Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česi si dnes budú v prvom kole voliť novú hlavu štátu

V Českej republike sa dnes otvoria volebné miestnosti. Obyvatelia budú rozhodovať o tom, kto sa stane novou hlavou štátu, prípadne kto postúpi do druhého kola volieb o dva týždne. V piatok, teda v prvý deň volieb, budú miestnosti otvorené od 14.00 do 22.00 h. V sobotu sa hlasuje od 8.00 do 14.00 h, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Ako prví mohli v českých prezidentských voľbách hlasovať už v stredu ľudia, ktorí sú v izolácii pre covid. Záujem o hlasovanie cez okienko auta bol však minimálny, podľa Českej televízie túto možnosť využilo len niekoľko desiatok občanov.

O tom, kto sa stane novým českým prezidentom alebo prezidentkou, bude môcť rozhodnúť 8,3 milióna oprávnených voličov. Česi žijúci v zahraničí môžu svoj hlas odovzdať na českých zastupiteľských úradoch.

O post hlavy štátu v Česku sa uchádzajú Andrej Babiš, Jaroslav Bašta, Karel Diviš, Pavel Fischer, Marek Hilšer, Danuše Nerudová, Petr Pavel a Tomáš Zima.

Podľa posledných prieskumov sa vykryštalizovala skupina troch hlavných favoritov: bývalý predseda vojenského výboru NATO generál Petr Pavel, expremiér a šéf opozičnej strany ANO Andrej Babiš a bývalá rektorka Mendelovej univerzity v Brne Danuše Nerudová.

Kandidátom na prezidenta sa v Česku môže stať ktokoľvek, kto dosiahol vek 40 rokov a je svojprávny. Pôvodne sa o funkciu prezidenta ČR v týchto voľbách uchádzalo 21 kandidátov. Po kontrole prihlasovacích listín však české ministerstvo vnútra zaregistrovalo len deviatich. V zozname v tom čase bola ešte Denisa Rohanová a, naopak, chýbal súčasný kandidát Karel Diviš. Toho do boja o Pražský hrad vrátil až Najvyšší správny súd, ktorý zároveň vyradil Rohanovú.

Nakoniec si však obyvatelia Česka budú môcť vybrať z ôsmich kandidátov. V nedeľnej prezidentskej debate Českej televízie odstúpil predseda odborárov Josef Středula a svoju podporu vyjadril Danuši Nerudovej. ,,Oznámenie o jeho odstúpení bude vyvesené vo všetkých miestnostiach, na hlasy odovzdané preňho sa nebude prihliadať," upozornilo vo štvrtok české ministerstvo vnútra.

Od vzniku samostatnej Českej republiky až do roku 2012 volili prezidenta členovia oboch komôr Parlamentu ČR. V roku 2013 sa uskutočnila prvá priama voľba prezidenta s volebnou účasťou 59,1 percenta. Zvíťazil v nej Miloš Zeman, ktorý v druhom kole porazil Karla Schwarzenberga. Svoj úspech zopakoval aj o päť rokov neskôr, keď v druhom kole volieb zvíťazil nad Jiřím Drahošom. Volebná účasť v roku 2018 dosiahla 66,6 percenta. Zemanovi sa druhé funkčné obdobie skončí 8. marca.

Ak žiaden kandidát nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu z celkového počtu platných hlasov, 27. a 28. januára sa uskutoční druhé kolo volieb.

(tasr)

Minúta  |  

Japonská prokuratúra obžalovala muža podozrivého z vraždy expremiéra Abeho

Japonská prokuratúra vzniesla obžalobu voči mužovi podozrivému z vraždy bývalého premiéra Šinzóa Abeho. Informovala o tom v piatok agentúra AP s odvolaním sa na japonské médiá.

Tecuja Jamagami 8. júla z podomácky vyrobenej zbrane dvakrát odzadu vystrelil na Abeho počas predvolebného prejavu. Expremiér vážnym zraneniam a veľkej strate krvi neskôr podľahol. Jamagami útočil v meste Nara počas kampane pred voľbami do hornej komory japonského parlamentu.

