Putina považuje za oponenta a vojnu za strategickú chybu, napriek tomu ťaženiu Ruska pomáha

Americký analytik Dimitri A. Simes, pôvodom z Moskvy, strávil dlhý čas rozhovormi s ruskými vojnovými veteránmi, obchodníkmi, intelektuálmi a dobrovoľníkmi, aby lepšie porozumel tomu, čo Rusko v budúcnosti čaká. Všetci podľa neho dospeli k jedinému záveru.

Jurijovi Jevičovi nie je bojisko cudzie. Tento 49-ročný rodák z Donbasu sa ako bojový zdravotník ruských útočných a prieskumných jednotiek zapojil do troch vojen vrátane tej súčasnej na Ukrajine, píše Simes v článku zverejnenom na portáli The American Conservative.

„Keď sú naši pešiaci a prieskumníci vyslaní na misie, beriem zbraň, oblečiem si ochranný výstroj a idem s nimi na bojisko,“ povedal v rozhovore Jevič. Domnieva sa, že ak by Rusko chcelo napokon zvíťaziť, kozmetické zmeny v jeho vojenskej stratégii by nestačili.

Svätá vojna očisty

Rusko môže podľa neho zvíťaziť len vtedy, ak podnikne „svätú vojnu očisty“, teda proces rozsiahlych reforiem, ktoré nielenže pretvoria politický a ekonomický systém krajiny, ale budú viesť aj k ideologickej a duchovnej mobilizácii más.

„Je dôležité, aby sme si ako Rusi uvedomili, že naša spoločnosť a ozbrojené sily nie sú v súčasnosti plne schopné čeliť výzvam našej doby… Musíme sa povzniesť nad tieto výzvy a stať sa skutočne neporaziteľnými, alebo čeliť istej smrti,“ myslí si Jevič.

Simes pripomína, že Rusko sa momentálne ocitlo na križovatke. Od septembra totiž ukrajinské sily získali späť takmer 2 000 štvorcových míľ územia. Tieto rýchle zisky na bojisku povzbudili Kyjev, aby presadzoval ambicióznejšie politické ciele, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj a ďalší predstavitelia vylúčili mierové rozhovory, kým ukrajinská armáda znovu nedobyje Donbas a Krym. Rusko je síce v defenzíve, ale zatiaľ nejaví známky toho, že by ustúpilo. Kremeľ koncom septembra oznámil čiastočnú mobilizáciu záložníkov v snahe doplniť svoje bojové sily na Ukrajine. Mnohí z týchto záložníkov boli v posledných týždňoch nasadení do prvej línie a očakáva sa, že zvyšok tam dorazí do konca roka. Zároveň Rusko začalo s pravidelnými vzdušnými útokmi na ukrajinskú energetickú sieť, čo spôsobilo výpadky prúdu v celej krajine.

Tento nedávny vývoj podľa Simesa odhalil jasnú priepasť v ruskej spoločnosti. Odhaduje sa, že niekoľko týždňov po vyhlásení čiastočnej mobilizácie utiekli z krajiny státisíce Rusov. Celoštátne dobrovoľnícke hnutie sa zároveň zhromaždilo na podporu ruskej armády a zorganizovalo crowdfundingové aktivity na zásobovanie vojakov všetkým – od teplých ponožiek až po prieskumné bezpilotné lietadlá.

Simes následne píše: „Aby som lepšie porozumel tomu, čo Rusko pravdepodobne čaká, strávil som posledný mesiac rozhovormi s vojnovými veteránmi, obchodníkmi, intelektuálmi a dobrovoľníkmi. Jednohlasne dospeli k jedinému záveru: Víťazstvo vo veľkej vojne bude vyžadovať, aby Rusko prešlo veľkými zmenami.“

Reformy ako za Stalina či Petra Veľkého

Zdravotník Jevič mu potvrdil, že Rusko „musí spustiť reformy, ktoré sú ešte ambicióznejšie ako tie, ktoré mal Peter Veľký a ktoré sú rozsahom porovnateľné s reformami, ktoré uskutočnili Lenin a Stalin v 20. a 30. rokoch… Problémom je, že v oboch týchto prípadoch reformný proces prebiehal desaťročia. Tentoraz budeme musieť ísť oveľa rýchlejšie, pretože nemáme toľko času“.

Simes konštatuje, že ruská vláda sa snažila celé mesiace zachovať medzi širokou verejnosťou pocit normálnosti. Predstavitelia vlády opakovane bagatelizovali možnosť mobilizácie a trvali na tom, že existujúca sila zložená z kontraktorov je viac než dostatočná na to, aby zvíťazila v najväčších pozemných bitkách v Európe od druhej svetovej vojny. Ešte nápadnejšie bolo, že Kremeľ trval na tom, aby sa konflikt na Ukrajine označoval ako „špeciálna vojenská operácia“ namiesto vojny.

