Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlas-SD podá pozmeňujúci návrh, aby sa predčasné parlamentné voľby konali 24. júna

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) sa nedokáže zmieriť s dohodnutým termínom predčasných parlamentných volieb 30. septembra, preto pri návrhoch o skrátení volebného obdobia podá pozmeňujúci návrh, aby sa konali 24. júna. Zmena ústavného zákona nemusí automaticky garantovať predčasné voľby do Národnej rady SR. Na dnešnej tlačovej besede to vyhlásil predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.

„Bude potrebný aj krok B, aby sa našlo primerané množstvo poslancov, ktorí svojím rozhodnutím skrátia volebné obdobie," tvrdí Pellegrini, ktorý zároveň verí, že v utorok 24. januára sa podarí schváliť zmenu Ústavy SR.

„Mrzí ma, že sme to museli urobiť až pod tlakom referenda a pod tlakom definitívneho pádu tejto vlády. Som veľmi rád, že strana Hlas-SD bola spolupredkladateľom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO), pretože vďaka tomuto kroku sa spustili procesy, hoc nie sú také dynamické," doplnil.

Pellegrini by zároveň rád dostal odpoveď od troch najvyšších ústavných činiteľov – prezidentky Zuzany Čaptovej, predsedu NR SR Borisa Kollára a povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera, na otázku, prečo majú byť predčasné voľby až na konci septembra.

„Doteraz som nepočul jeden rozumný dôvod, pre ktorý by sme mali celá verejnosť akceptovať dátum 30. septembra. Igor Matovič (OĽaNO) tára o nejakej povinnosti samozvaných demokratov, že nemôžu dopustiť voľby skôr, lebo náhodou by dopadli tak, ako si želajú občania, a nie tak, ako si to želá on sám," povedal šéf Hlasu-SD. Dodal, že pravý demokrat má rešpektovať výsledky volieb.

„Richard Sulík (SaS) otvorene hovorí o tom, že do septembra treba stihnúť niekoho zavrieť. Odvolaný premiér Heger sa už ani neunúva vysvetľovať a vymýšľať si nejaký dôvod, pretože asi nemôže priamo povedať ľuďom, že potrebuje ešte niekoľko mesiacov, aby sa konečne rozhodol, v akom politickom subjekte chce pôsobiť, alebo ide založiť nový a potrebuje na to čas," uviedol Pellegrini.

Predseda Hlasu-SD tvrdí, že vládne strany chcú zobrať čo najviac peňazí zo štátneho rozpočtu. „Ak by voľby boli skôr, zdá sa, že naše politické strany na strane koalície môžu prísť o možno až 2,5 milióna eur,“ povedal Pellegrini s tým, že predĺžením termínu do 30. septembra dostanú politické strany viac peňazí zo štátu, akoby dostali, keby voľby boli skôr.

(sita)

Minúta  |  

Heger zostane zapísaný ako slabý premiér, ktorý po vyslovení nedôvery stratil kontakt s realitou, tvrdí politológ

Vládnutie dočasne povereného kabinetu do septembrových volieb bude už len o pokračovaní chaosu, myslí si politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied. Neskorší termín volieb môže podľa neho pomôcť novým subjektom aj premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO).

"Správanie subjektov bývalej koalície predstavuje bezplatnú kampaň pre opozičné subjekty, čiže v konečnom dôsledku je to iba o predlžovaní agónie terajších koaličných strán," skonštatoval politológ. Ako dodal, ak sa doteraz koalícia venovala prioritne svojmu zotrvaniu pri moci viac ako vládnutiu, nemyslí si, že do volieb sa niečo zmení. Rozumie však, že časť bývalej koalície potrebuje čas na rekonfiguráciu.

Oddialenie termínu volieb môže byť podľa Marušiaka prospešné pre novovznikajúce subjekty ako Jablko alebo zoskupenie Mikuláša Dzurindu. Pomôcť môže aj Hegerovi, kým si rozmyslí, na akej kandidátke bude vo voľbách. Jeho prínos pre akúkoľvek stranu považuje však odborník za otázny. "Bez ohľadu na to, či ho prichýli nejaká strana alebo si založí svoju vlastnú, bude spojený s vládnutím po roku 2020 a s osobou Igora Matoviča. Zostane zapísaný ako slabý, prakticky iba nominálny premiér, ktorý po vyslovení nedôvery v Národnej rade SR prakticky stratil kontakt s realitou," poznamenal politológ.

Juraj Marušiak. Foto: Lukáš Grinaj/TASR

Reálny vplyv prezidentky Zuzany Čaputovej na parlamentnú väčšinu je podľa politológa slabý. "V minulosti hovorila o konaní volieb v prvej polovici roka ako o optimálnej možnosti. To, ako na jej odporúčania reagovali koaličné subjekty, či už pri hľadaní novej 76-ky, na ktorú Eduard Heger nemal mandát, alebo pri debate o termíne volieb, o tom svedčí," zdôvodnil.

