Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ vyšle na hranice medzi Arménskom a Azerbajdžanom novú civilnú misiu

Európska únia (EÚ) vyšle do Arménska civilnú misiu, aby pomohla posilniť jeho bezpečnosť a zlepšiť vzťahy so susedným Azerbajdžanom. Únia oznámila, že misia má mandát dva roky a bude v pohraničí vykonávať rutinné hliadky, aby mal blok lepšie pochopenie situácie v teréne. Arménsko o misiu požiadalo.

Európska dvadsaťsedmička oznámila misiu v čase napätia pre dopravný koridor do arménskeho regiónu Arcach (Náhorný Karabach), ktorý je dlhodobým jadrom konfliktu Arménska a Azerbajdžanu, keďže Azerbajdžan na naň útočí. Región je síce súčasťou Azerbajdžanu, ale od vojny, ktorá sa skončila v roku 1994, je pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom.

Spomenutý koridor od polovice decembra blokujú demonštranti, ktorí o sebe tvrdia, že sú environmentálni aktivisti, a ohrozujú dodávky potravín pre obyvateľov Náhorného Karabachu. Spor vyvolal obavy, že by mohol viesť k ďalším bojom a spochybňuje úmysly Ruska, ktorého mierové sily tam po bojoch spred dvoch rokov majú udržiavať bezpečnú cestu.

„EÚ bude naďalej podporovať deeskalačné úsilie a je zaviazaná úzkej spolupráci s oboma stranami smerom ku konečnému cieľu udržateľného mieru v regióne,“ vyjadril sa šéf európskej diplomacie Josep Borrell.

EÚ sa medzi krajinami snaží sprostredkovať dohodu a vlani v októbri pomohla dostať ich dvoch lídrov k rokovaciemu stolu, aby pokročili v rozhovoroch o pohraničnej misii podporovanej Európanmi.

(sita)

Minúta  |  

ČR: Druhé kolo prezidentských volieb by aj podľa štvrtého prieskumu vyhral Pavel

Druhé kolo prezidentských volieb v Česku by podľa prieskumu agentúry Median vyhral Petr Pavel so ziskom 57,9 percenta hlasov. Jeho protikandidát Andrej Babiš by získal 42,1 percenta hlasov.

"Tento volebný výsledok by aktuálne nastal za predpokladu, že volebná účasť by bola vysoká," zdôraznila agentúra. Podľa prieskumu sa na druhom kole volieb plánuje zúčastniť 76 percent občanov. Desať a pol percenta voličov chce k voľbám prísť, ale nevie, komu dá svoj hlas.

Pavel má podľa prieskumu prevahu u voličov do 55 rokov, Babiša zas vo väčšej miere preferujú voliči starší než 55 rokov. "Platí, že s rastúcim vekom respondentov narastá tiež podpora Andreja Babiša," spresnili výskumníci agentúry Median.

Armádny generál vo výslužbe má najvyššiu mieru potenciálnych voličov v hlavnom meste a Stredočeskom kraji, zatiaľ čo bývalý český premiér má najvyššie šance v Úsťanskom a Karlovarskom kraji.

Výskumníci agentúry Median zisťovali aj to, odkiaľ môžu kandidáti čerpať ďalšie hlasy. V druhom kole chce Pavla voliť takmer 87 percent voličov Pavla Fischera, 79 percent voličov Danuše Nerudovej a 75 percent voličov Marka Hilšera. Títo neúspešní kandidáti Pavla aj priamo podporili. Babiš môže najviac hlasov čerpať od voličov Jaroslava Baštu, volilo by ho 75 percent z nich.

Prieskum sa uskutočnil od 20. do 22. januára, zúčastnilo sa na ňom 1 161 respondentov vo veku 18 a viac rokov.

Všetky štyri prieskumy publikované pred druhým kolom prezidentských volieb favorizujú Petra Pavla. Pondelok je posledným dňom, keď sa v Česku môžu zverejňovať prieskumy volebných preferencií.

