Médiá v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve i v ďalších krajinách propagujú teóriu „patovej situácie na Ukrajine“. Takéto titulky síce znejú fajn, ale je tu jeden problém: jednoducho to nie je pravda, konštatuje generálmajor austrálskej armády vo výslužbe Mick Ryan. A nie je sám. Podľa nemeckého novinára Juliana Röpckeho by si mali stúpenci Ukrajiny zachovať triezvy pohľad na situáciu.
Ryan pripomína, že patová situácia je definovaná ako mŕtvy bod, remíza či bezvýchodisková situácia, keď žiadna strana nie je schopná vyhrať alebo dosiahnuť pokrok.
„Vojna je komplexným obrazom vojenských, diplomatických, technologických, ekonomických a spoločenských snáh. Patová situácia vo vojne preto znamená situáciu geografickej, ekonomickej, vojenskej a intelektuálnej stagnácie. Na Ukrajine to tak nie je. Obe strany konfliktu a ich priaznivci majú v roku 2023 k dispozícii obrovské množstvo taktických a strategických možností. Namiesto toho vidíme normálny príliv a odliv dlhej vojny, ktorú vedú dobre zásobené krajiny s vonkajšími zdrojmi podpory. Po počiatočnom výbuchu aktivity, keď sa každá strana snaží o veľké, tvrdé údery proti protivníkovi, aby ich snáď prinútila rýchlo ustúpiť, sa väčšina vojen ustáli v cykle pulzov a prestávok,“ vysvetľuje Ryan vo svojom článku zverejnenom v denníku The Sydney Morning Herald.
Posledný pulz
Za ten posledný pulz Ryan označil ukrajinské ofenzívy v Charkove, Chersone a inde, keď Ukrajinci dobyli späť množstvo svojho územia vďaka svojej odvahe a inováciám v armáde, ale aj vďaka vojenskej, spravodajskej a technickej podpore zo Západu. Tieto ofenzívy zvýšili morálku ukrajinského ľudu. Potvrdili aj to, že Ukrajinci sú „celkom schopní poraziť Rusov“, píše Ryan.
Dôležitá je podľa neho skutočnosť, že ofenzívy mali za následok aj nižšie tempo operácií. „Ľudia, dokonca aj dobre motivovaní, si potrebujú oddýchnuť od operácií, aby sa zamysleli, posilnili a oddýchli si predtým, než sa opäť začnú boje. Toto je spodná časť cyklu vojny, ktorú práve teraz vidíme,“ uviedol.
A práve tento stav má podľa neho od patovej situácie „veľmi ďaleko“. Aj v tejto fáze nízkeho tempa totiž prebieha obrovské množstvo aktivít. Väčšina z nich je však pre laika neviditeľná, okrem iného v dôsledku „operačnej bezpečnosti“ alebo „bežnej hmly vojny“ [keď nie je úplne jasný reálny vývoj na fronte, pozn. red.].
Ryan uvádza, že boje o Bachmut, kde si Ukrajinci od roku 2014 zdokonalili obranné línie, vyčerpávajú ruské aj ukrajinské sily. Ale okrem propagandistických cieľov nemá podľa neho toto mesto pre ruskú armádu žiadny strategický význam – boje sú tam kruté a vedú k vysokému počtu obetí, ktoré „dokáže uniesť len málo armád“.
„Na severe postupuje ukrajinská armáda metodicky k trojuholníku Kreminna – Svatove – Starobiľsk. Na rozdiel od bojov na juhu bude mať táto ofenzíva dôležité strategické výsledky, ak Ukrajinci uspejú. V rámci týchto miest sú kľúčové dopravné a logistické uzly pre ruskú armádu v Luhanskej oblasti. Ak si Ukrajina zabezpečí tento kritický trojuholník miest, pozícia Rusov v Luhansku je pravdepodobne neudržateľná a ich sily v Donecku budú nútené riešiť dilemu, ako nasmerovať svoje jednotky,“ prognózuje Ryan.
