Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič: Ak sa moje cesty s Hegerom raz rozídu, bude to s noblesou

Predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič odmieta, že by sa hádal s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Ako uviedol na sociálnej sieti, „rozprávame sa o hocičom, ale ani raz nepadol návrh na môj odchod z čela OĽaNO, ani raz zvýšený hlas, ani raz žiadne hlúpe reči. Eda mám rád a považujem ho za kamaráta“.

Zároveň dodal, že ak sa raz ich cesty trochu rozídu, bude to s noblesou a vzájomným prianím všetkého dobrého. Ak sa na čomkoľvek dohodnú, bude to podľa Matoviča vždy s cieľom minimalizovať šancu mafie na návrat k moci a maximalizovať šancu na úspech „celého antimafiánskeho zoskupenia strán“.

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v stredu po rokovaní vlády nevylúčil, že by spolu s Hegerom mohli odísť z OĽaNO. Podľa neho „všetko je hre“ a na stole sú rôzne alternatívy. Pripustil, že má svoj názor na štýl politiky svojho straníckeho šéfa Matoviča. „Môj názor je iný na to, ako sa má robiť politika a kde by mali byť priority, najmä v ostatnom období,“ povedal. Zároveň však dodal, že s ním nemá žiadny osobný konflikt a ľudsky si ho váži.

Spolu s Eduardom Hegerom hľadá riešenie, ktoré bude smerovať k tomu, aby si volič mal z čoho vyberať v nasledujúcich voľbách do Národnej rady SR. Uviedol, že sa veľa rozpráva nielen s povereným premiérom, ale aj s inými ľuďmi. Naď si myslí, že voličovi dnes chýba alternatíva, ktorá má jasne nastavené zahraničné smerovanie a taktiež je proreformná. „Podľa mňa tak, ako je hnutie Progresívne Slovensko príliš liberálne a ľavicové vo svojich stanoviskách, tak na druhej strane sú stanoviská, ktoré líder hnutia Igor Matovič deklaruje, príliš konzervatívne a mám s nimi problém,“ skonštatoval Naď.

Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj sa v stredu vyjadril, že demokrati na Slovensku sa musia spojiť, pričom je podľa neho logickejšie, aby ich spojil skôr Eduard Heger než Mikuláš Dzurinda, ktorý chystá vlastný projekt. „Ja si myslím, že Eduard Heger je teraz v takej pozícii, že predovšetkým na ňom je otázka, koho vie spojiť, a je to oveľa logickejšie, než keď by si takúto otázku kládol napríklad Mikuláš Dzurinda,“ skonštatoval Budaj.

(sita)

Minúta  |  

Ľudia v uliciach Ľvova aplaudovali poľskému prezidentovi Dudovi

Poľský prezident Andrzej Duda zažil búrlivé privítanie v uliciach západoukrajinského Ľvova, kde v stredu zavítal na stretnutie s prezidentmi Ukrajiny a Litvy – Volodymyrom Zelenským a Gitanasom Nausedom. Ako referuje web Ukrajinská pravda, obyvatelia mesta zdravili Dudu potleskom a skandovali „Ďakujeme.“

Duda po spomenutej stredajšej schôdzke oznámil, že Poľsko pošle v rámci vojenskej pomoci Ukrajine bojové tanky Leopard.

„V rámci budovania medzinárodnej koalície bude odovzdaná rota tankov Leopard pre Ukrajinu. Takto sa v Poľsku už rozhodlo,“ uviedla kancelária poľského prezidenta na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Ukrajinský prezident rozhodnutie privítal. „Dnes môžem povedať veľmi dôležité slovo pre našu obranu, pre náš štát, pre našu armádu, pre spoločnú obranu Ukrajiny a celej Európy – slovo tanky,“ vyjadril sa Zelenskyj na tlačovej konferencii s kolegami.

(sita)

Minúta  |  

Skúsenosť s online šikanovaním má takmer štvrtina detí

Skúsenosť s online šikanovaním má takmer štvrtina detí vo veku deväť až 17 rokov. Vyplýva to z výskumu prežívania a správania detí a mládeže na Slovensku za rok 2022. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Kristína Korenková.

"Až 29 percent obetí online šikanovania o tejto skúsenosti nehovorilo s nikým. Keď už o tom obete komunikovali, najčastejšie to bolo s kamarátom približne v ich veku (42 percent)," uviedla Korenková. Podotkla, že s učiteľom o šikanovaní komunikovali tri percentá obetí.

"V porovnaní s rokom 2021 výskyt šikanovania klesol. Narástol však počet obetí, ktoré sa so šikanovaním stretávajú na dennej báze," doplnila hovorkyňa. Najčastejšie sa na internet deti a dospievajúci podľa nej dostanú cez mobilný telefón. Doplnila, že na dennej báze ho používa približne 90 percent.

Medzi online aktivity patria podľa hovorkyne najmä komunikácia s rodinou alebo priateľmi, používanie sociálnych sietí, pozeranie videí či počúvanie hudby a podcastov. "Celkovo až 80 percent detí a mladých si uvedomuje, že nie je rozumné zasielať svoju fotku alebo video cudzím osobám," spresnila. Zároveň približne jedna tretina mala v minulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo.

So sexuálnymi obsahmi na internete malo podľa nej za posledný rok skúsenosť 52 percent detí, čo je pokles oproti roku 2021. "Takúto skúsenosť majú častejšie chlapci ako dievčatá́ a jej frekvencia stúpa s vekom," doplnila.

Výskum sa realizoval pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na reprezentatívnom výskumnom súbore 1 194 detí a dospievajúcich na Slovensku vo veku deväť až 17 rokov. Zber prebiehal v mesiaci jún 2022 a je pokračovaním výskumu z roku 2021 na tom istom výskumnom súbore, čo ponúka možnosť porovnať výskumné dáta.