Útočníka polícia zadržala priamo na mieste. Podľa psychiatrického posudku z väzenského centra v meste Osaka, ktorý dokončili v utorok, je spôsobilý absolvovať súdny proces. Jamagami (42) je tiež obvinený z porušenia zákona o kontrole držby zbraní.

Jamagami vypovedal, že Abeho si ako terč útoku vybral pre napojenie premiéra na Cirkev zjednotenia. Voči nej cítil odpor pre dary, ktoré jej poskytla jeho matka a spôsobili rodinný bankrot.

Abe nebol členom tejto cirkvi, ale v minulosti vystúpil na zhromaždení ktoré jej členovia organizovali.

Vražda expremiéra tiež viedla k neočakávanému odhaleniu úzkych väzieb medzi Cirkvou zjednotenia a mnohými konzervatívnymi zákonodarcami. Verejnosť v Japonsku to rozhnevalo a spôsobilo prudký pokles popularity vlády premiéra Fumia Kišidu.

(tasr)

Minúta  |  

Muž v Budapešti pobodal troch policajtov, jeden z nich neskôr zomrel

Muž, ktorého sa vo štvrtok večer snažila v Budapešti zadržať polícia, pobodal troch policajtov. Jeden z nich neskôr v nemocnici zomrel, oznámila v piatok maďarská polícia. TASR o incidente informuje podľa správy agentúry Reuters.

Podozrivý muž sa snažil v Budapešti vniknúť do bytového domu, a preto bola na miesto privolaná polícia. Traja policajti sa ho pokúsili zadržať, no muž na nich zaútočil nožom a snažil sa utiecť na ulicu. Štvrtý policajt ho pri úteku postrelil do nohy. Viac informácii o páchateľovi alebo okolnostiach útoku polícia nezverejnila.

Maďarský premiér Viktor Orbán pre štátnu rozhlasovú stanicu v piatok uviedol, že maďarská vláda poskytne rodine zabitého policajta pomoc.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko chce pomôcť EÚ pri riešení nedostatku cenných surovín

Švédsko na čele predsedníctva v Rade EÚ chce pomáhať Európe znižovať jej závislosť od strategických a cenných surovín zo zahraničia, a aj preto podporuje domáce spoločnosti, ktoré túto závislosť dokážu znížiť. Uviedla vo štvrtok (12. 1.) švédska vicepremiérka a ministerka energetiky, obchodu a priemyslu Ebba Bushová v švédskom meste Kiruna.

Vicepremiérka to uviedla počas stretnutia s delegáciou európskych novinárov, ktorí do Kiruny, baníckeho mesta za polárnym kruhom, zavítali pri príležitosti slávnostného otvorenia švédskeho predsedníctva.

Buschová tlačovú konferenciu pripravila v bani na ťažbu železnej rudy, ktorú prevádzkuje štátna spoločnosť LKAB, najväčší výrobca železnej rudy v Európe a významný výrobca fosforu, ktorý je súčasťou minerálnych hnojív potrebných na výrobu potravín.

Riaditeľ LKAB Jan Moström pri tejto príležitosti pripomenul, že jeho spoločnosť identifikovala významné ložiská prvkov vzácnych zemín v oblasti Kiruny a Gällivare, ktoré sú nevyhnutné okrem iného na výrobu elektrických vozidiel a veterných turbín a ktoré EÚ musí dovážať zo zahraničia. O príslušné koncesie požiada firma už tento rok, ťažba by mohla začať v horizonte desať až 15 rokov.

Podľa jeho slov LKAB eviduje ložiská presahujúce jeden milión ton oxidov vzácnych zemín. "Ide o najväčšie známe ložisko prvkov vzácnych zemín v Európe. Mohlo by sa stať významným stavebným kameňom na výrobu kritických surovín, ktoré sú kľúčové na umožnenie zeleného prechodu v Európe," uviedol Moström pred novinármi.

Buschová pripomenula, že v Európe sa v súčasnosti neťažia žiadne vzácne nerasty, zároveň sa očakáva dramatický nárast ich dopytu v dôsledku zeleného prechodu a investícií do nových technológií. "A tu má švédsky ťažobný priemysel čo ponúknuť. Potreba vzácnych minerálov na uskutočnenie zeleného prechodu je veľká," skonštatovala.

