Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Reforma prináša zrušenie vyše 40 percent študijných programov vysokých škôl

Vysoké školy (VŠ) zrušili za dva roky 2 773 študijných programov, čiže 41,5 percenta ich pôvodného počtu. Viedli k tomu prísnejšie pravidlá v rámci akreditačných štandardov, ktoré schválila Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo (SAAVŠ). Kroky sú súčasťou implementácie reformy z plánu obnovy, ktorá má zabezpečiť nový prístup k akreditáciám. TASR o tom informovala Lucia Bittnerová zo SAAVŠ.

SAAVŠ sa už priblížila k splneniu svojich cieľov v pláne obnovy. Agentúru koncom marca 2023 navštívi hodnotiaca skupina pre európsky audit. SAAVŠ schválila nové akreditačné štandardy, ktoré sprísnili normy a podmienky pre študijné programy a nastavili požiadavky na politiky, štruktúry a procesy pri zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Vysoké školy sa mali s novými štandardmi zladiť a oznámiť to agentúre do 1. septembra 2022.

Všetky vysoké školy v SR si povinnosť splnili. Prísnejšie pravidlá viedli k výraznej redukcii študijných programov. Celkový počet študijných programov sa znížil zo 6 675 programov na začiatku implementácie reformy (k 1. septembru 2020) na 3902 študijných programov v súčasnosti (k 30. novembru 2022). Vysoké školy zrušili 2 773 študijných programov, čiže 41,5 percenta ich pôvodného počtu na začiatku reformy.

,,V rámci reformy si vysoké školy dali akreditovať 177 nových študijných programov a zostávajúce študijné programy upravovali tak, aby preukázali vysokú kvalitu vzdelávania s jasnou profiláciou a výraznou orientáciou na študenta a jeho potreby vzdelávania a učenia," priblížila Bittnerová.

Do konca roka 2022 majú ešte vysoké školy požiadať agentúru o posúdenie vnútorných systémov kvality a ich implementácie. Na vyhodnocovanie štandardov agentúra schválila novú metodiku a dopĺňa zoznam posudzovateľov, z ktorých bude vytvárať pracovné skupiny. V nich budú aj zahraniční posudzovatelia, študenti, zástupcovia zamestnávateľov či profesijných organizácií. Konečné výsledky posúdenia majú byť známe koncom roka 2023.

(tasr)

Minúta  |  

Súdny človek si ťuká na čelo a pýta sa, o čo vlastne tejto partii ide, zamýšľa sa Remišová nad politikou SaS

Návrh na odvolanie vlády od strany Sloboda a Solidarita nemá žiadnu dobrú koncovku, nemá ani hlavu, ani pätu. Predsedníčka strany Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová to uviedla vo svojom profile na sociálnej sieti.

Podľa nej je návrh potvrdením toho, že strana SaS dávno nie je stranou zdravého rozumu a spojila sa s tým najhorším, čo bolo a je na politickej scéne. Remišová si myslí, že strana SaS je hodnotovo stratená, ak dosiaľ nepochopila, že boj proti korupcii sa nedá robiť s korupčníkmi, a že demokracia sa nedá rozvíjať s pomýlenými politikmi, ktorí nás geopoliticky ťahajú na východ a mimo spojencov.

„SaS teraz obieha a láme všetkých možných poslancov v parlamente na podporu odvolania vlády, no súdny človek si ťuká na čelo a pýta sa, o čo vlastne tejto partii v politike ide. My nemáme žiadne kauzy, sme konzistentní v otázkach proeurópskej orientácie, ako žiadna iná vláda za posledných desať rokov, dokonca hospodárime s menším deficitom, ako keď SaS bola vo vláde," napísala predsedníčka Za ľudí.

SaS chce odvolať vládu s cieľom zefektívniť boj proti korupcii a presadiť paragraf 363. Remišová položila otázku, s kým chce SaS zložiť novú vládu, prípadne postaviť s prezidentkou úradnícku vládu, a dosiahnuť tieto ciele. Pýta sa, či to bude Peter Žiga, ktorý je pod ich návrhom podpísaný, a ktorý je obvinený z korupcie, alebo Peter Pellegrini (Hlas) či Robert Fico (Smer), prípadne fašisti.

