Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Priemysel zaznamenal v novembri 2022 medziročné zvýšenie tržieb o 4,1 percenta

Priemysel zaznamenal v novembri 2022 medziročné zvýšenie tržieb o 4,1 percenta. Tržby v priemysle sa medzimesačne zvýšili o 2,5 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Celkový pozitívny výsledok tržieb v priemysle najvýznamnejšie ovplyvnil medziročný rast vo výrobe kovov o 17,8 percenta, vo výrobe dopravných prostriedkov o 6,1 percenta, vo výrobe elektrických zariadení o 23,5 percenta, ostatnej výrobe o 13,1 percenta, ako aj vo výrobe textilu a kože s rastom o 24,5 percenta. Naopak, tržby priemyslu brzdil predovšetkým pokles tržieb v dodávke elektriny a plynu o 17,4 percenta, čo bolo tretí mesiac po sebe.

Po očistení od sezónnych vplyvov medzimesačne vzrástli tržby vo všetkých piatich sledovaných odvetviach ekonomiky. Najvýraznejšie vzrástli v doprave a skladovaní o 3,2 percenta. Tržby v priemysle sa zvýšili o 2,5 percenta a v informačných a komunikačných činnostiach o 2,1 percenta. Ešte miernejšie vzrástli tržby vo vybraných trhových službách o 1,2 percenta a v stavebníctve o 0,7 percenta.

V súhrne za jedenásť mesiacov roka 2022 medziročne vzrástli tržby v doprave a skladovaní o štvrtinu. Dvojciferný rast o 15 percent sa zaznamenal aj v informačných a komunikačných činnostiach, objemovo najvýznamnejší priemysel dosiahol rast o 7,4 percenta. Tržby podnikov vo vybraných trhových službách dosiahli len mierny nárast o 0,5 percenta a v stavebníctve klesli o 2,4 percenta.

(tasr)

Minúta  |  

Chirurgovia odstránili z hrude ukrajinského vojaka nevybuchnutý granát, ktorý bol tesne pod srdcom

Ukrajinský vojak absolvoval úspešnú operáciu, počas ktorej mu z hrude odstránili nevybuchnutý granát. V Kyjeve to oznámili vysokopostavení predstavitelia, na ktorých sa vo štvrtok odvolal webový portál britského denníka The Guardian.

Chirurgovia odstránili zbraň nachádzajúcu sa tesne pod srdcom raneného vojaka, pričom dvaja ženisti zaisťovali, aby operácia prebehla bezpečne, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Na svojej stránke na Facebooku zverejnila aj röntgenovú snímku granátu vo vnútri vojakovho tela.

"Vojenskí lekári urobili operáciu na odstránenie granátu VOG, ktorý nevybuchol, z tela vojaka," napísala v príspevku na Facebooku Maľarová.

Ženisti sú súčasťou regulárnej armády a ich úlohou je aj práca s výbušninami.

Poradca ukrajinského ministra vnútra Anton Heraščenko uviedol, že tím ženistov muníciu neutralizoval a tento postup by podľa neho mal "byť zaradený do lekárskych učebníc".

Zákrok prebehol bez použitia elektrokoagulácie – bežnej metódy na obmedzenie krvácania počas operácie –, pretože "granát mohol vybuchnúť v ktorejkoľvek chvíli", uviedla Maľarová.

Jedna fotografia zachytávala chirurga, ako výbušnú zbraň, granát, drží po operácii v ruke. Vojaka potom poslali na ďalšiu rehabilitáciu a zotavenie.

Heraščenko napísal vo štvrtok ráno na sociálnej sieti Telegram aktualizované informácie: "Spod srdca vybrali nevybuchnutú časť granátu. Granát neexplodoval, ale bol stále výbušný."

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Ak sa moje cesty s Hegerom raz rozídu, bude to s noblesou

Predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Igor Matovič odmieta, že by sa hádal s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Ako uviedol na sociálnej sieti, „rozprávame sa o hocičom, ale ani raz nepadol návrh na môj odchod z čela OĽaNO, ani raz zvýšený hlas, ani raz žiadne hlúpe reči. Eda mám rád a považujem ho za kamaráta“.

