Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Turecko tvrdí, že vojna na Ukrajine sa neskončí len tak ľahko

Turecko v sobotu pripustilo, že ruská vojna proti Ukrajine "sa neskončí ľahko", a to aj napriek opakovaným snahám Ankary zorganizovať mierové rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom.

Turecko - členský štát NATO -, ktoré má priateľské vzťahy s oboma svojimi čiernomorskými susedmi, sa postavilo do pozície neutrálneho hráča a pokúša sa sprostredkovať prímerie.

Pokračujúca rusko-ukrajinská vojna, ktorá trvá už desiaty mesiac, však nádeje Ankary zmarila.

"Zdá sa, že táto vojna sa neskončí len tak ľahko," povedal turecký minister obrany Hulusi Akar novinárom počas koncoročného brífingu v hlavnom meste Ankara.

Poukázal pritom na podporu Ukrajiny zo strany Západu a na vyhlásenia Ruska o tom, že sa nevzdá.

"Musím skonštatovať, že napriek všetkej našej dobrej vôli a výzvam na prímerie bude táto vojna pravdepodobne pokračovať aj v roku 2023," povedal Akar.

Turecko, ktoré v lete pomohlo sprostredkovať dohodu s OSN o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more, sa snaží dostať ruských a ukrajinských lídrov za jeden rokovací stôl.

Turecko už v marci - v počiatočnej fáze vojny - hostilo stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny. Konali sa tam aj ďalšie rozhovory medzi bojujúcimi stranami.

"Turecko vyzýva na prímerie, prinajmenšom humanitárne prímerie. Potom na trvalé prímerie a následne na mierové rozhovory," zdôraznil Akar.

Turecko sa vyhlo západným sankciám voči Rusku, s ktorým zvýšilo obchodnú výmenu, zatiaľ čo Ankara dodáva Ukrajine bojové bezpilotné lietadlá, všíma si AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko sa možno snaží zaútočiť na severnú Ukrajinu z Bieloruska

Rusko vykazuje potenciálne náznaky, že má zámer zaútočiť na severnú Ukrajinu z Bieloruska, tvrdí americká nezisková organizácia Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom vo Washingtone.

V sobotu aj ukrajinská armáda zhodne upozornila, že Rusko presunulo na uvedené územie niekoľko práporov svojich ozbrojených síl, píše agentúra DPA.

Odborníci z ISW vo svojej správe vydanej v piatok večer síce upozorňujú, že takýto útok je zatiaľ ešte stále nepravdepodobný, ale možné nebezpečenstvo treba podľa nich v tomto prípade brať vážne.

Náznaky, že Rusko by mohlo zaútočiť z Bieloruska, vychádzajú podľa ISW zo zriadenia poľnej nemocnice na bieloruskom území. "Poľné nemocnice nie sú nutné pre vojenské cvičenia a môžu naznačovať prípravu na bojovú operácu," domnieva sa ISW.

"Aj objavenie sa poľných nemocníc v Bielorusku začiatkom roka 2022 bolo jedným z posledných indikátorov spozorovaných predtým, než Rusko začalo v plnom rozsahu inváziu," píše ISW.

Bieloruský vládca Alexandr Lukašenko, ktorý je politicky i finančne závislý od Moskvy, už umožnil, aby základne armády jeho krajiny mohli slúžiť na útoky proti Ukrajine a Kyjev považuje Bielorusko za stranu napomáhajúcu ukrajinskej vojne, analyzuje DPA na základe správy ISW.

Lukašenko pricestoval v sobotu do Moskvy a s Putinom sa opäť stretne 26. a 27. decembra na neformálnom summite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).

Inštitút pre štúdium vojny pokladá za možné, že rozmiestnenie ruských jednotiek v Bielorusku je taktikou na odvrátenie pozornosti ukrajinskej armády od obrany Donbasu.

Rusko by potom mohlo začať ofenzívu v Luhanskej oblasti na východnej Ukrajine alebo kdekoľvek inde, zamýšľa sa ISW.

Podobne sa v piatok vyjadril aj šéf ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Aktivity Ruska v Bielorusku by podľa neho mohli byť súčasťou zavádzacej kampane. Ukrajina si je však podľa neho svoje severné hranice schopná obrániť.

(tasr)

Minúta  |  

Boris Kollár navštívil na Štedrý deň zdravotníkov a záchranárov v Bratislave

Predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) navštívil na Štedrý deň zdravotníkov a záchranárov v Bratislave. Všetkým pracujúcim priniesol kapustnicu a zároveň im poďakoval za celoročnú prácu. Kollár o tom informoval na sociálnej sieti.

"Rozhodol som sa prísť pozrieť tých, ktorí nemôžu byť pri svojich rodinách, a sú to naši zdravotníci, vojaci, hasiči, záchranári," vyhlásil. Podľa neho ide o prejav spolupatričnosti a vďaky.

