Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Žilinkovi dôveruje 45 percent Slovákov. S Hamranom a Lipšicom je spokojná necelá tretina ľudí

Agentúra Focus pre reláciu Na telo zisťovala, do akej miery občania dôverujú trom verejným činiteľom. Išlo o generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a policajného prezidenta Štefana Hamrana.Najvyššiu dôveryhodnosť dosiahol Žilinka. Dôveruje mu 45 percent opýtaných. Nedôveruje mu 47 percent, uviedol portál tvnoviny.sk.

Hamranovi vyjadrila podporu 30 percent respondentov. Nedôveruje mu 57 percent. Najnižšiu dôveryhodnosť namerala agentúra Lipšicovi. Dosiahol dôveryhodnosť 29 percent opýtaných a nedôveruje mu 67 percent.

Dôveryhodnosť Žilinku, Lipšica a Hamrana podľa Focusu. Reprofoto: TV Markíza

Focus zisťoval aj to, ako činiteľom dôverujú voliči jednotlivých strán.

Žilinkovi najviac dôverujú voliči Smeru (62 percent), Sme rodina (50 percent), Hlasu a Republiky (48 percent). Najviac mu nedôverujú voliči Progresívneho Slovenska (60 percent).

Lipšicovi najviac dôverujú voliči PS (69 percent) a voliči OĽaNO (60 percent). Nedôverujú mu priaznivci Smeru a Republiky (91 percent) a Hlasu (83 percent).

Policajnému prezidentovi Hamranovi dôverujú voliči OĽaNO (67 percent) a PS (61 percent). Naopak najväčšiu nedôveru vzbudzuje u voličov Republiky (87 percent),  Smeru (77 percent) a Hlasu (70 percent).

(red)

Minúta  |  

Na pobrežie Kaspického mora vyplavilo až 1 700 mŕtvych tuleňov

Až 1 700 mŕtvych tuleňov vyplavilo na pobrežie Kaspického mora v južnom Rusku. Príčina ich úhynu je naďalej nejasná, ale zrejme uhynuli prirodzene, uviedli v nedeľu úrady v ruskej autonómnej republike Dagestan. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Úrady v Dagestane v sobotu pôvodne oznámili, že na pobreží Kaspického mora sa našlo 650 až 700 mŕtvych tuleňov. Šéf Kaspického centra na ochranu životného prostredia Zaur Gapizov však v nedeľu podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti povedal, že po rozsiahlejšej kontrole pobrežia stúpol počet mŕtvych živočíchov na 1 700.

Gapizov dodal, že tulene zrejme uhynuli už pred niekoľkými týždňami. Podľa neho nie sú žiadne náznaky, že ich zabili pytliaci.

Pobrežie prehliadli odborníci z ruského Federálneho úradu pre rybolov a prokurátori a zhromaždili údaje potrebné pre skúmanie v laboratóriu, ktoré zatiaľ nezistilo žiadne znečisťujúce látky. Niekoľko predchádzajúcich prípadov hromadného úhynu tuleňov bolo pripísaných prirodzeným príčinám.

Údaje o počte tuleňov kaspických žijúcich v oblasti Kaspického mora sa výrazne líšia. Úrad pre rybolov uvádza, že celkový počet týchto tuleňov je 270- až 300-tisíc, Gapizovovo centrum stanovilo počet na 70-tisíc.

Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) už v roku 2008 klasifikovala tuleňa kaspického ako ohrozený živočíšny druh.

Populácia týchto tuleňov klesla za posledné storočie o približne 90 percent, dôvodom je do veľkej miery znečistenie spôsobené ťažbou ropy a jej spracovaním. Tulene sa často stávajú obeťami únikov ropy, pytliactva a nadmerného lovu.

(tasr)
      

Minúta  |  

Macron: Posielanie zbraní na Ukrajinu neoslabuje obranu Francúzska

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol kritiku, že jeho krajina bude mať nedostatok zbraní v dôsledku dodávok na Ukrajinu. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA.

,,Je to nepravdivé a súčasne nebezpečné," povedal Macron pre noviny Le Parisien v rozhovore zverejnenom v nedeľu. ,,Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl vás môžem ubezpečiť, že vždy, keď niečo dodávame, robíme to tak, aby sme zachovali všetky naše obranné kapacity."

Krajne pravicová politička Marine Le Penová predtým v televízii CNews povedala, že Francúzsko nemôže dodávať zbrane Ukrajine na úkor vlastnej bezpečnosti. Materiál odoslaný na Ukrajinu Francúzsku chýba, tvrdila s tým, že Paríž by nemal Kyjevu poskytnúť ďalšie húfnice Caesar.