Zároveň dodal, že ak sa raz ich cesty trochu rozídu, bude to s noblesou a vzájomným prianím všetkého dobrého. Ak sa na čomkoľvek dohodnú, bude to podľa Matoviča vždy s cieľom minimalizovať šancu mafie na návrat k moci a maximalizovať šancu na úspech „celého antimafiánskeho zoskupenia strán“.

Dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) v stredu po rokovaní vlády nevylúčil, že by spolu s Hegerom mohli odísť z OĽaNO. Podľa neho „všetko je hre“ a na stole sú rôzne alternatívy. Pripustil, že má svoj názor na štýl politiky svojho straníckeho šéfa Matoviča. „Môj názor je iný na to, ako sa má robiť politika a kde by mali byť priority, najmä v ostatnom období,“ povedal. Zároveň však dodal, že s ním nemá žiadny osobný konflikt a ľudsky si ho váži.

Spolu s Eduardom Hegerom hľadá riešenie, ktoré bude smerovať k tomu, aby si volič mal z čoho vyberať v nasledujúcich voľbách do Národnej rady SR. Uviedol, že sa veľa rozpráva nielen s povereným premiérom, ale aj s inými ľuďmi. Naď si myslí, že voličovi dnes chýba alternatíva, ktorá má jasne nastavené zahraničné smerovanie a taktiež je proreformná. „Podľa mňa tak, ako je hnutie Progresívne Slovensko príliš liberálne a ľavicové vo svojich stanoviskách, tak na druhej strane sú stanoviská, ktoré líder hnutia Igor Matovič deklaruje, príliš konzervatívne a mám s nimi problém,“ skonštatoval Naď.

Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj sa v stredu vyjadril, že demokrati na Slovensku sa musia spojiť, pričom je podľa neho logickejšie, aby ich spojil skôr Eduard Heger než Mikuláš Dzurinda, ktorý chystá vlastný projekt. „Ja si myslím, že Eduard Heger je teraz v takej pozícii, že predovšetkým na ňom je otázka, koho vie spojiť, a je to oveľa logickejšie, než keď by si takúto otázku kládol napríklad Mikuláš Dzurinda,“ skonštatoval Budaj.

(sita)

Minúta  |  

Ľudia v uliciach Ľvova aplaudovali poľskému prezidentovi Dudovi

Poľský prezident Andrzej Duda zažil búrlivé privítanie v uliciach západoukrajinského Ľvova, kde v stredu zavítal na stretnutie s prezidentmi Ukrajiny a Litvy – Volodymyrom Zelenským a Gitanasom Nausedom. Ako referuje web Ukrajinská pravda, obyvatelia mesta zdravili Dudu potleskom a skandovali „Ďakujeme.“

Duda po spomenutej stredajšej schôdzke oznámil, že Poľsko pošle v rámci vojenskej pomoci Ukrajine bojové tanky Leopard.

„V rámci budovania medzinárodnej koalície bude odovzdaná rota tankov Leopard pre Ukrajinu. Takto sa v Poľsku už rozhodlo,“ uviedla kancelária poľského prezidenta na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter.

Ukrajinský prezident rozhodnutie privítal. „Dnes môžem povedať veľmi dôležité slovo pre našu obranu, pre náš štát, pre našu armádu, pre spoločnú obranu Ukrajiny a celej Európy – slovo tanky,“ vyjadril sa Zelenskyj na tlačovej konferencii s kolegami.

(sita)

Minúta  |  

Skúsenosť s online šikanovaním má takmer štvrtina detí

Skúsenosť s online šikanovaním má takmer štvrtina detí vo veku deväť až 17 rokov. Vyplýva to z výskumu prežívania a správania detí a mládeže na Slovensku za rok 2022. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Kristína Korenková.

"Až 29 percent obetí online šikanovania o tejto skúsenosti nehovorilo s nikým. Keď už o tom obete komunikovali, najčastejšie to bolo s kamarátom približne v ich veku (42 percent)," uviedla Korenková. Podotkla, že s učiteľom o šikanovaní komunikovali tri percentá obetí.

