Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sanitka zrazila na priechode pre chodcov v Martine 76-ročnú ženu

Vážne zranenia utrpela 76-ročná žena, ktorú vo štvrtok ráno v Martine-Priekope zrazila na priechode pre chodcov sanitka. Ako informovala žilinská krajská polícia, vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci malo v čase nehody zapnuté zvukové a svetelné signalizačné zariadenie.

Presné príčiny zrážky zatiaľ polícia nepozná. Dychová skúška u vodiča sanitky sa skončila s negatívnym výsledkom. "Ženu previezli do nemocnice. Ďalšie okolnosti a príčiny dopravnej nehody sú predmetom vyšetrovania," napísala polícia na sociálnej sieti.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko možno už na jar zvýši hornú vekovú hranicu pre odvedencov do armády

V Rusku sa možno zvýši horná veková hranicu pre občanov, ktorých budú už túto jar odvádzať do ozbrojených síl. V rozhovore pre oficiálne parlamentné noviny to povedal predseda branného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapolov. Uviedla to vo štvrtok agentúra Reuters.

Kartapolov dodal, že zároveň bude z 18 na 21 rokov zvýšená dolná veková hranica, avšak po "prechodnom období" trvajúcom jeden až tri roky.

Ruský prezident Vladimir Putin v decembri podporil návrhy ministerstva obrany na zvýšenie vekového rozpätia pre povinnú vojenskú službu tak, aby pokrývalo ruských občanov vo veku 21 – 30 rokov namiesto súčasných 18 – 27 rokov. Podľa kritikov však návrh prechodného obdobia je pokusom ruských úradov zvýšiť počet Rusov spôsobilých pre odvod do vojenskej služby, aby sa "zaplátal" masívny nedostatok vojakov, ktorý je výsledkom veľkých strát vo vojne na Ukrajine.

V ruských ozbrojených silách slúžia profesionálni vojaci a odvedenci (muži vo veku, keď podliehajú povinnosti odvodu). Ruský minister obrany Sergej Šojgu by chcel zvýšiť celkový počet bojaschopných vojakov z 1,15 milióna na 1,5 milióna.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok na otázku o týchto možných zmenách odpovedal, že prezident Putin "podporil koncepciu" zvýšenia veku pre odvedencov, ale detaily má vypracovať ministerstvo obrany.
Úloha brancov na Ukrajine sa dostala do centra pozornosti čoskoro po začiatku invázie Ruska vo februári 2022, pričom ruské ministerstvo obrany pripustilo, že niektorých poslalo do boja napriek vyhláseniam Putina, že sa tak nestane.

V Rusku bola vlani v septembri vyhlásená prvá mobilizácia od druhej svetovej vojny, ktorá sa týkala vyše 300-tisíc bývalých vojakov, vrátane niekdajších brancov. Išlo o núdzový odvod, ktorý mal pomôcť vojne, rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Podpisy na novú 76-ku odovzdali Hegerovi už viacerí poslanci

Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) už získal niekoľko podpisov od poslancov na podporu jeho vlády. Na vytvorenie novej väčšiny poslancov potrebuje aspoň 76 podpisov. Svoj podpis potvrdil nezaradený poslanec Martin Klus, ako aj Richard Vašečka (OĽaNO) či poslanci zo Za ľudí.

Podpisy postupne zbierajú aj v platforme odídencov z OĽaNO okolo poslanca Kristiána Čekovského. Heger zatiaľ nepovedal, či potrebný počet podpisov zozbieral. Komentovať chce až finálnu dohodu.

Jedenásti poslanci z občiansko-demokratickej platformy okolo Čekovského vyjadria podporu Hegerovi. "Keďže nie všetci sme v Bratislave, tak sa to podpisuje postupne a predpokladám, že do konca týždňa to bude za našu platformu podpísané," uviedol pre TASR.

Vašečka, ktorý je súčasťou klubu OĽaNO, no pôsobí v mimoparlamentnej strane Kresťanská únia (KÚ), potvrdil svoj podpis. Jeho kolegyňa Anna Záborská povedala, že o podpore diskutovali začiatkom týždňa v rámci zasadnutia poslaneckého klubu. Priamo o podpis ju Heger neoslovil. Predsedníctvo KÚ tiež médiá informovalo o tom, že vo voľbách nesmie prepadnúť žiadny kresťansko-konzervatívny hlas.