Vicepremiérka zároveň pripomenula, že EÚ nesmie zopakovať tú istú chybu ako pri plyne s Ruskom a byť závislá od dovozu vzácnych surovín z jednej krajiny. Tou je podľa nej hlavne Čína, ktorá dodáva Európe 90 percent vzácnych surovín, napríklad 60 % zásob lítia potrebného na batérie.

Tento stav podľa nej nie je udržateľný, aj preto Švédsko na čele EÚ určite podporí zákon o strategických surovinách, ktorý by mala koncom marca predstaviť Európska komisia a ktorý má zvýšiť nezávislosť a odolnosť EÚ.

Na otázku TASR, či Švédsko vďaka svojim nálezom cenných surovín podporí aj projekty ako Európska aliancia pre batérie, Buschová uviedla, že Švédi ako národ hrdý na svoju banskú tradíciu zároveň hľadia aj do budúcnosti. To znamená, že chcú podporovať projekty znižujúce európsku energetickú závislosť.

"Dodávame do Európy 90 percent železnej rudy. Ale máme potenciál dodávok, aj čo sa týka lítia, medi, zinku a síry. A tiež kobaltu, ktorý je spolu s lítiom mimoriadne dôležitý pre EÚ, a aj preto vo Švédsku rozbehneme diskusie o tom, ako môžeme viac prispieť v prospech Európy," opísala situáciu.

To podľa jej slov Švédsko dokáže zároveň s ochranou životného prostredia. Pripomenula, že napríklad spoločnosť LKAB chce technologicky zaistiť bezuhlíkovú výrobu železnej rudy do roku 2045.

(tasr)

Minúta  |  

Pentagón zverejnil dlho očakávanú správu o UFO. Polovicu hlásení vraj nie je možné vysvetliť

Od marca roku 2021 dostal americký Pentagón 366 nových hlásení o "neidentifikovaných vzdušných fenoménoch", známych aj pod skratkou UAP (unidentified aerial phenomena). V dlho očakávanej správe Úradu riaditeľa národnej spravodajskej služby (DNI), zverejnenej vo štvrtok, sa uvádza, že približne polovica z nich vyhodnotená ako balóny alebo drony.

Úrad pre riešenie anomálií vo všetkých oblastiach (All-domain Anomaly Resolution Office - AARO) zriadený pri ministerstve obrany USA, ktorý má dokumentovať a analyzovať správy o UAP, od vlani katalogizoval celkovo 510 hlásení týkajúcich sa UAP/UFO, informovala v noci na piatok televízia CNN.

Ozrejmila, že postupne sa napr. zistilo, že v 26 prípadoch išlo o bezpilotné lietadlá alebo podobné drony, v 163 prípadoch hlásení šlo o balóny alebo "objekty podobné balónom" a šesť prípadov možno pripísať vtákom, predmetom ako plastové tašky alebo poveternostným javom, uvádza sa v správe DNI.

Polovicu nebolo možné vysvetliť

Približne polovicu nových prípadov nebolo možné vysvetliť a "zdá sa, že vykazovali neobvyklé letové charakteristiky alebo výkonnosť a vyžadujú si ďalšiu analýzu", uvádza sa v správe DNI.

V správe určenej pre verejnosť sa uvádza, že pozorovanie UAP ovplyvňuje viacero faktorov, "napríklad počasie, osvetlenie, atmosférické vplyvy alebo presná interpretácia údajov zo senzorov". Väčšina nových pozorovaní pochádza od letcov a operátorov amerického námorníctva a vzdušných síl, uvádza sa v správe.

Nárast počtu nahlásených prípadov "je čiastočne spôsobený lepším pochopením možných hrozieb, ktoré UAP môžu predstavovať - ako ohrozenie bezpečnosti letu, alebo ako potenciálne platformy protivníka na zber dát," uvádza sa v správe. Nárast hlásení bol spôsobený aj "znížením stigmy, ktorá obklopuje nahlasovanie UAP," dodala CNN.

