Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Spotreba zemného plynu v Európskej únii v auguste až novembri klesla o 20,1 percenta

Spotreba zemného plynu v Európskej únii (EÚ) klesla v období od augusta do novembra tohto roka o 20,1 percenta v porovnaní s priemernou spotrebou plynu za rovnaké mesiace v rokoch 2017 až 2021. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Nariadenie Rady EÚ č. 2022/1369 o koordinovaných opatreniach na zníženie dopytu po plyne, ktoré sú súčasťou plánu REPowerEU na ukončenie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív, stanovili cieľ zníženia o 15 percent na obdobie od augusta 2022 do marca 2023 v porovnaní s priemerom za rovnaké obdobie počas piatich predchádzajúcich po sebe idúcich rokov.

Počas augusta až novembra 2022 klesla spotreba zemného plynu vo väčšine členských štátov. Až v osemnástich krajinách prekročili cieľ 15 percent, v niektorých dokonca výrazne. Najviac klesla spotreba vo Fínsku (- 52,7 percenta), Lotyšsku (- 43,2 percenta) a Litve (- 41,6 percenta).

Šesť členských štátov, hoci znížilo svoju spotrebu zemného plynu, ešte nedosiahlo cieľ 15 percent. Spotreba zemného plynu, naopak, vzrástla na Malte (+ 7,1 percenta) a na Slovensku (+ 2,6 percenta).

V štatistikách EÚ sa neobjavuje Cyprus, ktorý nepoužíva zemný plyn.

(sita)

Minúta  |  

Severná Kórea hrozí Japonsku silným vojenským krokom

Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) v utorok pohrozila, že podnikne „rázny a rozhodný vojenský krok“ voči Japonsku.

Severokórejské vyhrážky prišli pár dní po tom, čo Tokio oznámilo bezpečnostnú stratégiu, ktorá zahŕňa schopnosť protiútoku proti nepriateľským cieľom a zdvojnásobí vojenské výdavky krajiny, aby získala ofenzívnejšie postavenie proti hrozbám z Číny a KĽDR.

Ministerstvo zahraničia KĽDR vo vyhlásení uviedlo, že úsilie Japonska o zaobstaranie protiútočnej schopnosti nemá nič so sebaobranou, ale je jasným pokusom o získanie „schopnosti preventívneho útoku, ktorej cieľom je začať útoky na územia iných krajín“.

Vyhlásenie, ktoré zverejnili severokórejské štátne médiá, zároveň obvinilo USA z podpory a podnecovania japonských vojenských ambícií a oslabovania mieru v regióne. Pchjongjang chce podľa vyhlásenia ubezpečiť, že môže urobiť rázny a rozhodný vojenský krok na ochranu svojej suverenity a národných záujmov v dôsledku zložitosti regionálnej bezpečnosti spôsobenej japonskou stratégiou.

Podľa zmienenej japonskej stratégie je „najväčšou strategickou výzvou“ pre úsilie Japonska o mier, bezpečnosť a stabilitu Čína, po ktorej nasledujú KĽDR a Rusko. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničia minulý týždeň na stratégiu reagoval s tým, že „posilňovanie takzvanej čínskej hrozby s cieľom nájsť ospravedlnenie pre budovanie armády je odsúdené na neúspech“.

Hovorca juhokórejského ministerstva zahraničia v utorok zopakoval pozíciu vlády v Soule, že chce, aby Tokio požiadalo o jej súhlas, ak plánuje podniknúť akékoľvek kroky, ktoré ovplyvnia národnú bezpečnosť Južnej Kórey, ako je použitie preventívnych útokov na Kórejský polostrov.

(tasr)

Minúta  |  

Ruský vývozca ropy Transnefť: Poľsko a Nemecko požiadali o dodávky na budúci rok

Poľsko a Nemecko zažiadali o dodávky ruskej ropy na budúci rok. Uviedol to šéf ruského vývozcu ropy Transnefť Nikolaj Tokarev, ktorý zároveň dodal, že objem dodávok cez južnú vetvu ropovodu Družba zostane v roku 2023 stabilný. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruské médiá.

Na základe rozhodnutia Európskej únie začal od 5. decembra platiť zákaz dovozu ruskej ropy tankermi a západné štáty zároveň rozhodli o zavedení cenového stropu na ruskú ropu. Ropovod Družba je však spod sankcií proti Rusku uvalených za inváziu na Ukrajinu dočasne vyňatý.

Poľsko a Nemecko v priebehu roka oznámili, že sa budú snažiť do konca tohto roka zastaviť dovoz ropy severnou vetvou ropovodu Družba a ako uviedli koncom novembra nemenované zdroje pre agentúru Reuters, Varšava v tejto súvislosti očakáva podporu Berlína na uvalenie sankcií Európskej únie na túto časť ropovodu. To by jej umožnilo vyhnúť sa pokute za porušenie dlhodobého kontraktu.

