Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nebol to záhadný kňaz ani Pročko. Svoj telefonický kontakt nevystavím verejnému lynču, tvrdí Matovič

Dočasne poverený minister financií Igor Matovič (OĽaNO) nevolal počas podávania svojej demisie s poslancom OĽaNO Jozefom Pročkom, ani s nikým iným z politiky. Napísal to dnes na sociálnej sieti. Podľa neho sa médiá mýlia v dohadoch o tom, s kým telefonoval.

„Jedni tvrdia, že to bol záhadný kňaz, dnes iní, že Jožo Pročko, zajtra budú ďalšie fabulácie. Je to zbytočné. Nebol to nikto z politiky, nikto z cirkvi, ale niekto, koho určite nevystavím verejnému lynču,“ uviedol Matovič.

Zároveň zopakoval, že strana Sloboda a Solidarita (SaS) tri roky „za potlesku mafie z opozície a zaujatých médií“ vytrvalo odzadu podrážala vláde kolená. Keď sa im nepodarilo vládu rozbiť zvnútra, „spriahli sa s mafiou, fašistami, Progresívnym Slovenskom pani prezidentky a kúpenými hlasmi a za potlesku médií položili tretiu demokratickú vládu".

Ako Matovič pokračoval, na ceste k tomu bolo jeho zaváhanie, „či vydieračom nepodhodiť seba, aby uspokojili svoje krvavé sny". Podľa svojich slov je rád, že v hodine dvanástej dostal budíček, ktorý mu umožnil zachovať si dušu bojovníka, ktorý sa absolútnemu zlu postavil zoči-voči dávno predtým, ako smrť Jána a Martiny „vytiahla z kaviarní tých ekobioraw “bojovníkov”. Na záver skonštatoval, že radšej politicky zomrie v boji, ako by som sa mal skloniť pred mafiou a ich užitočnými idiotmi.

Vedúci prezidentskej kancelárie Metod Špaček 15. decembra pre médiá uviedol, že minister financií Igor Matovič mu vytrhol z rúk demisiu, pričom počas celého aktu podávania demisie telefonoval. „Dnes podvečer v Grassalkovičovom paláci minister financií predo mnou demisiu podpísal, my sme potvrdili jej prijatie, následne počas toho, ako sme vytvárali kópiu, aby sme mu ju odovzdali, tak si z mojich rúk vytrhol kópiu aj originál, otočil sa a odišiel,“ uviedol vtedy Špaček. Z úst ministra financií zazneli podľa neho slová „viete čo, rozmyslel som si to.“

(sita)

Minúta  |  

Nemocnice dostanú na ďalšie oddlžovanie 258 miliónov eur. Odsúhlasili im to poslanci parlamentu

Nemocnice dostanú na ďalšie oddlžovanie 258 miliónov eur. V utorok to odsúhlasili poslanci Národnej rady (NR) SR.

"Finančná injekcia vo výške 258 miliónov eur umožní zdravotníckym zariadeniam zastabilizovať svoje hospodárenie a znížiť objem naakumulovaných záväzkov," priblížilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR.

Prostriedky na stabilizáciu nemocníc majú ísť z nevyčerpaných štátnych finančných aktív. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) už skôr avizoval, že na tento účel sa využijú zdroje z predošlého oddlžovania. Doň sa zapojilo celkovo 27 nemocníc, mohli sa uchádzať o oddlženie v hodnote 575 miliónov eur.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko: Bývalú sekretárku v koncentračnom tábore Stutthof uznal súd za vinnú

Niekdajšiu sekretárku v nacistickom koncentračnom tábore Stutthof Irmgard Furchnerovú uznal v utorok nemecký súd za vinnú a odsúdil na dvojročný podmienečný trest odňatia slobody, informuje správa agentúry AFP.

Obžalovaná bola zo spoluúčasti na vražde viac než 10-tisíc ľudí. Proces sa v nemeckom meste Itzehoe začal v septembri 2021. Pred jeho začiatkom sa 97-ročná Furchnerová pokúsila ujsť z domova dôchodcov, kde žije. Niekoľko hodín sa vyhýbala polícii, kým ju zatkli v neďalekom Hamburgu. Vo väzbe strávila päť dní.

V období medzi júnom 1943 a aprílom 1945 pracovala Furchnerová v kancelárii veliteľa tábora Stutthof, dôstojníka jednotiek SS Paula Wernera Hoppeho. Ako jeho sekretárka prepisovala rozkazy a vybavovala korešpondenciu.

https://standard.sk/281105/nemecko-byvalej-sekretarke-koncentracneho-tabora-v-polsku-hrozi-dvojrocny-trest/

Prokuratúra ju obviňovala zo spoluúčasti na "krutej a zlomyseľnej vražde" viac než 10-tisíc ľudí a požadovala dvojročný podmienečný trest.

Počas procesu vypovedalo aj niekoľko preživších z koncentračného tábora Stutthof. V tábore, ktorý sa nachádzal v blízkosti dnešného poľského mesta Gdansk, zomrelo podľa odhadov 65-tisíc ľudí vrátane "židovských väzňov, poľských partizánov a sovietskych ruských vojnových zajatcov", uviedla prokuratúra.

(tasr)

Minúta  |  

Vyjednávači jadrovej dohody s Iránom sa stretli v Jordánsku

Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amír Abdollahján sa v utorok v Jordánsku stretol so šéfom európskej diplomacie Josepom Borrellom. Na stretnutí boli prítomní aj vyjednávači z oboch strán zodpovední za snahy obnoviť jadrovú dohodu s Teheránom. Informuje o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na iránsku tlačovú agentúru IRNA.