(tasr)

Minúta  |  

Slováci najmenej veria, že EÚ je dobrá a dôležitá vec, vyplýva z prieskumu Eurobarometer

Viac ako dve tretiny obyvateľov Slovenska (70 percent) si myslí, že členstvo v EÚ je pre ich krajinu prínosom, za dobrú vec ho však považuje iba 44 percent opýtaných. Pre EÚ ako celok pritom platí, že EÚ považuje za prínos 72 percent respondentov. Spravodajca o tom informuje podľa prieskumu Eurobarometra, ktorého výsledky zverejnil vo štvrtok Európsky parlament (EP).

Podpora EÚ v čase kríz, najmä počas ruskej vojny na Ukrajine, vo všeobecnosti stúpla. Členstvo v EÚ ako dobrú vec vníma 62 percent opýtaných, čo je jedna z najvyšších úrovní podpory od roku 2007.

Dve tretiny respondentov z celej EÚ (66 percent) považujú členstvo v EÚ za dôležité a 72 percent je presvedčených, že ich krajina z členstva v EÚ profituje.

Iná je situácia na Slovensku. Aj keď v porovnaní s jeseňou 2021 či jarou 2022 podpora členstva Slovenska v EÚ stúpla o päť, respektíve o tri percentuálne body, iba v dvoch členských štátoch je ešte nižšia podpora. Členstvo v EÚ považuje za dobrú vec 43 percent v Grécku a 42 percent obyvateľov v Rakúsku.

Za dôležité považuje členstvo v EÚ iba 48 percent Slovákov. Ide o najnižšie percento v celej EÚ.

Prieskum Eurobarometra poukázal aj na posilňovanie podpory mieru a bezpečnosti, ako jedného z kľúčových dôvodov založenia EÚ: 36 percent respondentov z celej EÚ a 29 percent zo Slovenska ho zaradilo medzi hlavné pozitíva členstva. V porovnaní s prieskumom z jesene 2021 ide o nárast o šesť percentuálnych bodov v rámci celej EÚ a o štyri percentuálne body na Slovensku.

Občania členských krajín sú presvedčení, že EÚ zlepšuje spoluprácu medzi ich krajinou a ostatnými krajinami Únie: platí to pre 35 percent respondentov z EÚ a 27 percent zo Slovenska a že prispieva k hospodárskemu rastu (30 percent v EÚ, 27 percent na Slovensku).

Pre respondentov zo Slovenska je však najpodstatnejšie, že EÚ im prináša nové pracovné príležitosti (43 percent, priemer v EÚ je 23 percent).

Prieskum bol vykonaný v období október – november 2022 na vzorke 26 431 respondentov v 27 krajinách EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Londýn chce urýchliť ďalšiu podporu Ukrajine, zvažuje i poskytnutie tankov

Britská vláda diskutuje s partnermi o tom, ako rozšíriť a urýchliť ďalšiu podporu Ukrajine vrátane poskytnutia tankov. Ako referuje spravodajský web CNN, v stredu to uviedol hovorca britského premiéra.

Na otázku novinárov, či Spojené kráľovstvo dodá tanky Ukrajine, hovorca premiéra povedal: „Urýchľujeme našu podporu Ukrajine pomocou vojenskej technológie novej generácie, ktorá jej pomôže vyhrať túto vojnu.“

„Je jasné, že tanky môžu Ukrajincom pomôcť zmeniť priebeh a premiér minulý týždeň povedal prezidentovi Zelenskému, že mu poskytneme akúkoľvek podporu. Premiér preto požiadal ministra obrany, aby v najbližších týždňoch spolupracoval s partnermi na diskusii o tom, ako môžeme ísť ďalej a rýchlejšie v našej podpore Ukrajine vrátane poskytovania tankov,“ poznamenal Sunakov hovorca.

(sita)

Minúta  |  

Islamský štát sa prihlásil k útoku na ministerstvo v Kábule

Extrémistická skupina Islamský štát (IS) sa prihlásila k samovražednému bombovému útoku pred afganským ministerstvom zahraničných vecí v Kábule, ktorý si v stredu vyžiadal najmenej päť mŕtvych a vyše 40 zranených.

Podľa vyhlásenia propagandistickej agentúry IS Amák sa bojovníkovi Islamského štátu podarilo preniknúť cez bezpečnostné bariéry rozmiestnené pred budovou ministerstva. Následne "odpálil svoj pás s výbušninami uprostred zamestnancov a príslušníkov ochranky".

Podľa afganskej odnože Islamského štátu pri výbuchu zahynulo najmenej 20 ľudí vrátane viacerých diplomatických zamestnancov.

Kábulská polícia však informovala len o piatich mŕtvych civilistoch a viacerých zranených. Talianska humanitárna organizácia Emergency, ktorá prevádzkuje nemocnicu v Kábule, uviedla, že do nej priviezli viac než 40 zranených osôb.

Samotná budova rezortu diplomacie zrejme nebola vážne poškodená. Explózia rozbila aj okná na neďalekom ministerstve vnútra.

K útoku došlo v deň, keď sa v sídle ministerstva zahraničných vecí mali konať rokovania s čínskou delegáciou. Podľa zdrojov z afganskej vlády sa však v budove v čase výbuchu nenachádzali nijakí cudzinci.

Hoci afganské vládnuce hnutie Taliban tvrdí, že odkedy sa v roku 2021 opäť dostalo k moci, v Afganistane sa zlepšila bezpečnostná situácia, opakovane tam dochádza k bombovým útokom, ktorých terčom sa stávajú vládne aj diplomatické objekty. K mnohým z nich sa hlási lokálna odnož IS — Islamský štát v Chorásáne (IS-K).

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.