu o cenovom strope "analyzuje" a pripravuje odpoveď.

Cenový strop, na ktorom sa dohodli západné mocnosti, stanovil cenu ruskej ropy prepravovanej po mori na 60 amerických dolárov (56,94 eura) za barel (159 litrov). Cieľom je obmedziť kľúčový zdroj finančných prostriedkov pre ruskú vojnu na Ukrajine, píše Reuters.

Vyslanec Ruska pri medzinárodných organizáciách vo Viedni Michail Ulianov v sobotu na sociálnej sieti uviedol, že Moskva nebude dodávať ropu do krajín, ktoré podporia cenový strop. "Počnúc týmto rokom bude Európa žiť bez ruskej ropy," napísal.

Cenový strop zavedený skupinou G7 krajinám mimo EÚ umožní aj naďalej dovážať po mori ruskú ropu, znemožní však prepravným a poisťovacím spoločnostiam manipulovať s touto ropou vo svete za ceny nad úrovňou 60 amerických dolárov za barel, vysvetľuje Reuters. To skomplikuje jej vývoz za cenu nad úrovňou cenového stropu aj do krajín, ktoré nie sú účastníkmi dohody.

(tasr)

Minúta  |  

Pčolinský sa obáva, že SaS chce umelo vytvoriť progresívnu vládu, ktorú nikto nevolil

Podpredseda Národnej rady SR Peter Pčolinský (Sme rodina) sa obáva, že strana Sloboda a Solidarita (SaS) chce umelo vytvoriť novú progresívnu vládu, ktorú nikto nevolil. Povedal to dnes v relácii Sobotné dialógy Rádia Slovensko.

„Ja sa pýtam, majú už v SaS dohodu s prezidentkou? Bude zaujímavé, čo SaS urobí, či bude blokovať predčasné voľby a dohodnú sa prezidentkou, inštalujú si tam umelo nejakú progresívnu vládu, ktorú nikto nevolil,“ uviedol Pčolinský a dodal, že by to bol veľký podvod na voličoch. Podpredseda parlamentu bol podľa svojich slov veľmi prekvapený zo slov šéfa liberálov Richarda Sulíka o tom, že alternatívnym dôsledkom vyslovenia nedôvery vlády je okrem predčasných volieb vznik novej koalície alebo úradnícka vláda. „Nech sa na mňa nikto nehnevá, nejakí ľudia, ktorých nikto nikdy nevolil, zrazu majú riadiť tento štát, to absolútne odmietam. Ak by padla vláda, jediným riešením je pre mňa dohoda na predčasných voľbách,“ vyhlásil.

Pripomenul, že SaS disponuje dvadsiatimi hlasmi poslancov, ktoré sú potrebné na dvojtretinovú väčšinu v parlamente, ktorá by bola potrebná na predčasné voľby. V relácii sa preto spýtal podpredsedu SaS Branislava Gröhlinga, či dajú hlasy na predčasné voľby. Gröhling sa priamej odpovedi vyhol. Reagoval, že on osobne je za predčasné voľby, lebo „je to lepšie ako to, čo teraz zažívame.“ Zároveň sa však nevyjadril k tomu, ako zahlasuje poslanecký klub SaS v tejto veci. „Počkajte si na hlasovanie, ako dopadne. B povieme po tom, keď budeme vidieť výsledok hlasovania,“ povedal.

Pčolinský zároveň vytkol strane SaS, že toto je už tretia vláda, ktorú chcú povaliť. „Voliť stranu, ktorá vždy stúpi do nejakej vlády len preto, aby ju povalila, je smiešne,“ povedal. Dodal, že konanie strany SaS mu častokrát príde iracionálne a nelogické. Preto ho neprekvapilo ani to, že podala spolu s Hlasom-SD návrh na vyslovenie nedôvery vláde. „Priznám sa, ak by bola možnosť byť v nejakej ďalšej vláde, kde by nebola strana SaS, tak by som to celkom privítal,“ zhodnotil Pčolinský.

Gröhling zopakoval, že podľa SaS vláda stratila dôvod na existenciu a škodí celému Slovensku. Návrh na vyslovenie nedôvery vlády podali aj preto, aby sa jasne ukázalo, kto ju podporuje. Vytkol koalícii, že pri schvaľovaní zákonov spolupracuje s poslancami, ktorí odišli od kotlebovcov. „Tieto hlúposti počúvame už niekoľko mesiacov, že sa tu robia nejaké obchody. Polovica vládnych návrhov nám pritom prechádza len vďaka SaS. Povedz mi, Braňo, aký obchod sme urobili? Keď to podporí niekto iný, je to zrazu obchod,“ reagoval Pčolinský.

(sita)

Minúta  |  

Irán začal s výstavbou jadrovej elektrárne na juhozápade krajiny

Irán začal s výstavbou jadrovej elektrárne na juhozápade krajiny, ktorú plánoval už celé desaťročia. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na sobotňajšie správy iránskej tlačovej agentúry ISNA.

Šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Mohammad Eslámí sprevádzal delegáciu na miesto výstavby v provincii Chúzistán, neďaleko hraníc s Irakom.

