Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina: Pokračovali boje o mesto Bachmut; Rusi údajne utrpeli "ťažké straty"

Ruskí vojaci pokračovali v nedeľu v boji za ovládnutie východoukrajinského mesta Bachmut, jednotky Kyjeva im však spôsobili ,,ťažké straty", uviedla prostredníctvom svojho hovorcu ukrajinská armáda. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Najmenej 50 ruských vojakov prišlo o život a ďalších 80 utrpelo zranenia len od soboty, uviedol v nedeľu Serhij Červatko, hovorca východného velenia ukrajinskej armády.

Agentúra DPA pripomína, že počty nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Mesto Bachmut sa považuje za kritický bod na fronte na východnej Ukrajine. Akýkoľvek prienik by v tejto oblasti umožnil ruským jednotkám postup hlboko za ukrajinské línie. Ukrajinské sily v pokuse ubrániť ho pretvorili toto mesto na pevnosť.

Gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj medzitým uviedol, že popri vojakoch regulárnej ruskej armády zlyhali pri útokoch na mesto Bachmut aj žoldnieri zo súkromnej polovojenskej organizácie Vagnerova skupina i češenskí bojovníci.

Chcú ukázať bunkrovému dedkovi (ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi), čo dokážu," uviedol Hajdaj na platforme Telegram. ,,Zatiaľ však iba prichádzajú o tisícky vojakov, ktorí tu zostanú navždy," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Najmenej 70 Rusov bolo zranených pri útoku na veliteľský post na juhu

Najmenej 70 príslušníkov ruských síl utrpelo zranenia pri útoku na ruský veliteľský post v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámili v nedeľu ukrajinské ozbrojené sily. Správu priniesla tlačová agentúra DPA.

Nie je jasné, koľko ruských príslušníkov zahynulo, ale najmenej 70 ich utrpelo zranenia. Ozbrojené sily Kyjeva zaútočili na stretnutie ruských príslušníkov v dedine Zabaryne, spresnila ukrajinská armáda.

Ukrajinskí bojovnícki útočia na ruské veliteľské centrá a veliteľské posty opakovane už od začiatku invázie Moskvy vo februári - lokalizujú ich tak, že sledujú ich rádiokomunikáciu a mobilnú telekomunikačnú sieť.

Pri podobných útokoch už prišlo o život niekoľko vysokopostavených ruských dôstojníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf Vagnerovej skupiny kritizoval bohatých Rusov za to, že nepomáhajú vo vojne

Jevgenij Prigožin, blízky spolupracovník ruského prezidenta Vladimira Putina a šéf ruskej súkromnej armády Vagnerova skupina, v nedeľnom interview ostro skritizoval oligarchov a ďalších bohatých ľudí v krajine. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Prigožin sa v minulosti zriedkakedy objavoval na verejnosti. V interview odvysielanom v nedeľu v ruskej štátnej televízii RT však vystúpil a obhajoval nápad odoberať oligarchom v Rusku ich bohatstvo a takto ich donútiť podporovať ruských vojakov na fronte na Ukrajine.

,,Sú vystrašení. Majú radi svoj komfort. Chcú si večer skočiť do vyhrievaného bazéna a užívať si," povedal 61-ročný finančník v rozhovore.

,,Človek si však v určitých chvíľach musí uvedomiť, že sa musí odlúčiť od všetkého, čo má, od lákavého sveta, od reštaurácií, kúpeľov, dačí, bazénov. Čím skôr vám to vezmú, tým lepšie," vyhlásil.

Na Prigožina, ktorého na Západe tiež pokladajú za ruského oligarchu, uvalili západné vlády sankcie za jeho rolu v podporovaní ruskej invázie na Ukrajinu, pretože sa na nej podieľali jeho žoldnieri z Vagnerovej skupiny.

Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) ho zaradil na svoj zoznam najhľadanejších osôb za zasahovanie do volieb v USA.

Prigožin, sivá eminencia v okolí Putina, nedávno priamo vo väzniciach verboval ruských väzňov do vojny na Ukrajine a sľuboval im amnestiu.

