Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Al-Káida zverejnila video, ktoré údajne nahovoril Zawáhirí. Ten však má byť mŕtvy

Teroristická sieť al-Káida zverejnila 35-minútovú nahrávku, ktorú podľa nej nahovoril vodca Ajman Zawáhirí, hoci podľa predchádzajúcich informácií ho americké jednotky zabili pri zásahu v auguste 2022. Správu priniesla v piatok americká spoločnosť SITE Intelligence Group, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Nahrávka neobsahovala dátum a jej prepis neuvádzal jasne časový rámec, kedy mohla byť urobená.

Zawáhirího podľa Washingtonu zabili americké jednotky pri vzdušnom útoku v Afganistane. Išlo o najtvrdší úder pre al-Káidu od roku 2011, keď americké špeciálne sily zabili jej zakladateľa Usámu bin Ládina.

Zawáhirí sa dlhé roky skrýval a operácia zameraná na jeho lokalizovanie a zabitie bola výsledkom "starostlivej, trpezlivej a vytrvalej" práce protiteroristickej a špionážnej komunity, vyhlásil vysokopostavený predstaviteľ administratívy USA.

Al-Káida nevymenovala jeho nástupcu. Avšak podľa expertov je hlavným kandidátom na túto rolu Sajf al-Adil - záhadný, v ústraní žijúci bývalý dôstojník egyptských špeciálnych síl, ktorý je vysokopostaveným členom al-Káidy.

Spojené štáty ponúkajú za informácie vedúce k jeho zadržaniu odmenu vo výške desať miliónov dolárov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Čínske mesto Čching-tao zaznamenáva denne až pol milióna nových prípadov covidu

Vo východočínskom meste Čching-tao evidujú každý deň približne pol milióna nových prípadov nákazy koronavírusom. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na miestneho zdravotníckeho predstaviteľa.

Spravodajský portál prevádzkovaný vládnucou komunistickou stranou Číny v piatok citoval šéfa miestnehozdravotníckeho úradu, podľa ktorého hlásia v Čching-tao denne "od 490.000 do 530.000" nových prípadov covidu.

Toto pobrežné mesto s približne desiatimi miliónmi obyvateľov je údajne momentálne "v etape rýchleho šírenia sa (vírusu) pred blížiacim sa vrcholom" a očakáva sa, že miera infekcie sa cez víkend zrýchli o ďalších desať percent.

AFP si všíma, že túto správu prevzali viaceré ďalšie médiá, avšak do sobotného rána bola zrejme upravená a konkrétne čísla nakazených z nej boli vymazané.

Čína pred dvoma týždňami uvoľnila obmedzenia v oblasti hromadného testovania a karantény po takmer troch rokoch snahy úplne potlačiť šírenie covidu. Ukončenie povinného hromadného testovania na koronavírus však sťažilo sledovanie prudko rastúceho počtu nových prípadov nákazy. Čínske úrady minulý týždeň priznali, že v súčasnosti je "nemožné" spočítať celkový počet pacientov s covidom.

Čínsky Národný zdravotný výbor v sobotu oznámil, že za piatok v celej krajine pribudlo dovedna 4103 nových prípadov nákazy. Hlásené neboli žiadne nové úmrtia na covid. V provincii Šan-tung, kde sa mesto Čching-tao nachádza, objavili úrady podľa oficiálnych štatistík len 31 nových prípadov infekcií.

Samospráva východočínskej provincie Ťiang-si v piatok v príspevku na sociálnych sieťach predpovedala, že 80 percent tamojšej populácie, čo predstavuje okolo 36 miliónov ľudí, sa do marca nakazí covidom. Do nemocníc v tejto oblasti bolo za posledné dva týždne prijatých vyše 18.000 covidových pacientov vrátane 500 ťažkých prípadov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Ukrajina odhaduje, že úroda obilia klesla pre ruskú inváziu o 40 percent

Ukrajina odhaduje, že v dôsledku ruskej invázie poklesla jej úroda obilia oproti vlaňajšku o približne 40 percent. Pre agentúru AFP to v piatok uviedol šéf zväzu ukrajinských pestovateľov obilia Serhij Ivaščenko.

Do konca roka Ukrajina očakáva úrodu obilia 65-66 miliónov ton. Vlani to bolo rekordných 106 miliónov ton, priblížil Ivaščenko. "Hlavným dôvodom (poklesu) je vojna," zdôraznil s tým, že invázia viedla okamžite k nedostatku palív a znemožnila siatie. Ako dodal, na produkciu mali negatívny dosah aj ruská okupácia viacerých ukrajinských regiónov, boje a ničenie infraštruktúry.

Niekoľko mesiacov trvajúca ruská blokáda prístavov, kde sa nachádzalo ukrajinské obilie, podľa slov Ivaščenka prerušila poľnohospodársky cyklus. Poľnohospodári nemali dlho nijaký príjem, čo potom spôsobilo, že nemali ani dostatok peňazí na nákup hnojív. Množstvo úrody sa preto znížilo dokonca aj tam, kde bolo možné pôdu napriek vojne naďalej obrábať. "Zvyčajne zasejeme obilie na zhruba viac než 25 miliónov hektároch. Tento rok sme zožali len na 18-19 miliónoch hektárov," poznamenal Ivaščenko.

Ukrajina patrí k najväčším vývozcom obilia na svete. Po vypuknutí vojny však Moskva mesiace blokovala export 20 miliónov ton obilnín. V júli bola dosiahnutá prelomová dohoda za pomoci Turecka a OSN, vďaka ktorej vznikol bezpečný koridor a vývoz obilnín z čiernomorských prístavov bol obnovený.