"V porovnaní s rokom 2021 výskyt šikanovania klesol. Narástol však počet obetí, ktoré sa so šikanovaním stretávajú na dennej báze," doplnila hovorkyňa. Najčastejšie sa na internet deti a dospievajúci podľa nej dostanú cez mobilný telefón. Doplnila, že na dennej báze ho používa približne 90 percent.

Medzi online aktivity patria podľa hovorkyne najmä komunikácia s rodinou alebo priateľmi, používanie sociálnych sietí, pozeranie videí či počúvanie hudby a podcastov. "Celkovo až 80 percent detí a mladých si uvedomuje, že nie je rozumné zasielať svoju fotku alebo video cudzím osobám," spresnila. Zároveň približne jedna tretina mala v minulom roku skúsenosť s tým, že ich na internete niečo nejakým spôsobom obťažovalo alebo znepokojilo.

So sexuálnymi obsahmi na internete malo podľa nej za posledný rok skúsenosť 52 percent detí, čo je pokles oproti roku 2021. "Takúto skúsenosť majú častejšie chlapci ako dievčatá́ a jej frekvencia stúpa s vekom," doplnila.

Výskum sa realizoval pod taktovkou Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch na reprezentatívnom výskumnom súbore 1 194 detí a dospievajúcich na Slovensku vo veku deväť až 17 rokov. Zber prebiehal v mesiaci jún 2022 a je pokračovaním výskumu z roku 2021 na tom istom výskumnom súbore, čo ponúka možnosť porovnať výskumné dáta.

(tasr)

Minúta  |  

Slováci najmenej veria, že EÚ je dobrá a dôležitá vec, vyplýva z prieskumu Eurobarometer

Viac ako dve tretiny obyvateľov Slovenska (70 percent) si myslí, že členstvo v EÚ je pre ich krajinu prínosom, za dobrú vec ho však považuje iba 44 percent opýtaných. Pre EÚ ako celok pritom platí, že EÚ považuje za prínos 72 percent respondentov. Spravodajca o tom informuje podľa prieskumu Eurobarometra, ktorého výsledky zverejnil vo štvrtok Európsky parlament (EP).

Podpora EÚ v čase kríz, najmä počas ruskej vojny na Ukrajine, vo všeobecnosti stúpla. Členstvo v EÚ ako dobrú vec vníma 62 percent opýtaných, čo je jedna z najvyšších úrovní podpory od roku 2007.

Dve tretiny respondentov z celej EÚ (66 percent) považujú členstvo v EÚ za dôležité a 72 percent je presvedčených, že ich krajina z členstva v EÚ profituje.

Iná je situácia na Slovensku. Aj keď v porovnaní s jeseňou 2021 či jarou 2022 podpora členstva Slovenska v EÚ stúpla o päť, respektíve o tri percentuálne body, iba v dvoch členských štátoch je ešte nižšia podpora. Členstvo v EÚ považuje za dobrú vec 43 percent v Grécku a 42 percent obyvateľov v Rakúsku.

Za dôležité považuje členstvo v EÚ iba 48 percent Slovákov. Ide o najnižšie percento v celej EÚ.

Prieskum Eurobarometra poukázal aj na posilňovanie podpory mieru a bezpečnosti, ako jedného z kľúčových dôvodov založenia EÚ: 36 percent respondentov z celej EÚ a 29 percent zo Slovenska ho zaradilo medzi hlavné pozitíva členstva. V porovnaní s prieskumom z jesene 2021 ide o nárast o šesť percentuálnych bodov v rámci celej EÚ a o štyri percentuálne body na Slovensku.

Občania členských krajín sú presvedčení, že EÚ zlepšuje spoluprácu medzi ich krajinou a ostatnými krajinami Únie: platí to pre 35 percent respondentov z EÚ a 27 percent zo Slovenska a že prispieva k hospodárskemu rastu (30 percent v EÚ, 27 percent na Slovensku).

Pre respondentov zo Slovenska je však najpodstatnejšie, že EÚ im prináša nové pracovné príležitosti (43 percent, priemer v EÚ je 23 percent).

Prieskum bol vykonaný v období október – november 2022 na vzorke 26 431 respondentov v 27 krajinách EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.