Jeho prítomnosť na pohrebe bojovníka z Vagnerovej skupiny v sobotu v Petrohrade vyvolala pozornosť médií, pretože predtým sa kamerám vyhýbal. Padlý bojovník, odsúdený zločinec, mohol mať pohreb vo vojenskej časti cintorína, aj keď úrady to najprv odmietali.

Prigožin označil muža za ,,pravého vlastenca" a zdôraznil, že na fronte si je každý rovný. Jeho prítomnosť na pohrebe je vnímaná ako pokus posilniť svoje postavenie v Rusku. Vagnerova skupina je údajne na východe Ukrajiny aktívna od roku 2014.

Vagnerova skupina sa vo vojne na Ukrajine stáva čoraz významnejšia a podľa analytikov sa zapája aj do dlhotrvajúcej bitky o ukrajinské mesto Bachmut, ktoré je epicentrom bojov.

Prigožin, známy aj pod prezývkou Putinov kuchár, sa vypracoval na jednu z najvplyvnejších postáv ruského biznisu a čoraz viac zasahuje aj do politiky. K založeniu žoldnierskej Vagnerovej skupiny, ktorá pôsobí tiež v Sýrii či Afrike, sa priznal len v septembri.

(tasr)

Minúta  |  

Podozrivý zo streľby v Paríži povedal, že "patologicky" nenávidí cudzincov

Muž podozrivý zo zastrelenia troch Kurdov v Paríži pred vianočným víkendom povedal vyšetrovateľom, že v to piatkové ráno sa vydal do ulíc zabiť migrantov alebo cudzincov a potom si mienil vziať život. Dodal tiež, že k cudzincom cíti ,,patologickú" nenávisť. V nedeľu o tom informovala parížska prokuratúra, na ktorú sa odvolali tlačové agentúry AP a AFP.

Muž vo veku 69 rokov zabil v piatok troch ľudí pred Kurdským kultúrnym centrom a zranil ďalšie tri osoby. Následne ho odzbrojila a premohla jedna zo zranených obetí, uviedla parížska prokuratúra.

Polícia ho na mieste zatkla a potom v sobotu odovzdala do rúk psychiatrov. Jeho meno úrady nezverejnili. Ak ho z psychiatrie prepustia, budú mu hroziť obvinenia z rasisticky motivovaných vrážd, pokusov o vraždy a násilia spáchaného strelnou zbraňou.

Prokuratúra v nedeľnom oznámení uviedla, že podozrivý povedal vyšetrovateľom, že obrat v ňom nastal po vlámaní do jeho domu v roku 2016, keď sa ,,v ňom nenávisť voči cudzincom zmenila na úplne patologickú", ako to sám nazval.

Predvianočná streľba v rušnej parížskej štvrti otriasla kurdskou komunitou a rozhnevala ju. Zároveň vyvolala obavy zo zločinov z nenávisti v čase, keď vo Francúzsku a v celej Európe silnejú hlasy krajnej pravice a dostávajú sa v politike do popredia.

Podozrivý uviedol vyšetrovateľom, že v to ráno streľby sa najprv vybral so zbraňou na parížske predmestie Saint-Denis, kde chcel zabíjať cudzincov. Potom si to rozmyslel a išiel ku Kurdskému kultúrnemu centru v Paríži, ktoré sa nachádza blízko bydliska jeho rodičov, informovala prokuratúra.

Tam spustil paľbu na jednu ženu a dvoch mužov, potom vošiel do kaderníctva, vedeného Kurdmi, na druhej strane ulice. Tam začal strieľať na troch mužov. Jednému zo zranených mužov v kaderníctve sa podarilo útočníka zastaviť a zadržiavať až do príchodu polície.

Strelec vyšetrovateľom povedal, že svoje obete nepoznal, a všetkých ,,neeurópskych cudzincov" označil za svojich nepriateľov.

Dvaja zo zranených boli aj v nedeľu stále hospitalizovaní so zraneniami nôh.

Vyšetrovatelia skúmajú mužov počítač a mobil, ale zatiaľ nenašli žiadne potvrdené prepojenia na extrémistickú ideológiu.