"To sa stane iba vtedy, keď sa spoja kresťansko-konzervatívne strany a ďalšie hodnotové osobnosti a odborníci. Zmyslom našej súčasnej politiky je urobiť takúto spoluprácu možnou," uviedla strana v stanovisku.

Klus, ktorý odišiel z SaS, na sociálnej sieti potvrdil svoj podpis. "Som skalopevne presvedčený, že je to pre Slovensko najlepšia zo všetkých dostupných alternatív," napísal a dodal, že predčasné voľby by boli červeným kobercom na návrat k moci pravicových a ľavicových radikálov. Podpis Hegerovi odovzdali aj poslanci zo strany Za ľudí Juraj Šeliga a Jana Žitňanská.

V SaS na snahy o novú 76-ku reagujú, že všetky diskusie sú momentálne v rovine fantazírovania, pokiaľ si OĽaNO nevyrieši svoje interné spory a rozkol medzi lídrom OĽaNO Igorom Matovičom a Hegerom. Sme rodina trvá na dohode na predčasných voľbách a následne si vie podľa šéfa poslaneckého klubu Petra Pčolinského predstaviť dohodu na 76-ke.

Nezaradenú poslankyňu Katarínu Hatrákovú, ktorá pôsobila v klube OĽaNO, zatiaľ Heger neoslovil. O tom, či ho podporí podpisom, sa rozhodne po ich stretnutí.

Heger avizoval, že chce osloviť aj Miroslava Kollára (nezaradený). Na tému možnej novej vládnej väčšiny hovorili v stredu (11. 1.). "Zaujíma ma štruktúra tej parlamentnej väčšiny, ako má vyzerať zrekonštruovaná vláda, termín, dokedy by chcel takto vládnuť a politické priority," povedal pre TASR Kollár. Zatiaľ podpis nepripojil. Keď bude vedieť odpovede na svoje otázky, poradí sa vo vedení mimoparlamentnej strany Spolu, ktorej šéfuje.

Nezaradený poslanec Tomáš Valášek, ktorý hlasoval za pád vlády, reagoval, že nová 76-ka nie je dobrým riešením pre demokraciu na Slovensku.

(tasr)

Minúta  |  

Španielsko stiahlo obvinenia z protištátnej činnosti voči niekdajšiemu katalánskemu lídrovi

V Španielsku stiahli obvinenia z protištátnej činnosti voči bývalému katalánskemu prezidentovi Carlesovi Puigdemontovi za jeho rolu v nelegálnom pokuse o osamostatnenie Katalánska v roku 2017.

Sudca najvyššieho súdu Pablo Llarena sa tak rozhodol pre zmeny v zákone o protištátnej činnosti, ktoré nadobudli účinnosť a ktoré znamenajú, že sa už nevzťahuje na jeho údajné previnenia, uviedol súd vo štvrtok vo vyhlásení. Takto rozhodol aj v prípade ďalších štyroch katalánskych separatistov.

Sudca však ponechal obvinenia zo sprenevery a neposlušnosti. To znamená, že Puigdemont a jeho spolupracovníci, ktorí pred piatimi rokmi ušli zo Španielska, budú po návrate stále čeliť súdu. Bude to však za trestné činy, ktoré majú nižšie tresty.

Puigdemont žije v Belgicku, kde je členom Európskeho parlamentu. Doterajšie úsilie Madridu o jeho vydanie bolo neúspešné a nie je známe, či Llarenovo rozhodnutie zvýši šance, že by ho niekedy belgické úrady vydali do Španielska.

(sita)

Minúta  |  

Skupina Volkswagen zaznamenala v roku 2022 najnižší predaj za viac ako desať rokov

Skupina Volkswagen zaznamenala v roku 2022 najnižšie predaje za viac ako desaťročie. Protipandemické reštrikcie v Číne a vojna na Ukrajine totiž narušili dodávateľské reťazce a existuje nebezpečenstvo, že po oživení v poslednom kvartáli ju čakajú ďalšie problémy.

Nemecký koncern, ktorého súčasťou sú značky pre masový trh, ako sú VW či Škoda, ale aj prémiové značky Audi či Bentley, vo štvrtok informoval, že v minulom roku dodal zákazníkom 8,3 milióna vozidiel. To bolo o sedem percent menej v porovnaní s rokom 2021.

Volkswagen Group tak tretí rok po sebe zostane z pohľadu dodávok druhou najväčšou automobilkou na svete za japonskou Toyotou, ktorá do novembra vyrobila viac ako 9,5 milióna áut.