(sita)

Minúta  |  

Prieskum: Žilinkovi dôveruje 45 percent Slovákov. S Hamranom a Lipšicom je spokojná necelá tretina ľudí

Agentúra Focus pre reláciu Na telo zisťovala, do akej miery občania dôverujú trom verejným činiteľom. Išlo o generálneho prokurátora Maroša Žilinku, špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a policajného prezidenta Štefana Hamrana.Najvyššiu dôveryhodnosť dosiahol Žilinka. Dôveruje mu 45 percent opýtaných. Nedôveruje mu 47 percent, uviedol portál tvnoviny.sk.

Hamranovi vyjadrila podporu 30 percent respondentov. Nedôveruje mu 57 percent. Najnižšiu dôveryhodnosť namerala agentúra Lipšicovi. Dosiahol dôveryhodnosť 29 percent opýtaných a nedôveruje mu 67 percent.

Dôveryhodnosť Žilinku, Lipšica a Hamrana podľa Focusu. Reprofoto: TV Markíza

Focus zisťoval aj to, ako činiteľom dôverujú voliči jednotlivých strán.

Žilinkovi najviac dôverujú voliči Smeru (62 percent), Sme rodina (50 percent), Hlasu a Republiky (48 percent). Najviac mu nedôverujú voliči Progresívneho Slovenska (60 percent).

Lipšicovi najviac dôverujú voliči PS (69 percent) a voliči OĽaNO (60 percent). Nedôverujú mu priaznivci Smeru a Republiky (91 percent) a Hlasu (83 percent).

Policajnému prezidentovi Hamranovi dôverujú voliči OĽaNO (67 percent) a PS (61 percent). Naopak najväčšiu nedôveru vzbudzuje u voličov Republiky (87 percent),  Smeru (77 percent) a Hlasu (70 percent).

(red)

Minúta  |  

Na pobrežie Kaspického mora vyplavilo až 1 700 mŕtvych tuleňov

Až 1 700 mŕtvych tuleňov vyplavilo na pobrežie Kaspického mora v južnom Rusku. Príčina ich úhynu je naďalej nejasná, ale zrejme uhynuli prirodzene, uviedli v nedeľu úrady v ruskej autonómnej republike Dagestan. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Úrady v Dagestane v sobotu pôvodne oznámili, že na pobreží Kaspického mora sa našlo 650 až 700 mŕtvych tuleňov. Šéf Kaspického centra na ochranu životného prostredia Zaur Gapizov však v nedeľu podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti povedal, že po rozsiahlejšej kontrole pobrežia stúpol počet mŕtvych živočíchov na 1 700.

Gapizov dodal, že tulene zrejme uhynuli už pred niekoľkými týždňami. Podľa neho nie sú žiadne náznaky, že ich zabili pytliaci.

Pobrežie prehliadli odborníci z ruského Federálneho úradu pre rybolov a prokurátori a zhromaždili údaje potrebné pre skúmanie v laboratóriu, ktoré zatiaľ nezistilo žiadne znečisťujúce látky. Niekoľko predchádzajúcich prípadov hromadného úhynu tuleňov bolo pripísaných prirodzeným príčinám.

Údaje o počte tuleňov kaspických žijúcich v oblasti Kaspického mora sa výrazne líšia. Úrad pre rybolov uvádza, že celkový počet týchto tuleňov je 270- až 300-tisíc, Gapizovovo centrum stanovilo počet na 70-tisíc.

Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) už v roku 2008 klasifikovala tuleňa kaspického ako ohrozený živočíšny druh.

Populácia týchto tuleňov klesla za posledné storočie o približne 90 percent, dôvodom je do veľkej miery znečistenie spôsobené ťažbou ropy a jej spracovaním. Tulene sa často stávajú obeťami únikov ropy, pytliactva a nadmerného lovu.

(tasr)
      

Minúta  |  

Macron: Posielanie zbraní na Ukrajinu neoslabuje obranu Francúzska

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol kritiku, že jeho krajina bude mať nedostatok zbraní v dôsledku dodávok na Ukrajinu. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA.