Utajená verzia správy DNI bola predložená zákonodarcom, ako to ukladá zákon o výdavkoch na obranu, ktorý schválil ešte minulý Kongres.

Dôkazy o mimozemšťanoch vraj chýbajú

Na základe požiadaviek Kongresu zverejnila DNI svoju prvú správu o UFO v roku 2021. Úradníci vtedy konštatovali, že neexistujú dôkazy potvrdzujúce mimozemský pôvod objektov alebo lietadlom či zbraňou zahraničného protivníka.

AFP podotkla, že nateraz nevysvetlené javy sú pod intenzívnym drobnohľadom amerického ministerstva obrany, amerických spravodajských služieb a Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) - nie však zo strachu pred mimozemskými zariadeniami, ale z obavy pred špionážnymi schopnosťami konkurenčných krajín.

UAP "naďalej predstavujú riziko pre bezpečnosť letectva a potenciálnu hrozbu zhromažďovania informácií" zo strany nepriateľských krajín, uvádza sa v správe DNI.

Aj NASA vlani v júni oznámila začatie niekoľkomesačného vyšetrovania prítomnosti týchto objektov, ktoré sa v zemskej atmosfére pohybujú neobvyklým alebo veľmi rýchlym spôsobom a za súčasného stavu poznania sa nedajú vysvetliť.

AFP poznamenala, že Washington je obzvlášť znepokojený možnosťami Číny, ktorá na špionáž využíva bezpilotné lietadlá alebo iné lietajúce zariadenia.

(tasr)

Minúta  |  

Zomrela jediná dcéra Elvisa Presleyho

Lisa Marie Presleyová, americká speváčka a jediná dcéra legendárneho "kráľa rokenrolu" Elvisa Preslyeho, zomrela vo štvrtok vo veku 54 rokov. Podľa agentúry AFP jej úmrtie potvrdila jej matka Priscilla.

Lisu Marie Presleyovú hospitalizovali v nemocnici v Los Angeles vo štvrtok po tom, čo podľa správ amerických médií utrpela zástavu srdca.

Správu o Presleyovej hospitalizácii ako prvý priniesol magazín TMZ, ktorý s odvolaním sa na nemenované zdroje blízke speváčke informoval, že do jej domu v meste Calabasas v okrese Los Angeles boli privolaní záchranári, ktorí ju po kardiopulmonálnej resuscitácii a podaní adrenalínu previezli do nemocnice.

Lisa Marie, ktorá sa narodila v roku 1968 - deväť mesiacov po svadbe svojich rodičov, pokračovala v šľapajach svojho otca a vybudovala si hudobnú kariéru.

Vydala tri albumy, pričom z jej debutového štúdiového albumu To Whom It May Concern z roku 2003 sa predali milióny státisíce kópií a získal vo všeobecnosti pozitívne recenzie.

Preslávila sa aj vďaka sérii manželstiev s celebritami: s popovou legendou Michaelom Jacksonom, hercom Nicholasom Cageom a hudobníkmi Dannym Keoughom a Michaelom Lockwoodom.

Z manželstiev sa jej narodili štyri deti vrátane herečky Roxy Keoughovej. Jej jediný syn Benjamin Keough spáchal v roku 2020 samovraždu.

Presleyová sa naposledy na verejnosti objavila v utorok večer, keď sa spolu s matkou v Beverley Hills zúčastnili na slávnostnom odovzdávaní cien Zlatý glóbus.

Obe s dojatím sledovali, ako Austin Butler preberá cenu pre najlepšieho herca za stvárnenie Elvisa Presleyho v životopisnom hudobnom filme Elvis. Počas emotívneho prejavu sa herec poďakoval rodine Presleyovcov za pomoc a rady, ktoré mu poskytli počas tvorby filmu.

Len niekoľko dní pred tým bola Lisa Marie Presleyová v Memphise v štáte Tennessee, aby si v Gracelande - rozľahlom sídle, kde Elvis Presley s rodinou žil -, 8. januára pripomenula výročie narodenia svojho otca.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.