V súvislosti so sobotným (21. 1.) referendom politológ upozornil vychádzajúc z obvyklej účasti na voľbách, že naň prišla takmer polovica aktívnych voličov. Určite to podľa neho bude mať dôsledky aj na výsledky parlamentných volieb, "Hoci nemusí byť automatické, že všetci účastníci referenda budú nutne voliť terajšiu opozíciu. Drvivá väčšina z nich to však urobí," myslí si.

Interpretácia OĽaNO, podľa ktorého je účasť na referende dôkazom, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie, je podľa Marušiaka scestná. "Signalizuje buď zúfalstvo expertov tejto strany na mediálnu komunikáciu alebo to, že jej lídri už definitívne stratili kontakt s realitou. Závery referenda nasvedčujú najmä to, že vo verejnosti už prestala fungovať rétorika založená na strašení návratom Roberta Fica," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Berlín zatiaľ nedostal žiadnu žiadosť o povolenie transferu tankov Leopard 2 na Ukrajinu

Nemecko zatiaľ nedostalo žiadosť o povolenie transferu tankov Leopard 2 nemeckej výroby na Ukrajinu od Poľska ani žiadnej inej krajiny. V pondelok sa tak vyjadril hovorca nemeckej vlády, informuje spravodajský portál CNN.

„Dosiaľ sme nedostali žiadnu žiadosť,“ povedal počas tlačovej konferencie Steffen Hebestreit a dodal, že „keď požiadajú, je tam istý proces. Nedokážem vám povedať, či to bude trvať zopár dní alebo niekoľko mesiacov“. Prisľúbil pritom, že akúkoľvek žiadosť spracujú s potrebnou rýchlosťou, no zároveň i nevyhnutnou dôkladnosťou.

Poľsko je jednou z 13 európskych krajín, ktoré majú vo výbave nemecké tanky Leopard 2, a verejne sa ponúklo, že ich pošle na Ukrajinu. Snaží sa tiež vytvoriť koalíciu štátov, ktoré by spravili to isté.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v nedeľu vyhlásil, že Európa debatou o tankoch „mrhá časom“, no Hebestreit bránil Berlín s tým, že je možno dobré zvážiť viaceré veci skôr ako spraviť niečo neuvážené, čo by mohli neskôr ľutovať. Dodal tiež, že pochybnosti v súvislosti s transferom tankov vyjadrilo aj Španielsko.

Morawiecki zároveň v pondelok oznámil, že jeho krajina požiada Nemecko o povolenie poslať svoje Leopardy na Ukrajinu. Nekonkretizoval však, kedy tak spravia, no poznamenal, že aj v prípade, že súhlas z Berlína nedostanú, Varšava spraví vlastné rozhodnutie.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbock pritom v nedeľu pre francúzsku televíziu LCI tiež povedala, že Poľsko o súhlas Berlína s poskytnutím niektorých taktov Leopard nemeckej výroby formálne nepožiadalo a dodala, že „ak by nás požiadali, nestáli by sme v ceste“.

Ukrajinská vláda tvrdí, že tanky, najmä Leopardy nemeckej výroby, sú nevyhnutné na to, aby mohli poraziť ruské okupačné vojská. Baerbock sa v súvislosti s možným poslaním tankov Ukrajine vyjadrila pozitívne s tým, že nemeckí predstavitelia „vedia, aké dôležité sú tieto tanky“ a preto „o tom v súčasnosti diskutujú so svojimi partnermi“.

Nemecko je jedným z hlavných dodávateľov zbraní Ukrajine a rozhodlo o preskúmaní zásob tankov Leopard 2 pre prípad možného odsúhlasenia ich dodávok. Avšak vláda v Berlíne prejavuje opatrnosť pri každom kroku, ktorý znamená zväčšenie vojenskej pomoci Ukrajine.

(sita)

Minúta  |  

Nórska polícia vypočúva údajného vagnerovca, ktorý bojoval na Ukrajine

V Nórsku zadržali muža, ktorý o sebe tvrdí, že je bývalým príslušníkom ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Muž pred zhruba desiatimi dňami utiekol do Nórska, kde požiadal o azyl. Podozrivý je z porušenia imigračných zákonov. Informuje o tom správa agentúry AFP.

Andrej Medvedev (26) prekročil nórske hranice z Ruska na ďalekom severe skoro ráno 13. januára a následne požiadal v tejto škandinávskej krajine o azyl. Jeho právnik tvrdí, že je "ochotný hovoriť o svojich skúsenostiach vo Vagnerovej skupine s ľuďmi, ktorí vyšetrujú vojnové zločiny".

