Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA: Kongres schválil financovanie štátnych inštitúcií i pomoc Ukrajine

Americká Snemovňa reprezentantov schválila v piatok rozsiahly návrh zákona o výdavkoch vo výške takmer 1,7 bilióna dolárov. Zabezpečí financovanie federálnych inštitúcií do októbra 2023, zvýši rozpočet rezortu obrany, poskytne ďalšiu pomoc Ukrajine a reformuje volebný zákon. TASR informácie prevzala od agentúr AFP, AP a Reuters.

Zákon už vo štvrtok prijal Senát USA a členovia snemovne ho potvrdili len niekoľko hodín pred tým, ako by federálne inštitúcie zasiahol tzv. čiastočný shutdown, teda zastavenie financovania. Potrebný je ešte podpis prezidenta Joea Bidena.

,,Tento zákon je ďalším dôkazom, že republikáni a demokrati sa dokážu spojiť, aby dosiahli výsledky pre Američanov," uviedol Biden vo vyhlásení, v ktorom privítal výsledok hlasovania.

Súhrnný návrh zákona, ktorý má vyše 4-tisíc strán, vyčleňuje rekordných 858 miliárd dolárov pre ministerstvo obrany, čo je asi o desať percent viac ako vlani.

Na vojenskú, hospodársku a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu je určených takmer 45 miliárd dolárov.

Približne 800 miliárd dolárov pôjde na celý rad nevojenských programov, napríklad pomoc pre obete prírodných pohrôm či veľké projekty v infraštruktúre.

Vzhľadom na obavy o národnú bezpečnosť kongresmani schválili aj zákaz používania čínskej sociálnej aplikácie TikTok na zariadeniach americkej federálnej vlády.

Zákon zahŕňa tiež ustanovenia priamo nespojené s financovaním. Upravuje napríklad zákon z 19. storočia s cieľom objasniť, že viceprezident USA nemá právomoc anulovať výsledky volieb. Má sa tak zabrániť zopakovaniu situácie, ktorá viedla až k útoku na Kapitol v januári 2021. Dovtedajší prezident Donald Trump totiž využil voľnú formuláciu zákona na tvrdenie, že jeho viceprezident Mike Pence by mohol zastaviť odovzdanie moci.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Ruský vojenský priemysel musí zdokonaliť zbrane podľa skúseností z bojov

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil riaditeľom ruského zbrojárskeho priemyslu, aby pre ruskú armádu zabezpečili v čo najkratšom čase všetky zbrane, techniku a iné vybavenie, ktoré potrebuje pre boj na Ukrajine. TASR správu prevzala z webovej stránky denníka The Guardian.        

,,Najdôležitejšou úlohou nášho vojensko-priemyselného komplexu je poskytnúť našim jednotkám na fronte všetko, čo potrebujú: zbrane, vybavenie, strelivo a výstroj v potrebných množstvách a v správnej kvalite v čo najkratšom časovom horizonte," povedal Putin na začiatku stretnutia s predstaviteľmi zbrojárskeho priemyslu v meste Tula, ktoré je centrom tohto priemyselného odvetvia v Rusku.

Ruský prezident takisto označil za dôležité zdokonaliť zbrane a výstroj na základe skúseností získaných z bojov.

Putin v stredu na stretnutí s velením ruskej armády sľúbil, že svojej armáde poskytne všetko, o čo požiada. Očakáva sa, že Rusko počas najbližších dvoch rokov výrazne navýši rozpočet pre armádu po tom, ako Putin uviedol, že sa pripravuje na dlhú a nákladnú vojnu na Ukrajine, píše The Guardian.

Britský denník 8. decembra zaznamenal Putinovo vyjadrenie, že vojna na Ukrajine sa môže zmeniť na ,,dlhodobú záležitosť".

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj varoval pred možnými ruskými útokmi počas sviatkov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer v pravidelnom videopríhovore varoval obyvateľov pred možnými ruskými útokmi počas nadchádzajúcich sviatkov. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

,,Obdobie sviatkov sa blíži a ruskí teroristi budú zrejme opäť aktívni," povedal Zelenskyj vo videopríhovore. "Oni pohŕdajú hodnotami Vianoc a vôbec akýmikoľvek hodnotami," dodal.

Zelenskyj varoval Ukrajincov, aby si v nasledujúcich dňoch dávali mimoriadny pozor. ,,Prosím, venujte pozornosť sirénam ohlasujúcim letecký poplach, pomáhajte si navzájom a vždy dbajte jeden na druhého," uviedol prezident.

Zároveň neobvykle ostro varoval Rusko. ,,Občania Ruska musia jasne chápať, že teror nikdy neostane bez odozvy," povedal, aj keď výstrahu nespresnil.

Velenie ukrajinských ozbrojených síl v posledných dňoch opakovane varovalo pred možnými novými raketovými útokmi na ukrajinskú infraštruktúru a energetickú sieť. Armáda v piatok okrem iného poukázala na to, že v Čiernom mori sa pohybuje ruská námorná jednotka, vrátane bojovej lode vyzbrojenej strelami s plochou dráhou letu.

Ruská armáda v posledných týždňoch často útočila na ukrajinskú energetickú sieť strelami s plochou dráhou letu a takzvanými samovražednými dronmi. Napriek veľkému množstvu rakiet vystrelených ukrajinskou protivzdušnou obranou tieto ruské útoky spôsobili veľké škody – následkom boli masívne výpadky elektriny a dodávok vody.