(tasr)

Minúta  |  

EÚ poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za pol miliardy eur

Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v pondelok dohodli na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine vo výške pol miliardy eur. Celková vojenská pomoc pre Ukrajinu zo strany eurobloku – nerátajúc pomoc poskytnutú jednotlivými štátmi – tak vzrastie na 3,6 miliardy eur, informuje správa agentúry AFP, odvolávajúca sa na diplomatické zdroje.

Vojenská pomoc EÚ sa používa na kompenzáciu nákladov jednotlivých členských krajín dodávajúcich zbrane Ukrajine.

Európske štáty celkovo prisľúbili Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac než jedenásť miliárd eur, čo je však menej než polovica v porovnaní s vojenskou pomocou poskytnutou Spojenými štátmi.

Nemecko je v ostatných týždňoch pod rastúcim tlakom Ukrajiny aj ďalších krajín, aby Kyjevu dodalo tanky Leopard 2. Túto požiadavku na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Bruseli zopakovali zástupcovia pobaltských krajín. Berlín už avizoval ochotu dovoliť iným krajinám vlastniacim tanky Leopard 2, napríklad Poľsku, aby ich odovzdali Ukrajine.

Ministri sa v Bruseli tiež dohodli na vyčlenení 45 miliónov eur na výcvik ukrajinských vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

SNS vyzýva, aby sa predčasné voľby konali ešte v júni

Mimoparlamentná SNS sa pridáva k výzve Hlasu-SD, aby sa predčasné parlamentné voľby konali v júni. Poukázala pritom na potrebný čas pre novú vládu, aby stihla pripraviť štátny rozpočet. Stanovisko strany TASR poskytla jej hovorkyňa Zuzana Škopcová.

"Hegerova vláda padla a nie je ďalej dôvod, aby sa traumatizovala spoločnosť. Je nutné, aby vláda, ktorá vzíde z najbližších parlamentných volieb, mala dostatok času na zostavovanie štátneho rozpočtu. Septembrový termín je prejavom nezodpovednosti, keď hrozia Slovensku nedozerné škody. Žiadna vláda na svete nedokáže za jeden kalendárny mesiac pripraviť štátny rozpočet a predstúpiť s ním do Národnej rady SR," skonštatovala SNS.

Pri júnovom termíne podľa nej vznikne dostatok času pre novú vládu na oboznámenie sa so stavom republiky a prijatie zodpovedných opatrení. SNS upozornila, že s prijatím štátneho rozpočtu súvisí aj množstvo iných zákonov. Zdôraznila potrebu pripraviť Slovensko na rok 2024 a postupne znižovať deficit a celkového zadlženie SR.
Nezaradení poslanci z Hlasu-SD počas dňa avizovali, že v prípade schválenia novely ústavy o možnosti skrátiť volebné obdobie parlamentu predložia pozmeňujúci návrh k uzneseniu o vyhlásení predčasných volieb, navrhnú v ňom termín konania volieb 24. júna.

(tasr)

Minúta  |  

Česká polícia odhalila v roku 2022 viac než 29-tisíc nelegálnych migrantov

Česká polícia v uplynulom roku odhalila pri nezákonnej migrácii 29 235 nelegálnych migrantov, čo bolo o 162 percent viac než rok predtým. Na tlačovej konferencii to v pondelok povedal český policajný prezident Martin Vondrášek.

Polícia tiež odhalila 277 osôb, ktorí k nelegálnej migrácii napomáhali. V roku 2021 ich bolo 52, v tomto prípade teda ide o 433-percentný medziročný nárast. Novým trendom je podľa policajného prezídia prepravovanie nelegálnych migrantov v cisternových železničných vagónoch.

Policajný prezident zároveň doplnil, že reálny nárast kriminality cudzincov je v porovnaní s uplynulým rokom o 1,2 percenta.

Riaditeľ cudzineckej polície Milan Majer označil rok 2022 za jeden z najnáročnejších v histórii pre svoje oddelenie. Pripomenul prácu polície v rámci covidových opatrení, následne utečeneckú krízu spojenú s vpádom Ruska na Ukrajinu a od júna tranzitnú nelegálnu migráciu.

