Kto dnes najviac kritizuje Kissingera a ako to súvisí s Ruskom a napätím voči Číne

Čo spája nemeckého kancelára Konrada Adenauera, francúzskeho generála a prezidenta Charlesa de Gaullea, amerického prezidenta Richarda Nixona, egyptského vojaka a tiež prezidenta Anwara Sádáta, singapurského vladára Li Kuang-jaoa, britskú premiérku Margaret Thatcherovú a bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera?

Najkratšia odpoveď znie: jedna kniha. Henry Kissinger je pôvodom nemecký žid, ktorého rodina po víťazstve Hitlera v roku 1933 odišla do Ameriky, on mal vtedy 9 rokov a najneskôr od čias prezidenta Nixona má zásadný význam pre americkú zahraničnú politiku a myslenie o jej smerovaní. Ako si však všimol jeho životopisec Walter Isaacson, na to, aký bol Kissinger vplyvný, nemal dostatok výkonných pozícií v administratíve. Po Nixonovi už pre americkú vládu nikdy priamo nerobil. A to je pomerne prekvapivé, najmä kvôli tomu, koľko vážnych úvah o zahraničnej politike publikoval.

Kissinger skrátka americkému establišmentu nie vždy hovorí to, čo si tento establišment aj myslí. Dôkazom boli aj jeho postoje v roku 2022 voči vojne na Ukrajine. Kissinger to ale hovorí spôsobom, ktorý sa nedá ignorovať a ktorý vie vyvolať reakciu najvyšších miest.

Aj jeho najnovšia kniha s názvom Leadeship (2022) vyvoláva značnú pozornosť. Nedávno sa jej venoval Wall Street Journal, písali o nej New York Times či Finanacial Times a v podstate všetky významné médiá. Pozornosť budí aj v odbornejších publikáciách, najnovšie sa jej venuje dvojmesačník Foreign Affairs, konkrétne vplyvná expertka s nablýskaným životopisom Jessica Mathewsová. Sama je pravnučkou Henry Morgenthaua, bola prezidentkou Carnegieho nadácie, patrila k vedeniu Washington Post, pôsobila v nadácii, ktorá vydáva spomínaný časopis Foreign Affairs, bola riaditeľkou Rady pre národnú bezpečnosť počas prezidenta Cartera, patrí k mýtmi opradenej skupine Bilderberg Group. Kissinger skrátka budí pozornosť na všetkých úrovniach moci.