Ako spresnila, prvky vzácnych zemín sa v súčasnosti v Európe neťažia, čo spôsobuje, že je závislá od dovozu — očakáva sa pritom, že dopyt po tejto komodite sa v nasledujúcich rokoch zvýši v súvislosti s rozvojom výroby a využívania elektrických vozidiel a obnoviteľných zdrojov energie.

Správu o náleze vo štvrtok zverejnila ťažobná spoločnosť LKAB. Nové ložisko sa nachádza v regióne Kiruna, v tesnej blízkosti jej bane na železnú rudu, a podľa odhadov obsahuje viac ako milión ton oxidov vzácnych zemín.

Generálny riaditeľ spoločnosti LKAB Jan Moström vo štvrtok na tlačovej konferencii uviedol, že ide o najväčšie známe ložisko prvkov vzácnych zemín v Európe s potenciálom stať sa základom pre výrobu surovín, ktoré sú nevyhnutné na prechod k ekologickejšej výrobe.

Ako konštatovala agentúra AFP, hoci sa toto nálezisko považuje za najväčšie v Európe, v globálnom meradle je malé — tvorí menej ako jedno percento zo 120 miliónov ton, ktoré sa nachádzajú na celom svete podľa odhadov amerického geologického úradu.

Na otázku, kedy by sa v ložisku mohlo skutočne začať ťažiť, Moström odpovedal, že to bude do veľkej miery závisieť od rýchlosti vydania povolení. Na základe skúseností z praxe by to podľa neho mohlo trvať "desať až 15 rokov".

Európska komisia v roku 2021 uviedla, že až 98 percent vzácnych zemín používaných v EÚ sa dováža z Číny. Tento stav podnietil Brusel k tomu, aby vyzval členské štáty EÚ na rozvoj vlastných ťažobných kapacít.

Nález spoločnosti LKAB bol prezentovaný v rámci návštevy delegácie Európskej komisie vo Švédsku, ktoré začiatkom roka prevzalo rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Švédska ministerka energetiky Ebba Buschová pri tejto príležitosti na tlačovej konferencii vyhlásila, že v súčasnosti je EÚ v oblasti týchto surovín príliš závislá od iných krajín, konkrétne od Ruska a Číny.

"To sa musí zmeniť. Musíme prevziať zodpovednosť za dodávky surovín potrebných na prechod k zelenej ekonomike," zdôraznila.

Agentúra AFP pripomenula, že Európska únia sa dohodla na postupnom vyradení nových vozidiel s emisiami CO2 do roku 2035, čím v podstate zakázala autá so spaľovacími motormi. Toto rozhodnutie v praxi znamená, že záujem o materiály zo vzácnych zemín sa bude len zvyšovať.

Minerály vzácnych zemín s názvami ako neodým, prazeodým a dysprózium sú strategické materiály kľúčové pre výrobu magnetov používaných v priemyselných odvetviach budúcnosti, ako sú veterné turbíny a elektromobily. Nachádzajú sa aj v spotrebnom tovare, ako sú smartfóny, počítačové obrazovky a teleskopické šošovky. Iné majú tradičnejšie využitie — napríklad cér na leštenie skla a lantán na výrobu katalyzátorov do automobilov alebo optických šošoviek.

(tasr)