Šéfovia iránskej a európskej diplomacie, ako aj vyjednávač za EÚ Enrique Mora a jeho iránsky náprotivok Alí Bákerí sa zišli pred regionálnou konferenciou, ktorá sa v utorok koná v Jordánsku. Zameraná je predovšetkým na situáciu v susednom Iraku a inicioval ju francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Rokovania o obnovení iránskej jadrovej dohody z roku 2015 uviazli na mŕtvom bude v septembri. Západ obviňuje Irán z kladenia si prehnaných požiadaviek. Borrell minulý týždeň povedal, že neexistuje lepšia možnosť než jadrová dohoda, ktorá zaistí, že Irán nebude vyvíjať atómové zbrane. "Musíme pokračovať v čo najväčšom úsilí o obnovu tejto dohody," zdôraznil.

V pondelok odcestovali z Iránu predstavitelia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) po rozhovoroch s riaditeľom iránskej organizácie pre atómovú energiu Mohammadom Eslámím. Iránska agentúra ISNA však nešpecifikovala, či sa podarilo vyriešiť nejasnosti o údajných tajných aktivitách Teheránu v súvislosti s obohateným uránom, ktorý sa našiel v troch neohlásených lokalitách. Tento problém brzdí snahy o obnovenie jadrovej dohody s Iránom.

(tasr)

Minúta  |  

Ceny energií budú vysoké ešte tri až päť rokov, predpokladajú guvernéri centrálnych bánk

Ceny energií budú vysoké ešte tri až päť rokov. Predpokladajú to guvernéri európskych centrálnych bánk.

„V rámci Európskej centrálnej banky a aj ostatní guvernéri centrálnych bánk predpokladáme, že ceny energií by síce mali klesnúť na svojej dynamike, ale úroveň cien energií by mala zostať vysoká najbližších tri až päť rokov. S touto realitou tu zrejme treba rátať,“ povedal na utorňajšej tlačovej besede guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír.

Životná úroveň v budúcich rokoch by už nemala podľa šéfa NBS výrazne klesať, očakáva mierny rast v ďalších rokoch. „No treba si uvedomiť, že nič nie je zadarmo. Plán je poznamenaný stále vysokou neistotou, je tu politická neistota plniť niektoré politické sny. Vzhľadom na to, na plán, ktorý je na stole, je síce ambiciózny z pohľadu zabrzdenia rastu cien, ale je príliš nákladný na to, aby sme si ho mohli dovoliť v ďalších rokoch. To, čomu nedovolíme preniesť do regulovaných cien v budúcom roku, trhové ceny, ak sa neprenesú do regulovaných cien v budúcom roku v takej miere, ako by sme možno očakávali, tak o to viac budú rásť ceny energií v rokoch ďalších. To je proste tak,“ podotkol Kažimír.

(sita)

Minúta  |  

Zimným slnovratom sa začína astronomická zima

Zimný slnovrat nastane toho roku v stredu 21. decembra o 22.48 stredoeurópskeho času. V tomto okamihu sa začne astronomická zima. Zároveň je v našich zemepisných šírkach noc z 21. na 22. decembra najdlhšia v roku a 21., respektíve 22. december sú najkratšie dni roka.

V okamihu zimného slnovratu sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca (rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu južnej zemepisnej šírky). Pozorovateľ, ktorý stojí na tomto mieste, má slnko v čase poludnia presne v nadhlavníku a jeho postava nevrhá tieň. V rovine obratníka Kozorožca sa nachádza stred slnečného kotúča.

Severná pologuľa Zeme je v tejto chvíli najviac odklonená od Slnka. V miernych zemepisných šírkach sú dni krátke a slnko vychádza len nízko nad obzor, čo spôsobuje chladné počasie.

Slnko napríklad v Bratislave vyjde 21. decembra ráno o 7. hodine 39. minúte a zapadne o 16. hodine, teda bude nad obzorom iba 8 hodín a 21 minút. Napriek neveľkej geografickej rozlohe sú aj na Slovensku badateľné rozdiely v dĺžke dňa. V Žiline napríklad slnko vyjde o 7.37 a zapadne o 15.48, teda bude nad obzorom len 8 hodín a 11 minút.

V smere od západu na východ sa zasa menia časy východov a západov slnka a to nielen počas slnovratu, ale celoročne. Napríklad v Michalovciach slnko v prvý zimný deň vyjde už o 7.22 a zapadne o 15.38. Teda posun medzi východom a západom republiky predstavuje 17 minút.

Po zimnom slnovrate sa dni začnú opäť predlžovať. Toto predlžovanie je spočiatku nenápadné a neprebieha symetricky. V ranných hodinách ho ešte nebadať, pretože najneskoršie východy slnka nastanú až na Silvestra po Novom roku (v Bratislave o 7.42). Naopak, poobede začínajú prvé minútky svetla pribúdať už pred slnovratom, pretože najskoršie zapadá slnko v dňoch okolo 10. až 15. decembra (15.57 pre Bratislavu).

Striedanie ročných období vyplýva zo sklonu zemskej osi. Keby bola zemská os kolmá na obežnú dráhu Zeme, dopadali by slnečné lúče po celý rok kolmo na rovník. Zemská os je však naklonená o 23,5 stupňa.
Vďaka tomuto sklonu aj miesto, na ktoré kolmo dopadajú slnečné lúče, kolíše počas roka medzi obratníkom Kozorožca (23 a pol stupňa južnej zemepisnej šírky) a obratníkom Raka (23,5 stupňa severnej zemepisnej šírky). V období jarnej či jesennej rovnodennosti dopadajú kolmo na rovník.

V oblasti za severným polárnym kruhom (90 mínus 23,5 stupňa – teda 66,5 stupňa severnej zemepisnej šírky) dokonca slnko istý čas nevychádza vôbec a panuje tu polárna noc.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.