Macron Le Penovú obvinil z toho, že vedie "kapitulačnú debatu", pretože je priateľkou ruskej štátnej moci. ,,Keby sme húfnice Caesar nedodali, Ukrajinci by prišli o územie," povedal francúzsky prezident. ,,Chcem, aby naši spoluobčania vedeli, že peniaze, ktoré vynakladáme, vynakladáme na obranu našich hodnôt a našej slobody."

Francúzsko dosiaľ Ukrajine dodalo 18 samohybných húfnic Caesar. Ďalšie dodávky zbraní by mali nasledovať. Vo vysielaní stanice TF1 už predtým Macron uisťoval, že zbrojný priemysel bude vyrábať viac a rýchlejšie a Francúzsko získať späť aj niektoré zbrane predané iným krajinám, ktoré ich nepotrebujú.

(tasr)

Minúta  |  

Litvinenkovho syna chceli naverbovať do armády

Moskovský byt syna Alexandra Litvinenka - bývalého ruského agenta a prebehlíka na stranu Západu, ktorého zavraždili v roku 2006 v Londýne rádioaktívnym prvkom polónium 210 -, navštívili náboroví príslušníci ruskej armády. Dúfali, že mladého muža naverbujú. V nedeľu o tom informoval portál britského denníka The Guardian.

Anatolij Litvinenko (28) uviedol, že pred niekoľkými týždňami ho chceli ruskí vojaci získať do vojenskej služby na Ukrajine. Vojaci zrejme nevedeli o tragickej minulosti, ktorá spája Litvinenkovho syna s režimom Vladimira Putina.

,,Približne v polovici októbra, takmer mesiac po tom, čo Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu v Rusku, niekto zaklopal na dvere moskovského bytu, ktorý je registrovaný ako moje oficiálne bydlisko," napísal Anatolij Litvinenko v nedeľu novinách The Observer, ktoré sú sesterským médiom denníka Guardian. Jeho článok vyšiel pred odvysielaním nového britského štvordielneho televízneho miniseriálu, ktorý bude rozprávať príbeh otravy jeho otca ruskými vrahmi. Premiéru má mať 15. decembra.

Bývalý ruský agent Alexander Litvinenko, ktorý žil po úteku z Ruska v exile v Británii, zomrel 23. novembra 2006 v londýnskej nemocnici na následky otravy rádioaktívnym polóniom 210. Zle mu totiž prišlo po vypití čaju v londýnskom hoteli Millennium, kde mal stretnutie s ruskými občanmi Andrejom Lugovým a Dmitrijom Kovtunom. Litvinenko pred smrťou obvinil zo zodpovednosti za svoju vraždu ruského prezidenta Putina.

Aj podľa britského vyšetrovania z roku 2016 Putin pravdepodobne schválil operáciu tajných služieb s cieľom zavraždiť bývalého ruského agenta. Zodpovednosť Ruska za Litvinenkovu vraždu potvrdil v septembri 2021 tiež Európsky súd pre ľudské práva (ESLP) v Štrasburgu.

Litvinenko, ktorý mal v čase smrti 43 rokov, pracoval ako agent už pre sovietsku tajnú službu KGB a potom v jej ruskej nástupníckej organizácii Federálnej bezpečnostnej službe (FSB). Postupne však začal kritizovať pomery vo vnútri FSB, kriticky sa vyjadroval aj k politike Kremľa a odhaľoval rôzne zločiny ruského režimu. V strachu o svoj život aj o životy členov svojej rodiny v roku 2000 ušiel do Británie spolu s manželkou Marinou a šesťročným synom Anatolijom. Litvinenko prijal britské občianstvo a pracoval pre tajnú službu MI6.

(tasr)

Minúta  |  

Gyimesi o odvolávaní vlády: Ide o pokus o dúhovú revolúciu spolu s Prezidentským palácom

Ide o najabsurdnejšie odôvodnenie odvolávania vlády, komentoval predložený návrh na vyslovenie nedôvery vláde koaličný poslanec György Gyimesi (OĽaNO). Poslanec Marián Viskupič z SaS, ktorá odvolávanie iniciovala, na dôvodoch trvá. Poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD) avizoval podporu odvolaniu, liberálov sa však pýta na plán B. Ako upozornil, na predčasné voľby treba zmenu Ústavy SR. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike.