Predaj koncernu vo štvrtom kvartáli 2022 medziročne vzrástol o 14,3 percenta, ale výhľad na rok 2023 zhoršujú slabé ekonomiky a problémy v rámci dodávateľského reťazca.

Prémiové značky Audi, Lamborghini a Bentley zvládli rok 2022 lepšie ako Volkswagen Passenger Cars a Škoda, pričom dodávky prémiových značiek klesli približne o štyri percentá, dodávky v segmente áut pre masový trh padli o deväať percent.

Dodávky skupiny Volkswagen sa v druhom polroku 2022 zvýšili o dvanásť percent, na celoročný výsledok však mal negatívny vplyv pokles o viac než pätinu v prvej polovici roka.

(tasr)

Minúta  |  

Štátni cestári chcú začať s výstavbou obchvatov Šale a Sabinova, trvať by mala tri roky

Slovenská správa ciest (SSC) začne v tomto roku s výstavbou obchvatov Šale a Sabinova. Stavebné práce majú v oboch prípadoch trvať tri roky. Ako štátni cestári vo štvrtok informovali, ide o ich najväčšie stavby so začiatkom v tomto roku. Zatiaľ neuviedli, kto a za koľko bude oba obchvaty stavať, ešte neuzatvorili tendre na obe stavby a zmluvy so zhotoviteľmi.

„Nový obchvat Šale bude mať dĺžku 11,8 kilometra a jeho súčasťou bude aj 705 metrov dlhý most cez rieku Váh,“ uviedol Martin Guzi z komunikačného odboru SSC.

„Sabinovský obchvat bude dlhý 9,8 kilometra. Začínať sa bude za obcou Pečovská Nová Ves a pokračovať severne od mesta Sabinov a jeho mestskej časti Orkucany. Za obcou Šarišské Michaľany sa napojí na súčasnú cestu v smere do Prešova,“ priblížil.

Cestári vyhlásili súťaž na preložku cesty I/68 pri Sabinove vlani vo februári, odhadované náklady boli 61 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). Nový tender na stavbu obchvatu Šale na ceste I/75 začali tiež minulý rok koncom júna, predpokladaná cena presiahla 75 miliónov eur bez DPH.

„SSC plánuje v roku 2023 preinvestovať viac ako 150 miliónov eur do výstavby a rekonštrukcií ciest, z čoho bude podstatnú časť tvoriť financovanie prostredníctvom zdrojov z Európskej únie,“ podotkol Guzi.

Vyššia suma oproti roku 2022 súvisí najmä s ukončovaním viacerých verejných obstarávaní a začatím stavebných prác. Zmodernizujú viac ako 80 kilometrov ciest I. triedy, obnovia vyše tridsať mostov.

„Pokračovať budeme v rekonštrukciách križovatiek v Strážskom a v Leviciach. Začnú sa aj rekonštrukcie križovatiek vo Vrábľoch, Rožkovanoch, Nitrici, Martine, Rimavskej Sobote a na Donovaloch,“ poznamenal Guzi. Aj v tomto roku budú klásť dôraz na zvyšovanie bezpečnosti na cestách doplnením bezpečnostných a záchytných prvkov.

Tretí rok budú pokračovať veľkoplošné opravy ciest I. triedy. Cestári vlani opravili 29 úsekov vo všetkých regiónoch Slovenska v celkovej dĺžke cez 83 kilometrov ciest, náklady na opravy dosiahli 32 miliónov eur s DPH. Štátni cestári v roku 2022 preinvestovali na nové stavby viac ako 80 miliónov eur, z toho približne polovicu tvorili európske zdroje. Najviac financií použili na modernizácie ciest, rekonštrukcie mostov, sanácie zosuvov a výstavbu ochvatov Brezna a obce Plavnica. Investovali aj do zvýšenia bezpečnosti doplnením bezpečnostných prvkov na cestách I/9, I/16, I/18 a I/66.

Za opravy a údržbu vlani uhradili cez 44 miliónov eur, čiže všetky pridelené finančné prostriedky po navýšení navrhovaného rozpočtu na údržbu. „Na údržbu ciest I. triedy bolo na rok 2023 opätovne pridelené rovnaké množstvo financií zo štátneho rozpočtu ako v roku 2022, čo pri stúpajúcich cenách za výkony údržby, napríklad zimná údržba, výrazne obmedzuje rozsah činností, ktoré bude môcť Slovenská správa ciest vykonávať,“ dodal Guzi.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.