Výstavba by mala trvať osem rokov, podieľať sa na nej budú iránske spoločnosti a reaktor by mal mať výkon 300 MW, píše DPA. Náklady na výstavbu by podľa agentúry ISNA mali dosiahnuť približne dve miliardy dolárov.

Irán dlhodobo čelí kritike zo strany viacerých krajín pre svoj jadrový program. Teherán tvrdí, je jadrovú energiu využíva len na civilné účely. USA, Izrael a ďalšie krajiny však túto islamskú republiku obviňujú z pokusov o výrobu jadrových zbraní.

Irán v roku 2015 podpísal so šiestimi svetovými mocnosťami a EÚ dohodu, ktorá obmedzila iránsky jadrový program výmenou za zrušenie sankcií voči Teheránu. Spojené štáty však od tejto dohody v roku 2018 jednostranne odstúpili. Rokovania o obnovení dohody sú v súčasnosti na bode mrazu, konštatuje DPA.

Irán má v súčasnosti jednu jadrovú elektráreň, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 2011 s pomocou Ruska, píše na svojej webovej stránke americká stanica ABC. Tá dodáva, že Teherán má aj niekoľko podzemných jadrových zariadení.

(tasr)

Minúta  |  

Kuleba: Podozrivé balíky dostalo 17 ukrajinských veľvyslanectiev a konzulátov

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v sobotu uviedol, že listové bomby alebo krvavé balíky obsahujúce oči zvierat dostalo v uplynulých dňoch 17 ukrajinských veľvyslanectiev a konzulátov. Šéf ukrajinskej diplomacie to povedal v rozhovore pre americkú televíziu CNN.

"Začalo sa to výbuchom na ukrajinskom veľvyslanectve v Španielsku. Ale to, čo nasledovalo po tomto výbuchu, bolo divnejšie a dokonca by som povedal, že to bolo choré," uviedol Kuleba.

Stredajší výbuch listovej bomby na ukrajinskom veľvyslanectve v španielskej metropole Madrid ľahko zranil pracovníka strážnej služby pred budovou veľvyslanectva. List bol určený ukrajinskému veľvyslancovi Serhijovi Pohoreľcevovi.

Okrem ukrajinskej ambasády doručili listové bomby v uplynulých dňoch aj na americké veľvyslanectvo v Madride, na španielske ministerstvo obrany, do zbrojárskej firmy v meste Zaragoza na severe Španielska a tiež na leteckú základňu Torrejón de Ardoz, odkiaľ sa odosielajú zbrane pre ukrajinskú armádu. Minulý týždeň dostal takúto zásielku aj španielsky premiér Pedro Sánchez.

Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko uviedol, že podozrivé balíky dostali aj ukrajinské veľvyslanectvá v Maďarsku, Holandsku, Poľsku, Chorvátsku a Taliansku. Podobnú zásielku potvrdila aj ukrajinská ambasáda v Prahe.

K zaslaniu listových bômb sa zatiaľ nikto neprihlásil a španielske úrady nezverejnili informácie o potenciálnych podozrivých. "Cítim pokušenie rovno pomenovať Rusko, pretože v prvom rade si musíte odpovedať na otázku, komu to prospieva?" reagoval šéf ukrajinskej diplomacie na otázku, kto podľa neho za zásielkami stojí.

"Možno je táto teroristická odpoveď ruskou reakciou na diplomatickú hrôzu, ktorú sme vytvorili pre Rusko na medzinárodnej scéne a takto sa snažia brániť, zatiaľ čo prehrávajú skutočné diplomatické bitky," dodal Kuleba.

Moskva poprela akúkoľvek zodpovednosť v spojitosti s rozoslaním podozrivých balíkov v Španielsku. Ruské veľvyslanectvo v Madride v stredu uviedlo, že "akékoľvek teroristické hrozby alebo činy, navyše namierené proti diplomatickým misiám, sú absolútne odsúdeniahodné".

(tasr)

Minúta  |  

Estónsko kupuje salvový raketomet HIMARS

Estónsko v rámci posilňovania svojich obranných schopností kupuje americký raketový delostrelecký systém. Akvizícia salvového raketometu HIMARS za viac ako 200 miliónov dolárov je vôbec najväčší projekt obstarávania zbraní v tejto pobaltskej krajine. Zahŕňa aj vybavenie ako muníciu a rakety a tiež výcvik. Spoločnosť Lockheed Martin by mala uskutočniť prvé dodávky v roku 2024.

„Salvové raketomety HIMARS sú novým dôležitým krokom vo vývoji obranných spôsobilostí Estónska,“ vyjadril sa vedúci oddelenia rozvoja spôsobilostí estónskych obranných síl Kaarel Mäesalu. „To umožňuje rozhodne ovplyvniť nepriateľa ešte predtým, ako príde do kontaktu s našimi pechotnými jednotkami,“ dodal.

Aj pobaltskí susedia Estónska Litva a Lotyšsko sú v procese obstarávania systémov HIMARS.

Zmienené salvové raketomety HIMARS poskytol Washington Ukrajine na obranu proti ruskej invázii. Estónske ministerstvo obrany poukázalo, že systémy „pomohli zničiť sklady ruskej vojenskej munície, dopravné uzly a veliteľské a riadiace centrá s dokonalou presnosťou mimo dosahu húfnic, ktoré Ukrajina používa“.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.