Gyimesi komentuje odvolávanie ako pokus o dúhovú revolúciu v réžii SaS, Hlasu-SD a Prezidentského paláca. "Chcú nastoliť progresívnu vládu tých, ktorí nikdy neboli zvolení," uviedol. Odmieta, že by koalícia rezignovala na boj proti korupcii a mafiánskemu štátu. Nerozumie ani argumentu o nedohode vlády s lekármi.

V prípade úspešného odvolávania sú podľa Viskupiča tri možnosti, napríklad nová parlamentná väčšina či predčasné voľby. Odmieta, že by SaS bola dohodnutá s prezidentkou na úradníckej vláde. SaS je podľa neho pripravená zahlasovať za ústavný zákon, ktorým by sa umožnilo skrátiť volebné obdobie. V predloženom návrhu im však prekáža možnosť schváliť volebné obdobie referendom.

Kamenický považuje referendum za najväčšiu formu demokracie, o ktorú chce SaS ľudí pripraviť. Ako zdôraznil, ak sa nezmení Ústava SR, žiadne predčasné voľby nebudú. Šéf SaS Richard Sulík by mal podľa neho jasne povedať, o čo mu ide.

V súvislosti s rozpočtom na rok 2023 Gyimesi ubezpečil, že problém s výdavkovými limitmi bude vyriešený, o riešení má informovať premiér Eduard Heger (OĽaNO). Neprekážalo by mu, ak by rozpočet prešiel vďaka nezaradeným poslancom okolo Tomáša Tarabu alebo Štefana Kuffu. Odmieta existenciu dohôd s tarabovcami.

SaS podľa Viskupiča s rozpočtom nesúhlasí, hodnotí ho ako nafúknutý, populistický, predvolebný. Poukázal na extrémne vysoký deficit. Pripustil však, že výdavkové limity by mohli rozpočet skvalitniť.

Kamenický potvrdil, že Smer-SD by rozpočet mohol podporiť iba v prípade garancie predčasných volieb. V návrhu mu prekáža vysoký dlh, neefektívne vynakladanie peňazí i neriešenie zákona o dlhovej brzde

Oddlženie nemocníc podľa Viskupiča SaS pravdepodobne podporí. Podotkol však, že nejde o systémové riešenie. Kamenický skonštatoval, že Smer aj v minulosti oddlženie nemocníc podporil. Poukázal však na podozrenia pri čerpaní prostriedkov na oddlženie z minulosti.

K odchodu Martina Klusa z SaS Viskupič povedal, že sa rozišli korektne a Klus smeruje mimo slovenskej politiky.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová pripúšťa aj úradnícku vládu, no neprahne po nej

Ak by došlo v parlamente k vysloveniu nedôvery vláde, prezidentka Zuzana Čaputová by bola povinná ju odvolať a poveriť nejakú vládu vedením krajiny. To, čo by nasledovalo, by podľa nej záviselo od vyjednávania s konkrétnymi politickými hráčmi v parlamente. Uviedla to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Zdôraznila, že po úradníckej vláde neprahne.

Môžem dočasne poveriť aj vládu Eduarda Hegera (OĽaNO), kým zostaví novú vládu, aby viedla krajinu. Potom nastupuje možnosť buď zostavenia vlády na profile aktuálneho parlamentu, ak sa tam nájde príslušná väčšina, alebo takzvanej úradníckej vlády," uviedla k možnostiam, ak by došlo k pádu vlády.

Zdôraznila, že nie je snom ani túžbou žiadneho racionálne uvažujúceho prezidenta zostavovať úradnícku vládu. "Okrem vlastnej zodpovednosti nesiete zodpovednosť aj za exekutívu, takže môžem upokojiť všetkých, čo sa tohto modelu boja z toho hľadiska, že ja po ňom prahnem, naozaj to tak nie je," priblížila.

Prípadná menšinová vláda musí byť predvídateľná

Prieskumy podľa hlavy štátu ukazujú, že až 84 percent ľudí je nespokojných so smerovaním krajiny. Považuje to za alarmujúce čísla, nad ktorými sa politici musia zamyslieť. 

Čaputová v RTVS uviedla, že v súčasnosti potrebujeme vecné, racionálne a pokojné vedenie štátu. Podľa hlavy štátu však čelíme pravému opaku. Menšinová vláda by podľa prezidentky mala deklarovať, s kým vládne. Myslí si, že by to zvýšilo jej predvídateľnosť. Nepopiera, že takýto model vládnutia je možný, podobne ako je to v niektorých západných krajinách, avšak máme neisté fungovanie parlamentu a, ako to nazvala v správe o stave republiky, z kríz sa robia drámy.