Zdravotníkom, ktorí trávia sviatočný deň v Univerzitnej nemocnici Bratislava na Kramároch, sa predseda parlamentu poďakoval a zároveň spomenul aj nedávne dlhotrvajúce rokovania. "Veľké ospravedlnenie za to naťahovanie, že to tak veľmi dlho trvalo, keď rokovania prebiehali," prihovoril sa im. Podľa neho sa to však nakoniec všetko zvládalo a celá situácia je uzavretá.

Kollár následne navštívil aj stanicu záchrannej zdravotnej služby v Bratislave, kde sa stretol so záchranármi. "Som rád, že sa im môžem osobne poďakovať," vyhlásil. Vysvetlil, že kúsok od stanice mal dopravnú nehodu, pri ktorej mu pomohol práve okoloidúci záchranár.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: So svojím platom nie je spokojných 53 percent ľudí na Slovensku

So svojím platom nie je spokojných 53 percennt ľudí na Slovensku. Napriek tomu im na svojej práci záleží a nemá to vplyv na ich rozhodnutie o zotrvaní v zamestnaní. Svoju prácu považuje za prínosnú pre zamestnávateľa 85 % pracovníkov. Informovala o tom manažérka komunikácie a vzťahov s verejnosťou pracovného portálu Kariéra.sk Katarína Tešla na základe ich prieskumu s 5022 respondentmi.

Doplnila, že len 3 percentá opýtaných nedokážu nájsť zamestnanie, s ktorým by boli spokojní a preto ho menia každých pár mesiacov. Adekvátne zamestnanie na prvý pokus si dokázalo nájsť 47 percent respondentov. Opýtaných s viac ako desiatimi neúspešnými pokusmi si opätovne nájsť zamestnanie je 7 percent a viac ako 20 neúspešných pokusov uviedlo rovnaké percento dopytovaných.

Minulý rok uviedlo zmenu zamestnania 44 percent respondentov. Prevažná časť pracovníkov uprednostňuje stabilné zamestnanie pred neustálym striedaním prác pre lepšie podmienky, dodala Tešla.

Odborníci však predpovedajú zvýšený nárast fluktuácie, teda striedania zamestnania. Prevažne spokojných so svojím ohodnotením je 47 percent zamestnancov. Pracovníkov, vykazujúcich nezáujem, je 11 percennt a celkovo nespokojných je 5 percent, vyplynulo z prieskumu.

"Jedným z najväčších problémov spoločností je fakt, že nie každá z nich dokáže svojich zamestnancov dostatočne motivovať k výkonu a dať im potrebnú spätnú väzbu, ktorá by im dodala odhodlanie k lepším pracovným výkonom," uviedla Tešla. Z tohto dôvodu 45 % zamestnancov pociťuje nezáujem nadriadeného.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka navštívila železničiarov, hasičov a vodárenských pracovníkov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová navštívila počas Štedrého dňa železničiarov, hasičov a vodárenských pracovníkov. Všetkým poďakovala za celoročnú službu a rovnako aj za to, že netrávia Vianoce doma, ale v práci. Hlava štátu o tom informovala na sociálnej sieti.

"Pri týchto stretnutiach vždy cítim profesionalitu pracovníkov. Ako po zvyšok roka, aj v týchto dňoch zabezpečujú všetky základné služby, aby najväčšou starosťou nás ostatných bola rodinná pohoda," vyhlásila.

Doplnila, že v tomto čase myslí aj všetky ostatné profesie, ktoré sú v službe počas vianočných sviatkov. "Všetkým, ktorí dnes slúžia, zo srdca ďakujem," uviedla.

Pracujúcim, s ktorými sa stretla osobne, priniesla Čaputová sviatočné pečivo, ktoré napiekli zamestnanci s mentálnym znevýhodnením zo sociálneho podniku Bivio v Bratislave. "Verím, že im to chvíle strávené v práci aspoň trochu osladí," poznamenala prezidentka.

Zároveň poďakovala aj príslušníkom Úradu pre ochranu ústavných činiteľov, ktorí podľa nej po celý rok odvádzajú kvalitnú a profesionálnu prácu.

(tasr)

Minúta  |  

Berlínska polícia udelila aktivistom za klímu tento rok už 600 pokút

Polícia v Berlíne udelila tento rok klimatickým aktivistom dovedna 600 pokút. Šéfka berlínskej polície Barbara Slowiková v sobotu agentúre DPA spresnila, že proti jedincom bolo vznesených 2200 obvinení z trestných činov týkajúcich sa ich ekologických aktivít.

Klimatickí demonštranti blokovali ulice nemeckého hlavného mesta v uplynulom roku dokopy 276-krát. Do polovice decembra sa k tomu pridalo ďalších 42 akcií, z ktorých niektoré napĺňajú podstatu kriminálnej činnosti trestateľnej podľa zákona, spresnila Slowiková.

V januári 2022 začala so svojimi pravidelnými protestmi skupina Last Generation, vyzývajúca na zmenu klimatickej politiky nemeckej vlády. Medzi akcie tejto organizácie patria blokády ťažiskových križovatiek, prilepovanie sa na steny budov či násilné prenikania cez ochranné oplotenie s cieľom dostať sa na letiskové dráhy, ale aj mnohé ďalšie podobné činy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.