"Tento jednotlivec bol zadržaný na základe imigračného zákona," uviedol pre AFP predstaviteľ nórskej polície zodpovedný za imigračné záležitosti Jon Andreas Johansen.

Polícia bližšie nešpecifikovala dôvod, pre ktorý muža zatkla, a odmietla celý prípad ďalej komentovať.
Podľa ruskej ľudskoprávnej skupiny Gulagu.net, ktorá je s Andrejom Medvedevom v kontakte, bol tento Rus zatknutý v nedeľu. Policajti pritom Medvedovovi údajne povedali, že ho odvádzajú do detenčného centra a následne deportujú z krajiny, píše Reuters. Nórske úrady ani polícia zatiaľ nepotvrdili, že by sa ho chystali deportovať.

Medvedev tvrdí, že ako príslušník Vagnerovej skupiny bojoval štyri mesiace na Ukrajine. V novembri však z Vagnerovej skupiny podľa vlastných slov dezertoval po tom, čo mu bola proti jeho vôli predĺžená zmluva.
Vagnerova skupina zatiaľ nepoprela, že ide o jej bývalého príslušníka.

Tohto potenciálne cenného svedka, ktorý by mohol vniesť svetlo do údajnej brutality vagnerovcov na Ukrajine, drží nórska polícia od jeho príchodu na utajenom mieste, kde ho podľa AFP vypočúva.

Podľa odborníkov je však nepravdepodobné, že by Medvedev dokázal dobre stráženú rusko-nórsku hranicu prekročiť bez cudzej pomoci. On sám tvrdí, že hranicu prekročil pešo cez rieku Pasvik, zatiaľ čo na neho strieľali ruskí pohraničníci so psami.

(tasr)

Minúta  |  

Kandidatúru Putina v prezidentských voľbách v roku 2024 Peskov nepotvrdil

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že je priskoro hovoriť, či sa prezident Vladimir Putin bude v prezidentských voľbách v roku 2024 uchádzať o znovuzvolenie. Informuje o tom správa britského denníka The Guardian.

"Prezident sa k tejto záležitosti nevyjadril," odpovedal Peskov na otázku, či bude Putin kandidovať. Dodal, že je priskoro hovoriť o tejto záležitosti, keďže Kremeľ v súčasnosti rieši veľa aktuálnych záležitostí.

Putin je pri moci od roku 1999. Prezidentom Ruska je od roku 2012 a bol ním aj predtým, v rokoch 2000 až 2008. Okrem toho pôsobil v rokoch 1999 a 2000 vo funkcii premiéra, keď bol ruským prezidentom Boris Jeľcin, a znova v rokoch 2008 až 2012, keď si vymenil úrad s Dmitrijom Medvedevom. Ten v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.

V roku 2021 Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní uchádzať sa o funkciu prezidenta ešte dve šesťročné volebné obdobia, čo môže predĺžiť jeho vládu až do roku 2036.

(tasr)

Minúta  |  

Lavrov tvrdí, že Západ zabránil rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine

Moskva bola v prvých mesiacoch vojny ochotná rokovať s Ukrajinou, USA a ďalšie západné krajiny však Kyjevu poradili, aby s tým nesúhlasil. V pondelok to povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Informovala o tom agentúra AP.

"Je dobre známe, že sme podporovali návrh ukrajinskej strany rokovať na začiatku špeciálnej vojenskej operácie," povedal Lavrov počas návštevy Juhoafrickej republiky. Obe delegácie sa podľa neho na konci marca dohodli, že chcú konflikt vyriešiť.

USA, Británia a niektoré európske krajiny však Ukrajine povedali, že na dosiahnutie dohody je ešte príliš skoro a režim v Kyjeve sa k prípravám na rokovania už nevrátil, uviedol Lavrov. Rusko pritom odmieta požiadavky Kyjeva a Západu na úplné stiahnutie sa z Ukrajiny, pripomína AP.

Lavrov v Pretórii rokoval s ministerkou zahraničných vecí JAR Naledi Pandorovou. Rusko sa usiluje posilniť svoje vzťahy s najrozvinutejšou africkou krajinou, ktorá je jeho spojencom, píše AP.

JAR patrí k 17 africkým štátom, ktoré sa v marci 2022 zdržali pri hlasovaní o rezolúcii OSN odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomína agentúra Reuters. JAR minulý týždeň oznámila, že s Ruskom a Čínou vo februári zorganizuje desaťdňové spoločné námorné vojenské cvičenia neďaleko miest Durban a Richards Bay.

Pandorová v pondelok odmietla kritiku manévrov a uviedla, že takéto cvičenia s "priateľmi" sú prirodzenou súčasťou vzťahov. Niektoré opozičné strany a ukrajinská komunita v JAR označili Lavrovovu návštevu za necitlivú.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.