Jegor Cholmogorov, dlhoročný politický komentátor a aktivista, Simesovi povedal, že táto zjavná „demobilizácia“ spoločnosti nie je celkom prekvapujúca vzhľadom na komplikovaný vzťah, ktorý mali ruské elity k ideológii. Vysvetlil, že hoci ruské elity chápali, že potrebujú ideológiu, zdráhali sa dávať akékoľvek ideologické sľuby, ktoré by mohli obmedziť ich manévrovací priestor.

Cholmogorov vysvetlil, že v dôsledku tohto znepokojenia voči myšlienkam a radikalizmu začali ruskí predstavitelia považovať ideologickú prácu za ďalší administratívny proces, ktorého hlavným zameraním je plnenie určitých vnútorných ukazovateľov stanovených nadriadenými, a nie vzbudzovanie národného nadšenia. „Ideológiu sme v podstate nahradili public relations,“ dodal.

Dobrovoľníci na domácom fronte

Simes píše, že po vypuknutí vojny dobrovoľnícke skupiny po celom Rusku začali zbierať financie na nákup oblečenia, liekov, zbraní, áut a dokonca aj bezpilotných lietadiel pre vojakov v prvej línii. Okrem finančnej podpory mnohí dobrovoľníci osobne cestujú do bojovej zóny, aby doručili svoje balíčky pomoci a zistili, aké ďalšie nedostatky je potrebné riešiť.

PolitikaPád Chersonu možno dohodli. Na fronte potrebujeme dva milióny vojakov, tvrdí šéf ruskej provojnovej mimovládky

„Práca dobrovoľníkov je veľmi dôležitá, možno dokonca ústredná,“ zdôraznil Vladislav Lobajev, zakladateľ najväčšieho ruského súkromného výrobcu ostreľovacích pušiek.

Simesovi povedal, že pušky, ktoré jeho podnik vyrába pre armádu, v drvivej väčšine financujú dobrovoľníci. „Ľudia vo Washingtone musia pochopiť, že ruská spoločnosť vníma tento konflikt nie ako vojnu o nejakú vzdialenú púšť, ale ako národnú vojnu o naše územie… Tie isté babičky, ktoré dnes financujú ostreľovacie pušky, zajtra podporia jadrový útok, ak to bude potrebné,“ doplnil Lobajev.

Zdravotník Jevič považuje „dobrovoľnícke hnutie za zárodok, z ktorého sa rodí nová ruská spoločnosť, ale spoločnosť zameraná na službu namiesto materializmu… Dobrovoľníci nečakajú, kým armáda a vláda vyriešia všetky naše problémy, ale namiesto toho aktívne pracujú na záchrane našej krajiny a budúcnosti“.

Nejde len o podporovateľov Kremľa

Podľa Simesa by však bolo chybou predpokladať, že dobrovoľnícke hnutie pozostáva výlučne z priaznivcov Kremľa. Napríklad Roman Juneman je opozičný politik z Moskvy, ktorý sa uchádzal o verejnú funkciu počas regionálnych volieb v roku 2019. Nakoniec prehral tesným rozdielom 84 hlasov s kandidátom vládnej strany Jednotné Rusko. Následne založil politickú neziskovú organizáciu s názvom Spoločnosť budúcnosti, ktorej poslaním je propagovať „silné a slobodné Rusko“. Pomáha školiť ďalšiu generáciu demokratických politikov.

Juneman priznal, že spolu s mnohými svojimi kolegami považujú rozhodnutie Ruska poslať vojakov na Ukrajinu za strategickú chybu. „Ale bez ohľadu na to, či sme proti Putinovi, vždy budeme podporovať Rusko, pretože nemáme žiadnu inú krajinu,“ konštatoval.

Krátko po začiatku konfliktu vo februári začala Spoločnosť budúcnosti zhromažďovať humanitárne balíčky pre utečencov z bojovej zóny v Donbase. Nedávno dodala 23-tisíc ohrievačov obyvateľom Mariupola, ktorý ruské sily dobyli v máji takmer po troch mesiacoch ťažkých bojov.

„Keď sme v septembri dorazili do Mariupola, zistili sme, že mesto je úplne nepripravené na vykurovaciu sezónu… Čoskoro bolo jasné, že ak sa tomuto problému nebudeme venovať my, nikto to neurobí,“ uviedol Juneman.

Podľa jeho názoru bude mať Rusko problém dosiahnuť seriózny pokrok na bojisku alebo doma, pokiaľ vláda nebude pripravená reformovať rigidný byrokratický systém, ktorému chýba verejná zodpovednosť a odrádza nižších úradníkov od prevzatia zodpovednosti za pokusy o riešenie problémov.

„Potrebujeme, aby sa zmenila nielen spoločnosť, ale aj vláda. Je to jednoducho príliš veľký hráč na to, aby sa bez neho riešili vážne problémy… Ako dobrovoľníci môžeme Mariupolu poskytnúť tisíce ohrievačov, ale na konci dňa musí niekto obnoviť ústredné kúrenie a vodovodný systém v meste. Ten niekto je vláda,“ dodal Juneman.