Rusko chce takto v zime vyvinúť tlak na ukrajinských obyvateľov, dodáva DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Čínsky veľvyslanec: Ruská invázia na Ukrajinu poškodila vzťahy Pekingu s EÚ

Ruská invázia na Ukrajinu postavila Čínu do ,,,veľmi ťažkej pozície", pokiaľ ide o bilaterálne vzťahy s Európskou úniou. Povedal to nový čínsky veľvyslanec pri EÚ Fu Cchung pre hongkonský denník South China Morning Post (SCMP), informuje TASR.

Fu v rozhovore zverejnenom v piatok uviedol, že Peking si nechce ,,vyberať medzi priateľmi". Za jednu zo svojich priorít na poste, ktorý bol rok neobsadený, označil ,,odpolitizovanie" vzťahov Číny a EÚ.

,,Ukrajinská kríza sa stáva problémom pre naše bilaterálne vzťahy s EÚ," povedal veľvyslanec, podľa ktorého je Peking presvedčený, že táto otázka by problémom pre tieto väzby byť nemala.

Zdôraznil tiež, že Čína nemá z vojny na Ukrajine nijaký prospech a nemá záujem o jej predlžovanie. Pripomenul, že Peking deň po začiatku ruskej invázie, 25. februára, vyzval na mierové riešenie – v telefonáte čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Fu dodal, že postoj Číny pri tomto konflikte je "dosť vyvážený" a že jeho krajina je pripravená angažovať sa v snahách o mier.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj: Moja návšteva USA bola iba výnimkou; otvorím nové ambasády v Afrike

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vystúpil v Kyjeve s príhovorom na stretnutí s ukrajinskými veľvyslancami. Išlo o jeho prvé verejné vystúpenie od návratu zo Spojených štátov cez Poľsko. Zdôraznil, že jeho návšteva v USA bola výnimkou a cestovať do zahraničia nebude. Informoval o tom portál britskej televízie Sky News a americká televízia CNN.

,,Nemám možnosť chodiť na zahraničné návštevy – jednoducho na to nemám čas," povedal Zelenskyj, pričom svoju návštevu v USA označil ako ,,nasadenie latky".

Ukrajinský prezident potom adresoval výzvu zahraničným partnerom, že ak sú pripravení chopiť sa realizácie ukrajinského mierového plánu, môžu o tom osobne rokovať s ním.

V prejave Zelenskyj hovoril aj o ,,mohutnom finančnom balíku", ktorý Spojené štáty pripravujú pre Ukrajinu, a uviedol aj jeho výšku – 45 miliárd dolárov.

Zelenskyj tiež povedal, že sa bude snažiť získať pre Ukrajinu väčšiu podporu aj v Afrike. Oznámil preto, že otvorí desať nových veľvyslanectiev na tomto kontinente – celkovo ich tam Ukrajina bude mať 30. Nové ambasády budú mať za úlohu posilniť aj obchodné styky.

Tlačová agentúra Reuters napísala, že Zelenskyj sa zrejme bude snažiť využiť ukrajinské zásoby obilnín na boj proti chudobe a hladu v Afrike v tých oblastiach, ktorých podporu potrebuje získať.

,,Musíme napraviť vzťahy s desiatkami afrických krajín," povedal už predtým Zelenskyj. "Na budúci rok ich musíme posilniť," doplnil a Afriku označil za miesto, ,,kde sú naše záujmy zatiaľ zastúpené menej, než potrebujeme".

(tasr)

Minúta  |  

Po útoku v Paríži vypukol protest Kurdov, zasahovala polícia

Po streľbe na kurdské kultúrne centrum v centre Paríža s troma obeťami sa v piatok večer zišli miestni Kurdi na proteste, pri ktorom sa dostali do zrážky s políciou. TASR informácie prevzala od agentúr AFP a AP.

Policajti nasadení pred kultúrnym centrom použili slzotvorný plyn, aby rozohnali protestujúcich, ktorí sa snažili preraziť policajný kordón. Ten chránil ministra vnútra Géralda Darmanina pri návšteve miesta činu, uviedli reportéri AFP.

Demonštranti hádzali na policajtov rôzne predmety, podpálili smetné koše a vytvorili barikády. Niektorí kričali heslá na podporu Strany kurdských pracujúcich (PKK) a proti tureckej vláde.

Darmanin novinárom povedal, že útočník, 69-ročný francúzsky rušňovodič na dôchodku, jasne cielil na cudzincov. Nie je však jasné, či terčom boli špecificky Kurdi. Zadržaný podľa ministra navštevoval strelnicu v športovom klube a mal niekoľko registrovaných zbraní. Nebol na žiadnom zozname osôb sledovaných pre radikalizáciu alebo účasť v extrémistických hnutiach.

Parížska prokuratúra uviedla, že podozrivého len nedávno prepustili z väzenia po tom, ako pred rokom útočil nožom na migrantov žijúcich v stanoch vo francúzskej metropole.

Pri piatkovom útoku muž zastrelil troch ľudí. Jeden zo zranených je v kritickom stave a ďalších dvoch hospitalizovali s menej vážnymi poraneniami. Útočníka previezli do nemocnice so zraneniami tváre.

Právnik kurdského kultúrneho centra pre agentúru Reuters povedal, že všetci traja zabití boli Kurdi.

Členovia kurdskej komunity v Paríži podľa AP uviedli, že ich polícia nedávno varovala pred ohrozením kurdských cieľov, a po streľbe žiadali spravodlivosť a sťažovali sa na nedostatočnú ochranu.

Darmanin oznámil, že nariadil sprísniť ochranu miest stretávania sa Kurdov vo Francúzsku, ako aj tureckých diplomatických úradov.

Útok medzitým odsúdil francúzsky prezident Emmanuel Macron. ,,Kurdi vo Francúzsku boli terčom odporného útoku v srdci Paríža," napísal na sociálnej sieti s tým, že myslí na ľudí bojujúcich za svoje životy a životy svojich rodín.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.