Po tom, čo sa Moskva z dohody dočasne stiahla, bola v novembri o 120 dní predĺžená. Odvtedy vyplávalo z ukrajinských prístavov podľa Kyjeva 580 lodí s približne 15 miliónmi ton obilnín.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pre snehovú víchricu zrušili v USA v piatok vyše 5000 letov, hlásia 9 obetí

Vyše 5000 letov v piatok zrušili v Spojených štátoch v súvislosti so snehovou víchricou a mrazivým počasím. Vyplýva to z údajov monitorovacej webstránky FlightAware, na ktorú sa odvoláva stanica Sky News. Extrémne počasie si vyžiadalo už deväť obetí na životoch.

Sky News v piatok uviedla, že deviatu obeť mrazov potvrdili v štáte Tennessee. Už predtým hlásili po tri úmrtia Kentucky a Oklahoma a po jednom úmrtí Missouri a Wisconsin.

Americká Federálna správa letectva varovala, že od oblasti Veľkých kanadských jazier smerom na severozápad sa očakáva drsné zimné počasie, ktoré bude mať vážny dosah na lety, uviedla agentúra AP.

Meškania a rušenia letov postihli napríklad letiská Seattle-Tacoma, Portland v Oregone, Aspen v Colorade a zasiahli aj pasažierov na trase z Bostonu do metropolitnej oblasti Washingtonu. Meškanie malo v piatok 7990 letov. Na sobotu už avizovali zrušenie minimálne 500 letov.

Americký minister dopravy Pete Buttigieg pre stanicu CNN uviedol, že letecký systém v USA je teraz "pod obrovským tlakom". Podľa jeho slov bolo vo štvrtok zrušených v krajine desať percent letov. Reuters píše, že anulovaných bolo vo štvrtok takmer 2700 letov.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA vyzvali Putina, aby uznal realitu a stiahol ruské sily z Ukrajiny

Spojené štáty v piatok reagovali na vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý ruskú inváziu na Ukrajinu až po niekoľkých mesiacoch trvania verejne a v rozpore s oficiálnou rétorikou Kremľa nazval "vojnou". Washington ho vyzval, aby uznal realitu a stiahol vojenské sily z Ukrajiny.

Putin na štvrtkovej tlačovej konferencii vyslovil slovo "vojna", keď poznamenal, že verí v jej skorý koniec. Používanie tohto slova v súvislosti s vojnou na Ukrajine je však v Rusku trestné. Boje a vojenské operácie, ktoré sa začali po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny 24. februára, sa v Rusku smú označovať len slovným spojením "špeciálna vojenská operácia".

Petrohradský komunálny poslanec Nikita Juferev v tejto súvislosti žiada generálnu prokuratúru a ministerstvo vnútra, aby začali trestné stíhanie voči Putinovi, a to pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde.

"Od 24. februára Spojené štáty a zvyšok sveta vedia, že Putinova 'špeciálna vojenská operácia' je nevyprovokovanou a nespravodlivou vojnou proti Ukrajine. Konečne, po 300 dňoch, nazval Putin vojnu vojnou," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí USA. "Ako ďalší krok v uznaní reality ho vyzývame, aby túto vojnu skončil stiahnutím svojich síl z Ukrajiny," dodal.

AFP pripomína, že ruský súd v decembri uznal za vinného zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde opozičného politika Iľju Jašina  a odsúdil ho na osem a pol roka väzenia. Jašin vo svojom vysielaní na platforme YouTube hovoril o zabíjaní civilistov v ukrajinskom meste Buča.

(tasr, red)

Minúta  |  

USA: Kongres schválil financovanie štátnych inštitúcií i pomoc Ukrajine

Americká Snemovňa reprezentantov schválila v piatok rozsiahly návrh zákona o výdavkoch vo výške takmer 1,7 bilióna dolárov. Zabezpečí financovanie federálnych inštitúcií do októbra 2023, zvýši rozpočet rezortu obrany, poskytne ďalšiu pomoc Ukrajine a reformuje volebný zákon. TASR informácie prevzala od agentúr AFP, AP a Reuters.

Zákon už vo štvrtok prijal Senát USA a členovia snemovne ho potvrdili len niekoľko hodín pred tým, ako by federálne inštitúcie zasiahol tzv. čiastočný shutdown, teda zastavenie financovania. Potrebný je ešte podpis prezidenta Joea Bidena.

,,Tento zákon je ďalším dôkazom, že republikáni a demokrati sa dokážu spojiť, aby dosiahli výsledky pre Američanov," uviedol Biden vo vyhlásení, v ktorom privítal výsledok hlasovania.

Súhrnný návrh zákona, ktorý má vyše 4-tisíc strán, vyčleňuje rekordných 858 miliárd dolárov pre ministerstvo obrany, čo je asi o desať percent viac ako vlani.

Na vojenskú, hospodársku a humanitárnu pomoc pre Ukrajinu je určených takmer 45 miliárd dolárov.

Približne 800 miliárd dolárov pôjde na celý rad nevojenských programov, napríklad pomoc pre obete prírodných pohrôm či veľké projekty v infraštruktúre.

Vzhľadom na obavy o národnú bezpečnosť kongresmani schválili aj zákaz používania čínskej sociálnej aplikácie TikTok na zariadeniach americkej federálnej vlády.

Zákon zahŕňa tiež ustanovenia priamo nespojené s financovaním. Upravuje napríklad zákon z 19. storočia s cieľom objasniť, že viceprezident USA nemá právomoc anulovať výsledky volieb. Má sa tak zabrániť zopakovaniu situácie, ktorá viedla až k útoku na Kapitol v januári 2021. Dovtedajší prezident Donald Trump totiž využil voľnú formuláciu zákona na tvrdenie, že jeho viceprezident Mike Pence by mohol zastaviť odovzdanie moci.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.