Príslušníci kurdskej menšiny vo Francúzsku a aktivisti proti rasizmu v sobotu spoločne demonštrovali, aby prejavili žiaľ a hnev. Toto zhromaždenia bolo prevažne pokojné, pochodujúci niesli portréty obetí.

Niektorí mladí ľudia hádzali predmety a podpaľovali autá aj smetné koše a polícia použila slzotvorný plyn na rozohnanie davu. Hovorca Kurdskej demokratickej rady vo Francúzsku povedal, že násilnosti sa začali po tom, čo sa objavilo auto s ľuďmi mávajúcimi tureckou vlajkou. Niektorí pochodujúci niesli vlajky Strany kurdských pracujúcich (PKK).

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko: Lavína pochovala v Alpách desať ľudí, jednu osobu medzitým zachránili

Približne desať nadšencov zimných športov pochovala v nedeľu popoludní lavína v Rakúsku, uviedla svoje predbežné zistenia polícia. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Polícia oznámila, že jednu osobu so zraneniami medzitým zachránili. Po zvyšných zasypaných obetiach stále pátrajú lavínové psy a vrtuľníky.

Lavína začala padať okolo 15.00 h SEČ v oblasti 2700 metrov vysokého štítu Trittkopf, v lokalite lyžiarskeho strediska Lech/Zürs v Alpách v rakúskej spolkovej krajine Vorarlbersko.

Podľa služby pre vydávanie výstrah pred lavínami bolo v tejto lokalite v nedeľu značne vysoké riziko pádu lavín.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené kráľovstvo: Kráľ Karol III. v prvom vianočnom posolstve ocenil "súdržnosť" ľudí

Nový britský kráľ Karol III. vo svojom vianočnom prejave v nedeľu ocenil "úprimnú súdržnosť" ľudí po celom Spojenom kráľovstve, ktoré je zasiahnuté ekonomickou recesiou a obyvatelia zápasia so zvyšujúcimi sa životnými nákladmi. Syn zosnulej kráľovnej Alžbety II. predniesol na Prvý sviatok vianočný svoje prvé posolstvo ako panovník, pripomenula tlačová agentúra AFP.

Obyvateľom ostrovnej krajiny sa Karol III. prihovoril z kaplnky Windsorského zámku, kde v septembri pochovali jeho matku Alžbetu II. Kráľ (74) sa tiež ľuďom poďakoval za "lásku a súcit", ktoré mu vyjadrili po smrti matky.

Každoročný kráľovský príhovor bol vopred nakrútený a odvysielaný o 15.00 h miestneho času (16.00 h SEČ). Karol III. stojac vedľa rozsvieteného vianočného stromčeka poznamenal, že "toto obdobie je obzvlášť bolestné pre nás všetkých, ktorí sme stratili svojich milovaných".                                                        

Potom sa v prejave vrátil k dôsledkom zhoršujúcich sa ekonomických ťažkostí v krajine, kde inflácia – najvyššia za posledné desaťročia – ukrajuje z príjmov a doháňa ľudí vo verejnom aj súkromnom sektore k štrajkom kvôli platom.

"Chcem predovšetkým vzdať poctu všetkým tým úžasne láskavým ľuďom, ktorí tak štedro dávajú jedlo alebo dary alebo... svoj čas, aby pomohli tým ľuďom okolo seba, ktorí sú v najväčšej núdzi," povedal Karol, oblečený v tmavom obleku.

"Naše kostoly, synagógy, mešity, svätyne a gurudwary (sikhské chrámy) sa znovu spojili a sýtia hladných, ktorým však poskytujú lásku a pomoc celý rok," dodal kráľ.

Panovník pochválil aj charitatívne organizácie za ich "výnimočnú prácu za tých najťažších okolností".

Doplnil: "Takáto úprimná súdržnosť je tým najpovznášajúcejším vyjadrením lásky k svojmu blížnemu, ktorého milujeme tak ako seba samého."

Karol nastúpil na trón po smrti matky 8. septembra. Alžbeta vládla rekordných sedem desaťročí. Karolova korunovácia sa uskutoční na budúci rok 6. mája a bude odrážať tradície aj modernú dobu, informoval Buckinghamský palác.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.