Návrh SaS na vyslovenie nedôvery vláde prezidentku neprekvapil vzhľadom na postoj a kroky tejto strany v dlhodobom vývoji. Považuje to za záležitosť politických strán, či využili všetky možnosti na hľadanie kompromisu.

Referendum o predčasných voľbách je témou jednej politickej strany

Téma referenda o predčasných voľbách je podľa prezidentky SR Zuzany Čaputovej témou jednej politickej strany. Komunikáciu o ňom považuje za nešťastnú. Dodala, že Ústavný súd SR dvakrát potvrdil, že vypísanie referenda v takom znení, v akom ho dostala, by bolo v rozpore s ústavou. Zároveň je presvedčená, že bez ohľadu na to, aký termín by vybrala, určitá politická strana by na ňu aj tak útočila.

Prezidentka nebude ľudí odrádzať od účasti na januárovom referende, hoci ho považuje za agendu jednej politickej strany. Kritiku opozície, že pre januárový termín (21. januára) bude mať krátky čas na kampaň, odmietla. „Akýkoľvek termín by som vybrala, opozícia, obzvlášť jedna politická strana, by na mňa útočila,“ povedala.

Prezidentka uvažuje o podaní na Ústavný súd pre paragraf 363 a právomoci šéfa generálneho prokurátora

Ak je tu odborná polemika o využívaní paragrafu 363 Trestného poriadku či právomoci generálneho prokurátora, mal by dať na ňu odpoveď Ústavný súd (ÚS) SR, vyhlásila prezidentka Čaputová. Vedie preto odborné debaty o prípadných podaniach na ÚS. Disciplinárny návrh na generálneho prokurátora Maroša Žilinku zatiaľ neplánuje. Rozhodnutie o zrušení obvinení v kauze Súmrak si Čaputová chce preštudovať.

Parlament by mal podľa prezidentky zregulovať aplikáciu paragrafu 363 napríklad v prípade, keď už do hry vstúpil súd. Hovorí tiež o dlhoročnej polemike o nastavení systému prokuratúry. "U nás má generálny prokurátor silné právomoci," povedala s tým, že mala od vlády očakávania, že zreviduje postavenie prokuratúry.

Rieši preto ďalšie možnosti, napríklad možnosť preskúmať ústavnosť paragrafu 363 na ÚS. "Takýto návrh je tam od skupiny poslancov, ale viem si predstaviť posilnenie argumentácie v mojom vlastnom podaní na to, aby ÚS povedal, či je takýto silný nástroj v súlade s ústavou," povedala. Uvažuje tiež spýtať sa ÚS, či zákonné vymedzenie právomoci generálneho prokurátora je ešte v ústavných medziach.

Prezidentka pripomenula, že môže dať iba disciplinárny návrh a Najvyšší správny súd je ten, ktorý rozhoduje. "Pokiaľ ide o konkrétne kroky generálneho prokurátora, nateraz som sa poctivo zaoberala tým, čo som počula a videla z hľadiska jeho verejných vyjadrení a krokov, a nateraz som nedospela k tomu, že by som mala podať disciplinárny návrh," povedala.

Rozhodnutie Generálnej prokuratúry (GP) SR z uplynulého týždňa prezidentka nepozná. Vyžiada si ho, pretože ju zaujíma, ako sa paragraf 363 aplikuje. Upozornila, že rozhodnutie vydal námestník generálneho prokurátora a hlava štátu má návrhovú právomoc voči šéfovi GP. Musela by to vyargumentovať. "Zároveň ide o využívanie rozhodovacej právomoci, a to je veľmi úzky priestor na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti," doplnila.

Či bude kandidovať, povie na budúci rok

Demokracia je atakovaná a ohrozuje ju pokles dôvery aj v štátne inštitúcie, aj v spoločnosti, povedala prezidentka. Dodala, že všetci politici sa musia usilovať, aby v ľuďoch vzbudili viac dôvery. Pripustila, že i ona to potrebuje robiť. Musia budovať dôveru v politiku, ktorú robia, musia ju robiť poctivo a pre ľudí. To je podľa nej spôsob, ako demokraciu zachrániť.

Prezidentka plánuje oznámiť rozhodnutie o tom, či bude znovu kandidovať do funkcie, na budúci rok. "Vnímam to, čo sa v spoločnosti deje. Snažím sa vnímať pozorne moju rolu, moju schopnosť pomôcť situácii na Slovensku a v závislosti od toho budem zvažovať rozhodnutie, či to dáva zmysel aj mne a či dáva moja služba zmysel aj Slovensku," priblížila.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.