Vyjadrenia šéfa Transnefti sú tak v rozpore s informáciami o plánoch Poľska odstúpiť od dohody o nákupe ruskej ropy. "Oznámili, že od 1. januára už nebudú odoberať ropu z Ruska. Teraz sme však dostali od poľských odberateľov žiadosť na budúci rok na tri milióny ton a na december 360-tisíc ton," citovala Tokareva ruská agentúra TASS, na ktorú sa odvolal Reuters.

Šéf Transnefti zároveň dodal, že Nemecko podalo žiadosť na dodávky ropy na prvý kvartál budúceho roka. Čo sa týka dodávok prostredníctvom južnej vetvy Družby, ktorá prepravuje surovinu cez Ukrajinu do Maďarska, na Slovensko a do Českej republiky, tie sa podľa Tokareva na budúci rok meniť nebudú.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko bude "znesvätenie" stuhy sv. Juraja trestať väzením

Ruský parlament rozhodol, že "znesvätenie" nacionalistického symbolu, oranžovo-čiernej stuhy sv. Juraja, bude zo zákona trestným činom. Informovala o tom správa agentúry DPA.

"Jurajova stuha je jedným zo symbolov vojenskej slávy Ruska," uvádza sa v utorok zverejnenom texte príslušného zákona. Kto bude tento symbol verejne hanobiť, bude potrestaný, pričom mu bude hroziť najviac päť rokov za mrežami. Možné však budú aj peňažné tresty až do výšky 70-tisíc eur.

Stuha svätého Juraja pochádza ešte čias cárskeho Ruska. Komunistami bola zakázaná; do užívania sa vrátila počas druhej svetovej vojny.

Od roku 2005 je stuha v Rusku pamätným symbolom, ktorý sa v uplynulých rokoch čoraz väčšmi stával poznávacím znakom podpory politiky ruského prezidenta Vladimira Putina a najnovšie aj podpory jeho útočnej vojny proti susednej Ukrajine.

Zákon na ochranu stuhy bol nevyhnutný, keďže na Ukrajine boli ľudia za jej nosenie "mučení a dokonca zabíjaní", povedal poslanec ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapalov. V skutočnosti je stuha sv. Juraha vo viacerých sovietskych republikách zakázaná ako znak ruskej agresie, vysvetľuje DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Grónsko pozastavilo dohodu o rybolove s Ruskom do budúceho roka

Grónsko pozastavilo dohodu o rybolove s Ruskom do budúceho roka. Pre agentúru AFP to uviedlo ministerstvo pre rybolov tohto dánskeho autonómneho územia s tým, že informovalo aj ruských predstaviteľov. Dôvodom je pokles zásob viacerých druhov rýb.

Dohoda o rybolove medzi Ruskom a Grónskom platí od roku 1992. Pre Grónsko sa v nej stanovujú kvóty na výlov hlavne tresky v Barentsovom mori severne od Ruska a pre ruské lode zase kvóty na lov plates v grónskych vodách.

AFP si všíma, že grónske ministerstvo v súvislosti s pozastavením predmetnej dohody nespomenulo konkrétne vojnu na Ukrajine. V októbri však grónsky premiér Múte Egede podľa miestnych médií povedal, že Grónsko "bude nasledovať sankcie EÚ voči Rusku a ruským spoločnostiam".

EÚ prijala voči Rusku v súvislosti s inváziou na Ukrajinu množstvo sankcií vrátane zákazu pre ruské lode kotviť v európskych prístavoch.

V novembri obnovili dohodu o rybolovných kvótach s Ruskom na jeden rok napriek ruskej invázii na Ukrajine Faerské ostrovy, ktoré sú tiež autonómnym územím Dánska. V októbri sa zase na budúcoročných kvótach na výlov rýb v Barentsovom mori s Ruskom dohodlo aj Nórsko, ktoré je členom Severoatlantickej aliancie.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina Zelenskyj navštívil frontové mesto Bachmut v Donbase

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil v utorok mesto Bachmut na východe krajiny, kde už niekoľko mesiacov prebiehajú jedny z najťažších bojov s ruskými silami. Informovala o tom správa agentúry AFP, ktorá sa odvolala na ukrajinskú prezidentskú kanceláriu.

Zelenskyj sa v Bachmute stretol s predstaviteľmi armády a odovzdal vyznamenania vojakom, ktorí už viac než štyri mesiace odrážajú ruské pokusy o dobytie mesta.

Bachmut, ktorý mal pred vojnou zhruba 70-tisíc obyvateľov, sa nachádza na hlavnej ceste vedúcej do dôležitých miest Sloviansk a Kramatorsk, ktoré ovládajú Ukrajinci.

Ruské jednotky, medzi ktorými hrajú prím príslušníci Vagnerovej skupiny, sa o dobytie Bachmutu pokúšajú už od začiatku augusta, ukrajinskí vojaci im však kladú tvrdý odpor.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.