,,Je to nepravdivé a súčasne nebezpečné," povedal Macron pre noviny Le Parisien v rozhovore zverejnenom v nedeľu. ,,Ako vrchný veliteľ ozbrojených síl vás môžem ubezpečiť, že vždy, keď niečo dodávame, robíme to tak, aby sme zachovali všetky naše obranné kapacity."

Krajne pravicová politička Marine Le Penová predtým v televízii CNews povedala, že Francúzsko nemôže dodávať zbrane Ukrajine na úkor vlastnej bezpečnosti. Materiál odoslaný na Ukrajinu Francúzsku chýba, tvrdila s tým, že Paríž by nemal Kyjevu poskytnúť ďalšie húfnice Caesar.

Macron Le Penovú obvinil z toho, že vedie "kapitulačnú debatu", pretože je priateľkou ruskej štátnej moci. ,,Keby sme húfnice Caesar nedodali, Ukrajinci by prišli o územie," povedal francúzsky prezident. ,,Chcem, aby naši spoluobčania vedeli, že peniaze, ktoré vynakladáme, vynakladáme na obranu našich hodnôt a našej slobody."

Francúzsko dosiaľ Ukrajine dodalo 18 samohybných húfnic Caesar. Ďalšie dodávky zbraní by mali nasledovať. Vo vysielaní stanice TF1 už predtým Macron uisťoval, že zbrojný priemysel bude vyrábať viac a rýchlejšie a Francúzsko získať späť aj niektoré zbrane predané iným krajinám, ktoré ich nepotrebujú.

(tasr)

Minúta  |  

Litvinenkovho syna chceli naverbovať do armády

Moskovský byt syna Alexandra Litvinenka - bývalého ruského agenta a prebehlíka na stranu Západu, ktorého zavraždili v roku 2006 v Londýne rádioaktívnym prvkom polónium 210 -, navštívili náboroví príslušníci ruskej armády. Dúfali, že mladého muža naverbujú. V nedeľu o tom informoval portál britského denníka The Guardian.

Anatolij Litvinenko (28) uviedol, že pred niekoľkými týždňami ho chceli ruskí vojaci získať do vojenskej služby na Ukrajine. Vojaci zrejme nevedeli o tragickej minulosti, ktorá spája Litvinenkovho syna s režimom Vladimira Putina.

,,Približne v polovici októbra, takmer mesiac po tom, čo Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu v Rusku, niekto zaklopal na dvere moskovského bytu, ktorý je registrovaný ako moje oficiálne bydlisko," napísal Anatolij Litvinenko v nedeľu novinách The Observer, ktoré sú sesterským médiom denníka Guardian. Jeho článok vyšiel pred odvysielaním nového britského štvordielneho televízneho miniseriálu, ktorý bude rozprávať príbeh otravy jeho otca ruskými vrahmi. Premiéru má mať 15. decembra.

Bývalý ruský agent Alexander Litvinenko, ktorý žil po úteku z Ruska v exile v Británii, zomrel 23. novembra 2006 v londýnskej nemocnici na následky otravy rádioaktívnym polóniom 210. Zle mu totiž prišlo po vypití čaju v londýnskom hoteli Millennium, kde mal stretnutie s ruskými občanmi Andrejom Lugovým a Dmitrijom Kovtunom. Litvinenko pred smrťou obvinil zo zodpovednosti za svoju vraždu ruského prezidenta Putina.

Aj podľa britského vyšetrovania z roku 2016 Putin pravdepodobne schválil operáciu tajných služieb s cieľom zavraždiť bývalého ruského agenta. Zodpovednosť Ruska za Litvinenkovu vraždu potvrdil v septembri 2021 tiež Európsky súd pre ľudské práva (ESLP) v Štrasburgu.

Litvinenko, ktorý mal v čase smrti 43 rokov, pracoval ako agent už pre sovietsku tajnú službu KGB a potom v jej ruskej nástupníckej organizácii Federálnej bezpečnostnej službe (FSB). Postupne však začal kritizovať pomery vo vnútri FSB, kriticky sa vyjadroval aj k politike Kremľa a odhaľoval rôzne zločiny ruského režimu. V strachu o svoj život aj o životy členov svojej rodiny v roku 2000 ušiel do Británie spolu s manželkou Marinou a šesťročným synom Anatolijom. Litvinenko prijal britské občianstvo a pracoval pre tajnú službu MI6.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.