Všetko nevidíme
„Deje sa toho oveľa viac, čo priamo nevidíme,“ píše tento generálmajor s tým, že „taktický prieskum na zemi, v kyberpriestore a vo vzduchu prebieha na celom fronte a hľadá slabiny, ktoré by sa dali využiť v nadchádzajúcich ofenzívach. Výcvik a vybavenie nových jednotiek a útvarov pre tieto budúce ofenzívy prebieha rýchlo“.
Podľa Ryana sa tieto útvary po absolvovaní výcviku nasadia za líniami a pripravia na pripojenie k skúsenejším jednotkám, ktoré bránia, sledujú a pripravujú sa na postup. A v rámci prípravy na ofenzívu sa uskutočňujú zmeny vo velení, akou je napríklad vymenovanie náčelníka generálneho štábu ruskej armády Valerija Gerasimova za hlavného veliteľa „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajine.
Nepretržite zúri aj strategický boj. Útoky ruských rakiet a bezpilotných lietadiel naďalej spôsobujú smrť civilistov a majú vplyv na dodávky energií. Ryan sa domnieva, že Rusi majú dostatok dronov a presných rakiet na niekoľko rozsiahlych útokov každý mesiac.
Ukrajina aj Rusko podľa neho zároveň energicky pokračujú vo vedení informačných operácií vo svojich vlastných krajinách aj mimo nich, snažiac sa udržať si podporu svojich partnerov a spojencov.
„Takže aj keď sme možno neboli svedkami rýchleho pokroku koncom roka 2022, na Ukrajine stále prebieha veľa aktivít. Ešte dôležitejšie je to, že obe strany si zachovávajú vojenský, ekonomický a intelektuálny potenciál, aby mohli inovovať a konať kreatívnym spôsobom, aby vyhrali bitky a odčerpali zdroje svojho protivníka.
Ryan konštatuje, že v žiadnom prípade nie sú bojujúce strany ani ich priaznivci v situácii, keď žiadna strana nie je schopná vyhrať alebo dosiahnuť pokrok. „Možno sme vo fáze nižšieho tempa tejto vojny, ale od patovej situácie to má ďaleko,“ dodal.
Územné straty Ukrajincov po Chersone
Nemecký novinár Julian Röpcke v sérii tweetov nabáda, aby si skutoční priaznivci Ukrajiny zachovali triezvy pohľad na vojenskú situáciu. Pripomína, že od oslobodenia Chersonu stratila Ukrajina obce Zajceve, Majorsk, Ozariarnivka, Zelenopilľa, Kurďumivka, Andrijivka, Opytne, Ivanhrad, Pidhorodne, Bachmutske, Soledar a Jakovlivka. Röpcke spomína aj Bachmutku, čo je neoficiálny názov diaľnice územného významu v Luhanskej oblasti.
Podľa Röpckeho nevidno na bojisku severne od Donecka žiadnu dynamiku. „Na fronte s dĺžkou 30 km ruské invázne sily postupujú pomaly, ale vytrvalo, pričom početne prevyšujú ukrajinských obrancov. Ruským cieľom zostáva dobyť Bachmut a postupovať na západ,“ konštatoval.
Röpcke taktiež napísal, že Rusi obsadili Siľ, poslednú štvrť mesta Soledar. Súčasná ukrajinská obranná stratégia v severnej časti Doneckej oblasti tak podľa neho nefunguje. „Decimovanie bojovníkov Vagnerovej skupiny delostrelectvom ich postup nezastaví,“ poznamenal.
Nemecký novinár zverejnil aj video zo stanice vo štvrti Siľ, na ktorej vidno vagnerovcov. Železničné spojenie medzi Bachmutom a Siverskom, mestami, ktoré stále kontrolujú Ukrajinci, je tak zrejme prerušené.