V Česku podľa neho žije viac než 1,7 milióna cudzincov s legálnym pobytom, z toho najviac v hlavnom meste. Prevahu v národnostnom zastúpení majú Ukrajinci.

September 2022 bol podľa Majera pre cudzineckú políciu zlomový. Zachytili viac než 8 500 nelegálne migrujúcich cudzincov – preto podľa jeho slov prišlo k znovuzavedeniu kontrol na hraniciach so Slovenskom.

Vlani sa podľa neho zvýšila aj agresivita prevádzačov. "Veľmi často nezastavovali, nerešpektovali policajné kontroly, snažili sa utekať, narážali do policajtov a dopravných prostriedkov. Tieto naháňačky veľmi často končili dopravnými nehodami," opísal riaditeľ cudzineckej polície. Ako perličku opísal prípad, keď v automobile Volkswagen Passat našli 17 migrantov plus vodiča.

Z dôvodu vysokého počtu prechádzajúcich nelegálnych migrantov zaviedlo Česko 29. septembra 2022 kontroly na hraniciach so Slovenskom. Do konca roka 2022 v rámci nich polícia odhalila približne 9 500 nelegálnych migrantov prevažne sýrskeho pôvodu.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas-SD podá pozmeňujúci návrh, aby sa predčasné parlamentné voľby konali 24. júna

Strana Hlas – sociálna demokracia (Hlas-SD) sa nedokáže zmieriť s dohodnutým termínom predčasných parlamentných volieb 30. septembra, preto pri návrhoch o skrátení volebného obdobia podá pozmeňujúci návrh, aby sa konali 24. júna. Zmena ústavného zákona nemusí automaticky garantovať predčasné voľby do Národnej rady SR. Na dnešnej tlačovej besede to vyhlásil predseda strany Hlas-SD Peter Pellegrini.

„Bude potrebný aj krok B, aby sa našlo primerané množstvo poslancov, ktorí svojím rozhodnutím skrátia volebné obdobie," tvrdí Pellegrini, ktorý zároveň verí, že v utorok 24. januára sa podarí schváliť zmenu Ústavy SR.

„Mrzí ma, že sme to museli urobiť až pod tlakom referenda a pod tlakom definitívneho pádu tejto vlády. Som veľmi rád, že strana Hlas-SD bola spolupredkladateľom návrhu na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO), pretože vďaka tomuto kroku sa spustili procesy, hoc nie sú také dynamické," doplnil.

Pellegrini by zároveň rád dostal odpoveď od troch najvyšších ústavných činiteľov – prezidentky Zuzany Čaptovej, predsedu NR SR Borisa Kollára a povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera, na otázku, prečo majú byť predčasné voľby až na konci septembra.

„Doteraz som nepočul jeden rozumný dôvod, pre ktorý by sme mali celá verejnosť akceptovať dátum 30. septembra. Igor Matovič (OĽaNO) tára o nejakej povinnosti samozvaných demokratov, že nemôžu dopustiť voľby skôr, lebo náhodou by dopadli tak, ako si želajú občania, a nie tak, ako si to želá on sám," povedal šéf Hlasu-SD. Dodal, že pravý demokrat má rešpektovať výsledky volieb.

„Richard Sulík (SaS) otvorene hovorí o tom, že do septembra treba stihnúť niekoho zavrieť. Odvolaný premiér Heger sa už ani neunúva vysvetľovať a vymýšľať si nejaký dôvod, pretože asi nemôže priamo povedať ľuďom, že potrebuje ešte niekoľko mesiacov, aby sa konečne rozhodol, v akom politickom subjekte chce pôsobiť, alebo ide založiť nový a potrebuje na to čas," uviedol Pellegrini.

Predseda Hlasu-SD tvrdí, že vládne strany chcú zobrať čo najviac peňazí zo štátneho rozpočtu. „Ak by voľby boli skôr, zdá sa, že naše politické strany na strane koalície môžu prísť o možno až 2,5 milióna eur,“ povedal Pellegrini s tým, že predĺžením termínu do 30. septembra dostanú politické strany viac peňazí zo štátu, akoby dostali, keby voľby boli skôr.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.